Matúš Oľha sa rozhodol vzdať sa postu predsedu Rady Fondu na podporu umenia. Svoj krok pre TASR odôvodnil „mediálnym lynčom, ktorému je dlhodobo vystavený a ktorý už nie je ochotný znášať“. Členom rady ostáva.
„Nepotvrdené podozrenia sa opakujú tak dlho, až sa z nich stanú ‚fakty‘. Poskytnuté vysvetlenia sa zamlčia, pretože by pokazili príbeh, ktorý bol napísaný skôr, než padla prvá otázka,“ cituje ho TASR.
Oľha dodal, že si „ctí právo novinárov i verejnosti na kritiku inštitúcie“, no vyjadrovanie sa k FPU a jeho orgánom považuje za „systematické opotrebúvanie konkrétnych ľudí, ktoré má dosah na konkrétnych ľudí a prestalo byť únosné“.
Oľha oznámil svoj odchod z funkcie deň po tom, čo utekal pred novinármi, ktorí sa ho chceli pýtať na odpočúvacie zariadenia v kanceláriách fondu.
Redaktori televízie Joj a 360-tky na Oľhu čakali počas rokovania rady. Najprv sa im snažil schovať na toaletách. Neskôr vyšiel na chodbu a novinárom povedal len toľko, že FPU podáva trestné oznámenie na neznámeho páchateľa za šírenie poplašnej správy.
Redaktori sa mu snažili položiť ďalšie otázky. Oľha nereagoval, namiesto toho sa rozbehol dole schodmi a von z budovy. Na schodoch stratil rovnováhu a pred pádom sa zachránil tým, že sa zachytil o zaparkované auto.
Prebehol na dvor budovy, v ktorej sídli FPU, a novinárom unikol cez zadný vchod, kam už nemohli.
Videá zachytávajúce Oľhov útek sa už stali virálnymi. Stali sa základom internetových žartov a paródií.
„Neodpovedal som na otázky preto, že som už nemal čo dodať. Na tie isté otázky odpovedám verejne niekoľko mesiacov a odpovede sa jednoducho neberú na vedomie. Nešlo o mlčanie. Išlo o vyčerpanie človeka, ktorý sa už mnohokrát vyjadril a zakaždým zistil, že na tom nezáleží,“ vysvetlil svoje počínanie pre TASR.
Oľha je divadelný režisér a profesor na banskobystrickej Akadémii umení. Radu FPU viedol od marca 2025, členom rozhodovacieho orgánu fondu sa stal v septembri 2024 ako nominant ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej.
„Nesnažíme sa fond anektovať, ale narovnať. Slúži to na narovnanie fondu a na podporu činnosti v celej škále,“ komentoval pôsobenie Šimkovičovej nominantov v FPU. Odmietol aj „prehnané zdôrazňovanie medzinárodného presahu“ projektov. Akcentoval skôr ich „prínos pre slovenskú kultúru“.
S médiami mal Oľha zvláštny vzťah počas celého svojho pôsobenia vo funkcii. Rokovania Rady FPU sú zo zákona verejné, no on novinárov aj zástupcov verejnosti zo zasadacej miestnosti vykázal.
Odôvodnil to obavami o bezpečnosť. Na námietky, že jeho postup nie je v súlade so zákonom, reagoval, že verejnosť má na rokovania prístup cez online prenos.
Opakovane odmietal odpovedať na novinárske otázky. „Nie je to moja povinnosť, len dobrá vôľa,“ komentoval svoj prístup.
Oľhovi sa stala „osudnou“ kauza odposluchov v kanceláriách FPU. Zamestnanci fondu oznámili, že našli odpočúvacie zariadenia. Riaditeľa FPU Františka Kornaja podozrievajú, že ich dal nainštalovať on, aby mal prehľad o možných kritických náladách medzi pracovníkmi.
Podľa nich mal v čase, keď údajne boli zariadenia nainštalované, kľúče od všetkých dotknutých kancelárií iba Kornaj. Zamestnanci odovzdali polícii nájdené zariadenia aj nahrávky. Prípad sa cez generálnu prokuratúru dostal na Okresnú prokuratúru Bratislava I.
Kornaj poslal médiám stanovisko, v ktorom odmietol, že by FPU odpočúval svojich zamestnancov.
„O údajnom odpočúvaní zamestnancov sme sa dozvedeli až z médií. Žiaden zamestnanec, súčasný ani minulý, nikdy FPU neinformoval o tom, že by mal byť odpočúvaný, nepodal v tejto veci FPU ako zamestnávateľovi žiaden podnet ani sťažnosť,“ pokračoval.
Aj Oľha odmietol, že by o odpočúvacích zariadeniach vedel.
