Dvakrát Havrilla

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dvakrát Havrilla

Vladimír Havrilla: Blue_Moon (2001), digitálna tlač

Mini-recenzia na aktuálnu výstavu Vladimíra Havrillu v Galérii 19.

„Ešte sa mi nepodarilo namaľovať niečo tak, aby to bolo lepšie, ako nenamaľovať nič.“ Túto vetu som si prečítala na jednom mobilnom objekte Vladimíra Havrillu, ktorý svojím pohybom a tikaním evokuje hodiny... – a práve teraz visí v Galérii 19 na jeho aktuálnej výstave „OZVENY TOTOŽNOSTI“...

Myslím, že touto vetou s dávkou vtipnej sebairónie vyjadril ozajstnú skromnosť a zároveň múdrosť 73-ročného umelca, ktorý celý život pracoval, aby uchopil čosi krehké a vlastne neuchopiteľné. Nuž a pri tomto procese vznikol akýsi „vedľajší produkt“, na ktorý sa vzťahuje názov Ozveny totožnosti. Subtílne sivobelavé objekty, sochy, maľby, kresby, grafiky, komiksy, filmy, texty aj rôzne iné hmotné, zrakom viditeľné a hmatom uchopiteľné „predmety“.

Predpokladám, že každému človeku sa v mysli aspoň občas vynorí táto „Havrillova myšlienka“, či by nebolo lepšie neurobiť nič, lebo pri tom, ako človek pracuje, vždy niečo aj pokazí a nikdy neurobí stopercentne to, čo chcel. Pán nás v Písme upozorňuje na takéto myšlienky podobenstvom o zakopanom talente. Dokonca s istou dávkou humoru v podobe náhody dovolí človeku objaviť niečo celkom iné, než o čo sa usiloval. Niečo, čo by mu inak ani na um neprišlo, keď mu pri práci ukáže nejakú novú skutočnosť – akýsi „nájdený predmet“ – ten Duchampov povestný „ready made“?

Ja som pri uvažovaní o výstave Vladimíra Havrillu tiež niečo takéto „objavila“. Spomenula som si, že na Slovensku máme až dvoch umelcov s priezviskom Havrila. Okrem Vlada Havrillu (1943), ktorý teraz vystavuje v G19, máme aj Jána Havrilu (1933 – 2009), o 10 rokov staršieho zaujímavého a talentovaného umelca, ktorý len nedávno zomrel. Tichý a celý život žijúci v tichu viery, načrel do hĺbky, ktorá dala jeho maľbám istý ontologický rozmer čítania. Čo sa týka množstva, asi nemáme k dispozícii veľa jeho obrazov, keďže sa venoval aj mnohým iným veciam, napr. dlhé roky pracoval ako uznávaný návrhár a výtvarník Bavlnárskych závodov v Ružomberku a od začiatku deväťdesiatych rokov sa venoval tvorbe vitráží pre sakrálne objekty. Ale to, čo od neho vidíme, obohacuje spektrum slovenskej maľby o nezanedbateľné mapovanie istých dôležitých oblastí, ktorým sa tu v našom regióne nikto nevenoval, ale pritom vo svete k nim existujú funkčné paralely. Možno mu pomohlo vytvoriť si takýto nadhľad viacerých jeho ciest do zahraničia. Platí tu príslovečné „tichá voda brehy myje“.

Ján Havrila: Bez názvu (1988), olej na plátne

Kto je Vladimír Havrilla

Jedna z najvýraznejších postáv slovenského intermediálneho umenia sa narodila 13. 5. 1943 v Bratislave. 1962 – 68 študoval sochárstvo na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od šesťdesiatych rokov sa jeho tvorba rozvíjala v intermediálnej rozmanitosti – v sochárstve, filme, maľbe, kresbe a počítačovej grafike. V celej doterajšej tvorbe autor zaujato kombinuje reálne maliarske gesto s technologickým, počítačovým: „... od roku 1997 sa počítačová grafika a modelovanie stávajú základom autorovej tvorby.“

Foto: archív autorky

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo