Prieskum dôveryhodnosti politikov Čaputová má najhoršie čísla od zvolenia, Dzurinda je na tom rovnako ako Kotleba

Čaputová má najhoršie čísla od zvolenia, Dzurinda je na tom rovnako ako Kotleba
Zdroj: TV Markíza

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

Najdôveryhodnejší politik je Peter Pellegrini. Prezidentke nedôveruje 60 percent, premiérovi Hegerovi až 80 percent ľudí.
Lukáš Kekelák
Lukáš Kekelák
Vyštudoval žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku a na Univerzite Komenského v Bratislave. Venuje sa najmä politike a zdravotníctvu.
Ďalšie autorove články:

Hovorca pochodu za život Aj ja som najprv s účasťou na pochode zápasil, no pri tejto téme nemôžeme byť za pekných

Manželia lekári, ktorí sa vrátili Nemci nie sú lepší ľudia, ale k pacientom sa správajú bez arogancie a viac tlačia na výkon

Debata v redakcii Andruskóove slová na súde nemožno brať ako dôkazy, Matovič to príliš politizuje

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Najdôveryhodnejším spomedzi politických lídrov je expremiér a líder Hlasu Peter Pellegrini. Dôveruje mu 42 percent a nedôveruje 56 percent voličov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza, ktorý zrealizovali od 1. do 8. februára na vzorke 1017 respondentov. Najmenej voličov verí lídrovi OĽaNO Igorovi Matovičovi, a to osem percent. Nedôveruje mu až 91 percent opýtaných, čo je tiež najvyššia úroveň nedôvery. 

Agentúra Focus realizovala rovnaký prieskum naposledy v septembri minulého roka. Percentuálne pohyby v miere dôvery medzi septembrom a februárom sú na úrovni štatistickej chyby. Napriek tomu od septembra dôveryhodnosť Petra Pellegriniho o jeden percentuálny bod stúpla. Medzi voličmi Smeru má po Ficovi druhú najvyššiu dôveru, a to 66 percent.

Druhou najdôveryhodnejšou političkou je prezidentka Zuzana Čaputová, ktorej vyjadrilo dôveru 39 percent a nedôveru 60 percent opýtaných, oproti septembru jej dôveryhodnosť klesla o jeden percentuálny bod. Dôvera prezidentke je dnes na najnižších číslach od jej zvolenia v roku 2019.

Na treťom mieste sa umiestnil poslanec a líder Smeru Robert Fico s dôverou na úrovni 33 percent a nedôverou 66 percent. V porovnaní s ostatným prieskumom sa Ficove čísla nezmenili.

Reprofoto: TV Markíza

Predsedovi parlamentu a hnutia Sme rodina Borisovi Kollárovi popularita mierne stúpla zo septembrových 26 na 27 percent, nedôveruje mu 71 percent opýtaných.

Ďalšie štyri miesta obsadili lídri mimoparlamentných strán. Europoslancovi a lídrovi Republiky Milanovi Uhríkovi dôveruje 26 percent a nedôveruje 58 percent ľudí.

Nasleduje šéf SNS Andrej Danko s dôverou 24 percent ľudí a nedôverou 72 percent opýtaných. Predsedovi KDH Milanovi Majerskému verí 20 percent, o tri percentá viac ako naposledy, a nedôveruje 55 percent voličov. Je to o čosi viac ako v prípade šéfa Progresívneho Slovenska Michala Šimečku, ktorému verí 19 percent opýtaných a nedôveruje 54 percent.

Čítajte tiež

Najviac klesol Heger a Sulík

Až za nimi sa umiestnil dočasne poverený premiér Eduard Heger s rovnako 19-percentnou dôverou, ale až s 80-percentnou nedôverou respondentov. Dôvera mu v porovnaní so septembrom klesla o tri percentá. Ešte horšie je na tom s dôverou šéf liberálov zo SaS Richard Sulík. Tomu dôveruje podľa prieskumu 17 percent (v septembri 20 percent) a nedôveruje 82 percent opýtaných ľudí.

Predsedníčke Za ľudí Veronike Remišovej vyjadrilo dôveru 14 percent a nedôveru 83 percent respondentov.

Ďalším v poradí je líder ĽSNS Marian Kotleba s dôverou 12 percent a nedôverou 85 percent respondentov. Podobne je na tom aj neformálny líder Modrej koalície Mikuláš Dzurinda, ktorému dôveruje 12 percent opýtaných a nedôveruje 84 percent. Najviac mu dôverujú voliči KDH (37 %), OĽaNO (36 %) a PS (33 %).

Predposlednú priečku obsadil predseda maďarskej Aliancie – Krisztián Forró má dôveru 11 percent a nedôveru 46 percent opýtaných.

Až na konci rebríčka lídrov politických strán je Igor Matovič s 8-percentnou dôverou a 91-percentnou nedôverou. Je však stále pre voličov OĽaNO najdôveryhodnejším lídrom. A premiéra Hegera medzi voličmi Obyčajných dokonca o dva percentuálne body predbehla aj prezidentka (74 : 76) a posunula ho medzi sympatizantmi strany na tretie miesto.

Zobraziť diskusiu
Lukáš Kekelák

Lukáš Kekelák

Nezmeškajte relácie a texty, ktoré inde nenájdete.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]
pred hodinou

V Európe pribúdajú útoky na kresťanov, v máji zaznamenali až 37 incidentov. Európske observatórium pre netoleranciu a diskrimináciu voči kresťanom zaznamenalo trinásť podpaľačských útokov, desať prípadov vandalizmu, zaznamenané boli aj prípady znesvätenia, fyzické napadnutia či krádeže. Medzi najzávažnejšie prípady patrí útok na rehoľníčku v Poľsku, útok na študentov katolíckeho bratstva v Rakúsku a streľba plastovými guľôčkami na kostol počas omše v Nemecku. (cirkev.cz)

pred 2 hodinami

Oznámenie Pentagónu o zrušení výmeny štyritisíc vojakov v Poľsku znamenalo zníženie počtu amerických vojakov v krajine na úroveň spred ruskej invázie na Ukrajinu. V Poľsku sa rozpútalo mediálne peklo. Donald Trump napokon oznámil zvýšenie americkej vojenskej prítomnosti o päťtisíc vojakov. Napriek tomu šok spojený s celou kauzou otriasol poľskou bezpečnostnou stratégiou, ktorá má už desaťročia rovnaký základ uznávaný naprieč politickým spektrom. Píše Maciej Ruczaj.

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť