Dianie v parlamente Zbytočná nadpráca prezidentky Čaputovej

Prezidentka Zuzana Čaputová vstúpila zásadným spôsobom do vnútropolitického boja. Nie je to prvý ani poslednýkrát: snaha byť hýbateľom deja ju charakterizuje od nástupu vlády Igora Matoviča.

Hlava štátu ho dokonca pred dvoma rokmi vyzvala, aby odstúpil z funkcie premiéra. Odhliadnuc od verejne prezentovaných dôvodov išlo o pomerne neštandardný krok, aký predtým neurobil nikto z jej predchodcov.

Niet pritom pochýb, že Vladimír Mečiar sa v najhorších časoch správal omnoho horšie ako Matovič. Napriek tomu ho prezident Michal Kováč priamo nepožiadal, aby podal demisiu, hoci patril k jeho ostrým kritikom.

Podobne sa zachoval aj Andrej Kiska, ktorý patril pre zmenu k najväčším oponentom Roberta Fica. Napriek tomu ho ani po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej natvrdo nevyzval, aby odstúpil z pozície premiéra.

Populizmus

Samozrejme, platí, že Kováčova správa o stave republiky viedla v konečnom dôsledku k pádu Mečiarovej vlády a predčasným voľbám. A Kiskova kritika k odchodu Fica a jeho výmene za Petra Pellegriniho.

Ani jeden však netlačil na premiéra tak explicitne ako Čaputová na Matoviča. V prípade Mečiara a Fica to pritom bolo – aj vzhľadom na okolnosti – vyslovene žiaduce. Kováč a Kiska sa napriek tomu vyhli adresnejšiemu apelu/slovníku. 

Aj Matovič ponúkol svojim kritikom dosť zámienok, aby volali po jeho demisii, hoci sa nedopustil takých lapsusov ako Mečiar a Fico. Napokon, i vlastným pričinením už smeruje k sebadeštrukcii a politickému koncu. 

Jeho posledný návrh – 500 eur za účasť v parlamentných voľbách – je totiž mimoriadne škodlivým populizmom s visačkou Smeru a Hlasu, hoci prirovnanie k Ficovmu miliónu na stole kríva na obe nohy.

Chaos

Matovič sa skrátka zúfalo snaží zvrátiť situáciu, pričom už vôbec nehľadí ani na verejné financie. V tejto veci má prezidentka Čaputová pravdu: platí aj jej tvrdenie, že dianie v parlamente pripomína chaos.

Výzva, aby sa poslanci dohodli na skoršom termíne volieb – a zabránili tak „legislatívnej smršti, ohrozujúcej ústavné princípy“ –, však spomínaný chaos ešte viac prehlbuje. Navyše je v rozpore s jej doterajšími postojmi.

Po páde vlády Eduarda Hegera najskôr vyzvala politických lídrov, aby sa predčasné voľby konali do leta 2023. Keď sa však zhodli na septembri, prezidentka nenamietala. Teraz znovu hovorí o ich presunutí na jún.

Aj hlava štátu by mala držať slovo a dohody (podľa Sulíka bol september výsledkom kompromisu s prezidentkou). A naplno využívať svoje právomoci, keď hrozí legislatívna smršť (napríklad cez právo veta).

Kalkul

Podobné návrhy, ako teraz predložil Matovič, skúšajú poslanci v parlamente pred každými voľbami. Nie je to chvályhodné, naopak: treba sa voči tomu ostro ohradiť a zastaviť snahu o plytvanie verejnými zdrojmi.

To však nie je dôvod na skorší termín volieb, keď už bol raz dohodnutý september. Nehovoriac o tom, že v tejto situácii by mala prezidentka skôr upokojovať situáciu ako zvyšovať napätie ďalšími návrhmi (termínmi).

Inak sa vystavuje riziku, že jej aktuálna iniciatíva bude vnímaná ako zbytočná nadpráca v prospech politických síl, s ktorými sympatizuje. A pokračovanie sporu s Matovičom, ktorý je už obojstranne osobný a kontraproduktívny. 

Okrem toho platí, že každý mesiac navyše je bonusom pre orgány činné v trestnom konaní, ktoré podali ďalšiu obžalobu (Kažimír). Preto netreba vychádzať pri termíne volieb v ústrety ani politikom ako Fico, ktorí sa chcú čo najskôr vrátiť k moci.