O mesiac tomu bude rok, čo ruská štátna televízia Rossija 1 odvysielala film „Varšavská zmluva: Odtajnené stránky“. Film de facto ospravedlňoval sovietsku okupáciu Československa. Presne v duchu starej sovietskej propagandy podsúval nezmyselné tvrdenia, že NATO chystalo v roku 1968 v Československu ozbrojený puč, a politických väzňov komunistického režimu z 50. rokov, ktorí sa začali v roku 1968 aktivizovať, paušálne označoval za fašistov.

Na strane jednej treba povedať, že v tomto bol film v rozpore s postojom bývalého prezidenta Borisa Jeľcina, ktorý Pražskú jar 1968 označil za „pokus oslobodiť sa od dogmatizmu a lží“ a inváziu za „útok na suverenitu nezávislého štátu“, aj v rozpore s postojom Vladimíra Putina z roku 2006, keď tento počas návštevy Českej republiky potvrdil Jeľcinov postoj. Na strane druhej z uvedenia filmu vyplývalo, že do politiky ruskej televízie patrí i princíp, že v záujme národnej jednoty si aj starí komunisti majú prísť na televíznej obrazovke občas na svoje.

Bolo to dosť nechutné a film vyvolal v Česku aj na Slovensku oprávnené protesty.

Zdá sa, že Rusko nie je jedinou krajinou, kde si mediálne špičky myslia, že aj starí komunisti si občas majú prísť na svoje. Koncom februára tohto roku, ako každoročne, sme mohli na televíznej obrazovke sledovať odovzdávanie „Oscarov“ Americkou filmovou akadémiou najlepším americkým filmom a ich tvorcom za rok 2015. V kategórii „Najlepší herec“ bol jedným z nominovaných aj Bryan Cranston za stvárnenie postavy Daltona Trumba v rovnomennom filme „Trumbo“. Kto bol Dalton Trumbo?

Stalinistický scenárista z Hollywoodu

Niekedy pred 45 rokmi som bol v kine na Kubrickovom filme „Spartakus“. Všimol som si, že scenár napísal istý Dalton Trumbo. To meno znie tak, že človek si ho zapamätá. Po rokoch som sa o ňom dozvedel aj viac.

Dalton Trumbo bol v 40. rokoch známym spisovateľom a scenáristom, jedným z najlepšie platených v celom Hollywoode. Povedať, že Dalton Trumbo bol komunista, je trochu málo. Áno, bol roky členom Komunistickej strany USA. On však bol priam stalinista. Ako píše komentátor Pat Buchanan, Trumbo nebol onen „užitočný idiot“ v zmysle Leninovej definície, teda nejaký naivný liberál, ktorý chcel vychádzať dobre s komunizmom, lebo nevedel, čo komunizmus je. Nie, Trumbo vedel, o čo ide.

Podľa historika Paula Kengora americkí komunisti v predvojnovom a vojnovom období pri vstupe do strany prisahali na vernosť Sovietskemu zväzu a tak sa aj správali. Boli miestnou pobočkou Kremľa. Trumbo vstúpil do strany v roku 1943 a komunistického presvedčenia bol už roky predtým. Trumbove verejné názory vždy kopírovali Stalinovu politiku. Keď sa Stalin dohodol s Hitlerom, Trumbo pakt Molotov-Ribentropp podporoval. Keď Sovietsky zväz napadol Poľsko, podľa Trumba to bolo v poriadku. V poriadku podľa neho vtedy nebola Veľká Británia. Hitler sa stal pre neho zlým až v roku 1941, keď napadol Sovietsky zväz. Stalin bol preňho najväčším demokratickým lídrom. Podporoval aj Kim-Ir-Sena, a keď komunistická Severná Kórea napadla Južnú Kóreu, Trumbo podporoval Severnú Kóreu.

Keď Winston Churchill povedal v roku 1946 vo Fultone svoj slávny prejav o železnej opone, ktorá bola Stalinom stiahnutá nad východnou Európou, Trumbo ho kritizoval. Ako správny komunista Trumbo veril, že revolučné násilie je potrebné, a kritizoval Martina Luthera Kinga za jeho princíp nenásilia. Všetky tieto klasické stalinistické postoje sa zračili v jeho písaní. Lenže vo filme „Trumbo“ sa o týchto Trumbových názoroch nehovorí.

Dalton Trumbo s manželkou Cleo počas vypočúvania pred Výborom pre vyšetrovanie neamerickej činnosti v roku 1947. Foto: wikipedia.org

Zlatá éra komunizmu v Hollywoode

Trumbo nebol jediný komunista v Hollywoode. Boli ich tam mraky. V 40. rokoch bolo v Hollywoode populárne byť komunistom. Členovia strany o svojom členstve nehovorili otvorene, ale ich pôsobenie bolo viditeľné. Neskorší americký prezident Ronald Reagan, vtedy filmový herec, píše vo svojich pamätiach o tomto období: „... začínalo mi byť jasné, že sa Stalin snaží o to, aby využil Hollywood ako nástroj svojej propagandy sovietskej expanzie s cieľom rozšíriť komunizmus po celom svete.“ Reagan sa netají s tým, že práve pochopenie tohto hollywoodskeho problému z neho urobilo natrvalo antikomunistu.

Problém už bol natoľko očividný, že sa stal aj politickým. Naveľa sa aj americký Kongres začal pýtať: Čo s tým, keď najvplyvnejšie masové umenie, ktorým je film, je ovládané agentmi komunistickej sovietskej veľmoci? Problém začal vyšetrovať kongresový Výbor pre vyšetrovanie neamerickej činnosti (výbory kongresu majú vyšetrovacie právomoci) a začal si predvolávať hollywoodskych tvorcov a klásť im otázky týkajúce sa komunistickej infiltrácie Hollywoodu. Asi najznámejšou skupinou predvolaných bola takzvaná „Hollywoodská desiatka“. Bolo to desať scenáristov, všetko členov Komunistickej strany USA, medzi nimi i Dalton Trumbo.

Pri vypočúvaní odmietli vypovedať, pokrikovali na predsedu a všeobecne dávali najavo opovrhnutie výborom. Súd ich odsúdil na niekoľkomesačné tresty väzenia za pohŕdanie Kongresom. Odsúdení sa spoliehali na Najvyšší súd, ale prerátali sa. Dalton Trumbo si odsedel jedenásť mesiacov.

Ako tie roky vidíme my a ako Hollywood

Situáciu začali riešiť i majitelia filmových štúdií a prestali ľudí, ktorí sa stali známymi ako komunisti, zamestnávať. Stávalo sa však, že komunistický scenárista písal scenáre pod iným menom. Tak to robil i Dalton Trumbo, ktorý v 50. rokoch napísal napríklad scenár k úspešnej komédii „Prázdniny v Ríme“ s Gregorym Peckom a Audrey Hepburnovou.

O niekoľko rokov štúdiá začali komunistov opäť oficiálne zamestnávať. Jeden z Hollywoodskej desiatky, režisér a scenárista Edward Dmytryk, v roku 1954 už opäť režíroval. Pre Daltona Trumba bol rokom návratu rok 1960, keď sa jeho meno ako scenáristu objavilo v titulkoch filmu Spartakus. Bolo symptomatické, že to bolo práve pri tomto filme. Scenár sa písal podľa románovej predlohy Howarda Fasta, ďalšieho komunistu, ktorý tiež šiel na tri mesiace do väzenia za odmietnutie vypovedať. Diktátor z Kremľa sa mu odvďačil a Fast dostal v roku 1953 Stalinovu cenu za mier. Treba povedať, že neskôr, keď sa zločiny stalinskej éry stali dostatočne známymi, Fast sa s komunizmom verejne rozišiel.

Tak sa zrodil náš a ich diametrálne odlišný pohľad na koniec 40. rokov a začiatok 50. rokov. Pre nás to boli roky, keď do Stalinovho hrtanu spadlo ďalších sto miliónov ľudí vrátane Slovenska. Roky, keď od Labe po Vladivostok v lágroch trpeli a umierali milióny nevinných, roky, keď komunisti strieľali a vešali nevinných. Pre nás sú ľudia ako Trumbo prívržencami a šíriteľmi vražednej ideológie a politiky.

V Hollywoode však prežíva iný príbeh. V tom príbehu je podstatné, že bohatí hollywoodski stalinisti boli ponížení tým, že im nebolo tolerované ich odmietnutie vypovedať pred Kongresom o ich podpore komunizmu. A že tí komunisti sú obete.

A tento rozdielny pohľad pretváva aj sedemdesiat rokov. Preto v Hollywoode nikdy nenakrútia skutočný príbeh o amerických komunistoch. Preto sa dnes nakrúcajú filmy ako „Trumbo“. A aký je ten filmový Trumbo?

Trailer filmu Trumbo z roku 2015

Sympatický bojovník za slobodu prejavu

Keď si na Youtube pozriete trailer filmu, za pár sekúnd pochopíte, akého Trumba nám tvorcovia chcú vykresliť. „Nikto nemá právo hovoriť vám, ako máte konať, hovoriť, písať, veriť,“ znie heslo traileru. A túto zásadu má steleňovať Trumbo, bojovník za slobodu prejavu. Ťažko si možno predstaviť niečo absurdnejšie. V skutočnosti ľuďom ako Trumbo celé roky Stalinova internacionála hovorila, ako majú konať, hovoriť, písať, v čo majú veriť. Nehovoriac o tom, že v celom 20. storočí ťažko nájdete krajinu, v ktorej sa tak potláčalo slobodné myslenie, ako bola Stalinova sovietska ríša, za ktorú Trumbo roky „kopal“.

A čo tí, čo skutočne používali rozum a mysleli? Tí, čo sa v hodnotení Stalina a komunizmu nemýlili? Napríklad novinárka Heda Hopper a herec John Wayne, ktorí na problém komunistickej infiltrácie Hollywoodu upozorňovali? Podľa recenzií vo filme vyzerajú ako blbci. Dalo sa to čakať.

Ešteže tu bol DiCaprio

V januári získal Bryan Cranston za stvárnenie Trumba ocenenie na Medzinárodnom filmovom festivale v Palm Strings. A ktovie, či by sa mu nebol ušiel aj ten Oscar. Našťastie tu bol Leonardo DiCaprio, toľkokrát nominovaný na najlepšieho herca a vždy neúspešne. Tento rok sa dlhé týždne špekulovalo, či ocenenie konečne získa. A získal ho.

Tak sme boli ušetrení dokonaného svätorečenia bláznivého komunistu za moderného liberálneho svätého. Veľa však nechýbalo. Ponaučenie? Komunizmus sa dávno zrútil. Imidž Hollywoodu ako večného lídra progresivizmu, ktorý nás vždy viedol k tolerantnejším zajtrajškom, zatiaľ nie.

Vladimír Palko
Autor je vysokoškolský učiteľ a bývalý minister vnútra, napísal knihy Boj o moc a tajná služba a Levy prichádzajú.