Poézia a politická angažovanosť vo výtvarnom umení

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Poézia a politická angažovanosť vo výtvarnom umení

Prinášame mini-recenziu na dve aktuálne výstavy v galériách Krokus a v bratislavskej Kunsthalle.

Náhoda chcela, aby sme si mohli teraz, v tomto jarnom období, keď sa príroda zobúdza, „vychutnať“ obidve tieto protikladné stránky nášho človečenského ja. Uzavretosť – otvorenosť. Introvert – extrovert. Súkromné – verejné. Vidieť metaforu v poézii – vedieť politickú angažovanosť umenia.

Dovolím si upozorniť na dve aktuálne výstavy, tou prvou je v malej až intímnej galérii Krokus výstava s názvom Nová skutočnosť: Som stratený rozum a nájdený cit (10. 3. 2016 – 16. 4. 2016) a tou druhou Strach z neznámeho v Kunsthalle – Dom umenia Bratislava (18. 3. – 31. 7. 2016).

Poďme najprv do galérie Krokus, kde na vernisáži aktuálnej výstavy mladý umelec Martin Koniar, ešte študent FU TU v Košiciach, hrá na vlastnými rukami vyrobenom hudobnom nástroji zo starej už na svoj účel nepoužiteľnej garniže. Tento jeho hudobno-poetický sprievod sa nám dokáže vlúdiť do našich myšlienok a my precítime samých seba súc v tej chvíli krajšími a lepšími.

Vystavujúci umelci na výstave sú Štefan Bačinský, Adam Bosák, Paul Melkor Červeniak, Michal Holý, Martin Koniar, Adam Macko, Peter Maščák a Jakub Steranka. Ivana Komanická, kurátorka výstavy o nich okrem iného povedala: „(...) predstavení umelci pracujú v ére post-internetového umenia rozšíreného do tradičných oblastí maľby a sochy, pri ktorom dávajú novú fyzickosť virtuálnemu svetu, často cez chudobné a neumelecké materiály, personifikujú digitálnu popkultúru a následne sa pýtajú na nadreálno zrodených objektov, čím otvárajú otázky novej spirituality.“

Keď sme si mohli takto užiť samých seba na tejto nevtieravej, tichej, poetickej a jemnými farebnými tónmi a tvarmi ladenej aj pomerne krátko trvajúcej výstave a potom prejdeme na námestie SNP číslo 12, kde v Dome umenia sídli Bratislavská Kunsthalle, bude to šok.

Politicky angažované umenie, kde vstupný panel víta návštevníka svietivou oranžovou farbou, s ktorou si väčšinou spájame výstražné zariadenia, svetlá a vesty pracovného oblečenia. Dokonca sa môže stať, že návštevníka pri prehliadke výstavy animátorka zavrie do oranžového kontajnera, v ktorom počuť nepríjemný hluk motora a keď si zrak trochu zvykne na tmu, začnú sa v ňom črtať dáke zvláštne siluety neznámych. Alebo pohľad na šík oranžových detských záchranných viest – dielo českej umelkyne Kataríny Šedej – tvaru detskej perinky, v nás môže asociovať aj opasok s výbušninou samovražedného atentátnika.

Výstava diváka neustále núti zaujať postoj a ako hovoria kurátori: „odstrániť tak bariéru nekomunikácie“. Neprihovára sa nám podobne aj pápež František po Veľkonočnom požehnaní Urbi et Orbi, keď nás vyzýva k otvorenosti a ku komunikácii s utečencami bez domova? Chce od nás, aby sme vynaložili osobné úsilie pre angažovanie sa v tejto veci.

Vystavujúci autori a autorky: Radovan Čerevka (SK), Pavlína Fichta Čierna (SK), Janka Duchoňová (SK), Alena Foustková (CZ), Mandy Gehrt (DE), Oto Hudec (SK), Lukáš Houdek (CZ), Mario Chromý (SK), Daniela Krajčová (SK), Kristián Németh (SK), Nová věčnost (CZ), Dan Perjovschi (RO), Tomáš Rafa (SK), Oliver Ressler (AT)Birgit Rüberg (DE)Kateřina Šedá (CZ), TOY_BOX (CZ), Ján Triaška a Olja Triaška Stefanović (SK), Eliška Vrbová (CZ)Anna Witt (AT), Tobias Zielony (DE), Artur Żmijewski (PL).

A ešte slovo kurátorky výstavy Lenky Kukurovej: „Umenie poskytuje platformu, kde je možné otvoriť závažnú spoločenskú tému v symbolickej rovine bez čierno-bielej polarizácie. Umelci a umelkyne nie sú odborníkmi na utečeneckú problematiku, no vyjadrujú svoje subjektívne pocity a názory a dostávajú sa do dialógu s názormi publika. Ambíciou umeleckého spracovania je rozhovor človeka s človekom. V umení je možné vyhnúť sa zjednodušeniu na abstrahované „dobro“ a „zlo“ a zamerať sa na predstavy a vízie. Výstava môže byť miestom, kde sa môžu všetci rozprávať bez toho, aby debatu vyhrali,“  hovorí okrem iného kurátorka výstavy.

Lukáš Houdek, HopeTour, multimediálna inštalácia, 2016

Titulný obrázok na začiatku článku: R. Farkaš: Umelec má právo... akcia, Brno 2002. Obrázok nie je súčasťou ani jednej výstavy, ale ilustráciou témy.                                                                               

Foto: archív autorky

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo