Ak chce Zuzana Čaputová niečo meniť, mala by podľa Milana Kňažka miesto úradu prezidentky zabojovať o kreslo premiérky. Vyčíta jej napríklad doložku k obrannej dohode s USA i to, že neukončila tradíciu prezidentov, ktorí dochádzajú do zamestnania z domu, keďže stále nezriadila prezidentskú rezidenciu.

Prezidentov delí na užitočných, zbytočných a škodlivých. Užitočným bol podľa neho zatiaľ Michal Kováč, škodlivým zas Andrej Kiska, s ktorým sa Kňažko v minulosti uchádzal o post hlavy štátu.

„Zuzana Čaputová je niečo medzi tým, ale ešte neskončila,“ povedal Kňažko počas diskusie Večer Mareka Vagoviča v bratislavskom Luna bare, na ktorej sa zúčastnil spolu s expremiérkou Ivetou Radičovou a Robertom Mistríkom.

„Keď má človek 45 rokov a chce naozaj niečo zásadné urobiť pre túto krajinu, tak musí urobiť všetko pre to, aby sa stal premiérom, nie prezidentom. V parlamentnej demokracii je to totálny nezmysel,“ uviedol Kňažko.

Mistrík by ako prezident povolal Hirmana späť z Havaja

Aj Mistrík sa ohradil voči prezidentke Čaputovej, v prospech ktorej sa v roku 2019 vzdal kandidatúry. Problémy, ktoré má Slovensko, podľa Mistríka prezidentku presahujú. Čím ďalej, tým menej je s prezidentkou a jej výkonom spokojný.

Nemyslí si, že súčasná hlava štátu rieši súčasnú krízu či tie predchádzajúce dostatočne rázne a v prospech krajiny. Obáva sa, že keď sa proti nej postaví dostatočne silný súper opozície, bude mať Čaputová v boji o znovuzvolenie problém.

Podľa Mistríka je obrovská chyba, že prezidentka nečelí dostatočnej konštruktívnej kritike. Ak by bol v jej funkcii v čase ňou dočasne poverenej vlády, volal by ministrovi hospodárstva Karlovi Hirmanovi, aby sa vrátil z dovolenky z Havaja a riešil ceny energií.

Mistrík prezidentku kritizuje už dlhší čas. V minulosti povedal, že svojím pôsobením v úrade doň dláždi cestu antisystému.

Naopak, Iveta Radičová sa prezidentky zastávala a uviedla, že v súčasnosti má ťažkú rolu, keďže sa dostala do polohy „fackovacieho panáka“ zo strany vlády i opozície.

Koalícia mala vyskúšať výmenu premiéra, zhodol sa Mistrík s Kňažkom

Diskutujúci sa venovali aj vládnej kríze. Na margo pádu vlády si Robert Mistrík myslí, že najjednoduchším riešením pokračovania koalície mohla byť výmena Eduarda Hegera na poste premiéra. Zakladajúci člen SaS, ktorý má však blízko aj k OĽaNO a jeho šéfovi Igorovi Matovičovi, podobný krok označil za štandardný spôsob riešenia vládnych kríz. Minimálne by to podľa neho oddialilo súčasnú krízu, pri ktorej nevidí dobré riešenie.

„Príde nová osoba, nové myšlienky, nová nádej, ľudia sa na to budú inak pozerať. Raz sa to u nás stalo, teraz nie. Ak mala vláda dlhšie vydržať, mala použiť tento osvedčený spôsob, aj keď si nie som istý, že by to viedlo k osvedčenému výsledku. Ale bolo by to najjednoduchšie riešenie.“

Zatiaľ čo podľa expremiérky Radičovej bolo na podobný krok už neskoro, Mistrík jej oponoval a ilustroval to na príklade Anglicka, kde má Konzervatívna strana za jedno volebné obdobie už tretieho premiéra a vládne ďalej.

Ako možné riešenie pokračovania koalície si výmenu Eduarda Hegera vedel predstaviť aj Milan Kňažko. Pád vlády v súčasnej situácii pokladá za katastrofu. „To sa nikdy nemalo stať. Nemali byť takí malicherní, jedni aj druhí.“ Richard Sulík podľa Kňažka nemal robiť tlačové konferencie proti vláde a Igor Matovič zas nemal dať šéfovi liberálov toľko príležitostí na útočenie. 

Kňažko si zároveň myslí, že ak sa politici ústavnou väčšinou dohodli na zmene ústavy a na predčasných voľbách, tak by podobná väčšina mala vláde vysloviť aj dôveru, aby mohla koalícia vládnuť do predčasných volieb. „Alebo sa mali dohodnúť na predčasných voľbách na máj či jún, nech to už máme za sebou,“ hovoril Kňažko počas Večera Mareka Vagoviča.

Radičová vidí za koncom vlády hodnotový spor

Iveta Radičová za koncom vlády vidí hodnotový spor. „Liberálno-konzervatívne vlády za ostatných 30 rokov previedli vždy nejakú sebadeštrukciu v priamom prenose.“ Hodnotový spor podľa jej slov v podobných zoskupeniach vždy prerástol všetky ostatné témy a skončil sa predčasnými voľbami.

Súčasnú politickú ponuku prirovnala k potravinám, ktoré sú po záruke. „Keď si nejakú vyberiete, máte doma z toho dosť skazený žalúdok.“

Foto: Andrej Lojan

Podľa Radičovej je predčasné hovoriť, ako dopadnú voľby, no dodáva, že v kritických situáciách na Slovensku sa vždy zaktivizovala občianska spoločnosť. „Som presvedčená, že keď občania budú vnímať, že ide opäť o zlomovú chvíľu, tak sa nechajú počuť a budú aktívni.“

Robert Mistrík na rozdiel od Radičovej žiadne vzopätie v spoločnosti nevidí, rovnako ani vôľu či emóciu na zmenu súčasného stavu, skôr skepsu a znechutenie.

Ak si Eduard Heger myslel, že nejakým spôsobom dá počas nasledujúcich mesiacov všetko dokopy, podľa Mistríka nechápe, že v spoločnosti nepanuje atmosféra spájania či porážky Smeru ako v roku 2019.

„Môžu tu vznikať strany, aké chcú, možno príde niečo nové, ale obávam sa, že to nevyvolá veľké nadšenie,“ povedal Mistrík. Skeptický je aj v prípade projektu Mikuláša Dzurindu. „Mladí ľudia ho nepoznajú a tí starší ho poznajú až príliš dobre. Neviem, či z tohto môže vzniknúť niečo zaujímavé.“

Kňažko sa obáva, či Dzurinda dokáže vytvoriť nové SDK, pretože nemá silný preferenčný základ ako v minulosti strany DÚ a KDH, ktoré boli základom projektu a zobrali k sebe menšie projekty. Dzurinda je podľa neho pre kauzu Gorila tiež príliš veľkým terčom.

Podľa tribúna Nežnej revolúcie dnes nikto nie je to, za čo sa vyhlasuje, a všetky súčasné politické strany sú len atrapami. Liberáli nie sú liberálmi a strany sociálnej demokracie sú podľa neho len obchodnými a zločineckými organizáciami. Zatiaľ nevie, komu dá v predčasných voľbách hlas.