Minulý týždeň som na na Postoji zverejnil pohľad obyvateľov Moskvy na uplynulý rok 2022. Tri ruské ženy reflektovali prvý vojnový rok a opisovali, ako Putinova agresia proti Ukrajine zmenila ich život.

Pre tých, ktorí veria, že sankcie sú všemocná zbraň, bol článok dozaista sklamaním. Niektorí ho interpretovali ako dôkaz, že sankcie nemajú zmysel. Od steny k stene. To máme radi.

Pohľad z Moskvy Na Rusov doliehajú vojna aj sankcie, ale inak, než by sme si priali

Jiří Just

Dovolím si vám ponúknuť autentické svedectvo Rusov, ako sa im v uplynulom roku žilo a ako vnímajú situáciu vo svojej krajine.

Rád by som v popise situácie v Rusku pokračoval. Nedávno som bol pozvaný do propagandistickej show na ruskom Prvom kanáli. Prirodzene, hovorili sme o tom, ako zlý Západ chce zničiť Rusko. Že si nepraje mier a vyzbrojuje Ukrajinu. No ako inak?

V druhej polovici programu bolo odvysielané video Všeruského ľudového frontu. V ňom sa najprv pani sťažovala, že žijú v príšerných podmienkach. V dome nikdy nebola zavedená teplá voda a vôbec, nikto sa o nich nestará. Moderátor s vážnou tvárou prikyvoval a sľúbil pomoc.

Po tejto niekoľkominútovej vsuvke sa išlo ďalej. Divák dostal dúšok reality, aby sa znova ponoril do vôd propagandy. Rusko bolo opäť vychvaľované a Západ zatracovaný. Klasika. Napriek tomu ma ten sociálne orientovaný vstup zaujal.

Bol to nezvyčajne úprimný opis života mnohých Rusov. Tých Rusov, ktorí žijú, ako sa hovorí, na východ od Moskvy – v ruských regiónoch ďaleko od blahobytu Moskvy a Petrohradu.

Front miesto Putina

Je to v Rusku taká novinka. Ľudový front, prokremeľská štruktúra simulujúca občiansku spoločnosť, prevzala a rozšírila formát Putinovej Priamej linky. Ruský líder pravidelne od roku 2001 odpovedal pred televíznymi kamerami na otázky prostých Rusov a snažil sa riešiť prosby, ktoré sa na neho sypali zo všetkých kútov krajiny. V minulom roku túto televíznu starosť o občanov delegoval na iných.

Od konca minulého novembra dvakrát denne v živom vysielaní pod hlavičkou Ľudového frontu známe tváre z obrazoviek sľubujú pomoc, vykonávajú politické školenia či sa dojímajú nad príbehmi spojenými s takzvanou zvláštnou operáciou proti Ukrajine.

Pomoc od Ľudového frontu má podporiť dôveru v ruskú vládu, že sa stará o občanov bez ohľadu na zložitú ekonomickú situáciu, a navodiť dojem, že všetky problémy možno vyriešiť telefonátom do Moskvy. Nevypovedá to však o tom, v akom stave Rusko je a ako efektívne funguje vládna moc.

Vo vysielaní Ľudového frontu ide vždy o akési perličky, možno záblesky skutočného života v Rusku. Aby sme zistili, ako sa žije Rusom, musíme sa vydať hlbšie do toho autentického Ruska. Tam, kde ľudia otvorene hovoria o svojich problémoch.

Triapolmiliónová Čeľabinská oblasť na juhu Uralu je, čo sa rozlohy týka, skoro dvakrát väčšia ako Slovensko. V rebríčku najbohatších ruských regiónov patrí do prvej polovice. Iba 12 percent obyvateľov sa nachádza pod hranicou chudoby, a aj to je na ruské pomery normálny výkon.

V regióne majú svoju vlastnú neoficiálnu „priamu linku“, ktorá ilustruje, ako sa žije v priemernej ruskej oblasti s priemernými ruskými starosťami.

Na sociálnej sieti VK už viac ako tri roky existuje skupina s lakonickým názvom A. L. Texler, Pomôžte nám!!! Zhromažďujú sa v nej žiadosti o pomoc adresované gubernátorovi Alexejovi Texlerovi. Nie je zriadená ani moderovaná Ľudovým frontom. Je to iniciatíva obyčajných obyvateľov Čeľabinskej oblasti, ktorí sa snažia upozorniť na svoje trápenie.

Z ich prosieb to často vyzerá, ako keby sa regiónom na úpätí Uralu prehnala vojna.

Oceán smradu

„V celom meste nefunguje stoková sieť. Suterény viacpodlažných domov sú zaplavené kanalizáciou, na ulici kanalizácia tečie prúdom, v bytoch, v chodbách, dokonca aj vonku je neznesiteľný zápach,“ opisuje Jana Ustinovová gubernátorovi život v mestečku Bakal.

Ako vo svojej sťažnosti uvádza, k podobnej situácii dochádza pravidelne posledných niekoľko rokov. Pani Ustinovová na situáciu upozorňuje od októbra minulého roka. O meste zaplavenom fekáliami referovali dokonca ruské celoštátne médiá. Príliš to však nepomohlo. Obyvatelia mesta trpia ďalej.

„Včera u nás čistili žumpu. Fekálie vyliali vedľa košov a na parkovisko. Nechcem si ani predstaviť, čo bude na jar,“ pridáva svoj postreh obyvateľka Bakalu Svetlana Samcovová.

Paradoxne nejde o problém iba jedného mesta. O pomoc s kanalizáciou prosia gubernátora aj obyvatelia Zlatousta, Verchného Ufaleja alebo čeľabinského Troicka. Obyvatelia jednej troickej ubytovne dokonca napísali žalobu štátnej prokuratúre, aby neustále zaplavené suterény odpadom riešila.

Nie je vôbec ťažké sa na diaľku dovtípiť, čo sa v Bakale deje. Najmenej päťdesiat rokov stará infraštruktúra je prinajlepšom v havarijnom stave. Pre korupciu alebo, naopak, nedostatok peňazí ju malé mestá hlboko na ruskom vidieku nemôžu vymeniť. A preto tam nezriedka Rusi žijú v príšerných podmienkach.

Nemocnica na okraji hrôzy

To je prípad aj ďalšej témy, ktorá sa objavila v spomínanej skupine na ruskej sociálnej sieti VK.

„Venujte pozornosť poliklinike v meste Kasli!!! Tam jednoducho vraždia ľudí!! Lekári utekajú!“ zúfa si Natalija Matvejevová a volá gubernátora na pomoc. Vo vyhľadávači Yandex si tamojšia nemocnica vyslúžila v hodnotení na základe 170 recenzií jednu hviezdičku.

„Dnes som bola s deťmi u chirurga. Bola to nočná mora,“ opisuje svoje skúsenosti Ljudmila S. z návštevy nemocnice minulý november. „Jedno dieťa mi natreli dezinfekciou, pretože nič iné nepoznajú. Druhé dieťa ani neprezreli, pretože za dverami bol dlhý rad,“ píše obyvateľka uralského mestečka.

„Je to hrôza. Nechali nás umierať. Koľko tisíc ľudí je na hrane vymierania? A všetci mlčia. Je to hrôza. Možno by sme už mali napísať Bidenovi (americkému prezidentovi J. Bidenovi, pozn. autora), keď sa o nás naša vláda nestará?“ odpovedá Vladimír Semenov.

Ako píše uralský spravodajský web Ura.ru, zdravotnícky personál nemocnice sa v polovici minulého decembra vzbúril proti primárovi nemocnice. Podľa jeho zástupcu Arkadija Zujeva je situácia katastrofická. Nemocnica nemá dokonca ani obväzy.

„V našej okresnej nemocnici v Kasli je katastrofálny stav. Nemáme vatu ani obväzy. Zdravotnícky materiál sa nenakupuje, obyvateľov nikto neprehliada. Neviem, čo mám robiť,“ posťažoval sa novinárom.

Opäť sa všetko stáča k peniazom. Ruské zdravotníctvo v regiónoch je často podfinancované a nemocnice majú hlboké diery v rozpočte. S týmto problémom sa konkrétne stretol aj sám Zujev. Mal sľúbenú výplatu 30-tisíc rubľov (cca 403 eur), namiesto toho dostal 16,5-tisíc rubľov (cca 222 eur).

Bez vody ako v stredoveku

Štyristotisícové mesto Magnitogorsk je druhé najväčšie mesto Čeľabinskej oblasti. Hokejoví fanúšikovia ho môžu poznať ako miesto, kde sídli hokejový klub Metallurg, dvojnásobný víťaz Gagarinovho pohára KHL. Kedysi dávno dres Metallurgu obliekal Martin Štrbák alebo Peter Podhradský.

Rusi si pri názve mesta vybavia dobré hutníctvo a zlú ekologickú situáciu. Podľa hodnotenia ruského Fondu podpory a rozvoja životného prostredia a ďalších sociálne významných projektov Magnitogorsk patrí medzi najviac znečistené mestá v Rusku. V roku 2021 dokonca skončil na siedmom mieste v hodnotení najšpinavších ruských miest.

Prekvapivo to nie je problém, na ktorý by sa na sociálnej sieti VK ľudia z Čeľabinskej oblasti sťažovali tamojšiemu gubernátorovi.

„Žiadam o riešenie situácie v Magnitogorsku, v osade Králikáreň. V osade nie je vodovod. Každý rok nám sľubujú, že bude, ale stále nie sú peniaze. Mnoho rokov nám privážajú vodu v cisterne cez soboty. Ale zrazu prevádzkovateľ oznámil, že vodu budú privážať len do 1. februára a potom si máme poradiť sami. Čo to znamená? Kde ľudia majú brať vodu? Ako budeme variť, umývať sa, prať? Čo to je za stredovek?“ opisuje zúfalú situáciu na periférii štyristotisícového mesta Sjuzanna Noviková.

Ešte v auguste 2020 denník Magnitogorský robotník, noviny kontrolované miestnou radnicou, oznámil, že všetkých 210 domov čoskoro bude pripojených k vodovodu. Ani po viac ako dvoch rokoch k tomu nedošlo.

Patrí sa dodať, že obyvatelia magnitogorskej Králikárne majú asi pevné nervy. Osada bola pripojená k plynu len pred 12 rokmi. Elektrinu vraj majú.

Kanalizácia je prednejšia

Sťažnosti sa v skupine na sociálnej sieti VK každým dňom množia. Ľudia tam hromžia na zimu v bytoch, na dvojnásobný rast inkasa, na snehom zaviate cesty alebo na túlavé psy terorizujúce chodcov. To všetko by mal riešiť šéf regiónu. Pretože nikto iný sa asi o tamojších obyvateľov nepostará. Musia sa spoliehať na panskú milosť, keď štát a jeho orgány nefungujú v ich prospech.

To bola krátka sonda do života jedného ruského regiónu viac ako tisíc kilometrov ďaleko od Moskvy. Tamojší ľudia žijú zle, ale dúfať, že povstanú proti Putinovmu režimu, by bolo naivné.

Jana Ustinovová odvážne bojuje za normálny život bez smradu v mestečku Bakal. Súčasne však na svojej súkromnej stránke zverejnila pesničku na podporu tzv. zvláštnej vojenskej operácie proti Ukrajine. Sotva si dáva korupciu a zlý stav svojho mestečka do súvislosti s Putinovým režimom.

Je teda Rusko stratené? Nie, nie je. Len nesmieme naivne očakávať, že Rusi sa postavia proti vláde pre sankcie alebo vojnu na Ukrajine. Pre nich je prednejšia kanalizácia.