USA Populácia konzervatívnych štátov stúpa na úkor liberálnych, ukázalo sčítanie

V druhej polovici decembra americký Úrad pre sčítanie zverejnil svoj ročný odhad počtu obyvateľov Spojených štátov, na ktorý boli údaje zbierané od júla 2021 do júna 2022, informuje National Review.

Zmeny v populácii jednotlivých štátov poukazujú na trend presunu populácie smerom na juh a západ. Veľké štáty, v ktorých prevládajú sympatizanti demokratov (v amerických médiách označované aj ako „modré štáty“), zároveň strácajú obyvateľov v prospech konzervatívnejších štátov („červených“).

Víťazi

Prvých sedem štátov, ktorých populácia narastá, je červených – patria medzi ne Texas, Florida, Severná Karolína, Georgia, Arizona, Južná Karolína a Tennessee. Spolu ich obyvateľstvo narástlo o približne 1,4 milióna ľudí.

Čo sa týka nárastu populácie z percentuálneho hľadiska, aj tam na prvých miestach skončili červené štáty. Úplným víťazom sa stala Florida, ktorej populácia sa zvýšila o 1,9 percenta.

Samozrejme, tieto hodnoty sú ovplyvnené medzištátnou aj medzinárodnou migráciou a pôrodnosťou, no práve tieto faktory poukazujú na to, v ktorých štátoch chcú Američania uzatvárať svoje rodiny, podnikať či dokonca presťahovať sa do nich.

Porazení

Veľké modré štáty medzitým kraľujú rebríčku, ktorý sa týka poklesu populácie. New York bol v tomto najhorší, prišiel o približne 180-tisíc obyvateľov.

Nasledovala ho Kalifornia, s ktorou sa spája úsmevná minuloročná udalosť, keď jedna z najväčších sťahovacích spoločností oznámila, že má nedostatočný počet kamiónov na presťahovanie obyvateľov, ktorí sa rozhodli odísť.

New York, Kalifornia a Illinois dokopy stratili približne 398-tisíc obyvateľov. Štát New York skončil na prvom mieste aj v rebríčku percentuálnej straty, pretože prišiel o necelé percento populácie. Za ním nasleduje štát Illinois, ktorého populácia poklesla o 0,8 percenta.

Tu však rebríček prestáva byť jednoznačne naklonený v prospech konzervatívnych štátov. Na treťom mieste je červená Louisiana a na štvrtom konzervatívna Západná Virgínia.

Tieto dva štáty však dokopy prišli iba o približne 47-tisíc obyvateľov, čiže za ich vysoké umiestnenie v tomto rebríčku môže najskôr nízky počet ich celkovej populácie.

Čo to pre Ameriku znamená

Populačné zmeny v jednotlivých štátoch sa do rozdelenia kresiel v Snemovni reprezentantov (v ktorej sú kreslá rozdelené podľa počtu obyvateľov jednotlivých štátov) premietnu najskôr v roku 2032.

Pokiaľ by k zmenám počtu kresiel došlo tento rok (čo sa nestane), vyzerali by takto: Arizona, Florida, Idaho a Texas by získali po jednom poslancovi navyše oproti súčasnému stavu a Kalifornia, Illinois, Minnesota a New York by po jednom stratili.

Analytici upozorňujú na to, aby sme v takomto ranom období dekády ešte nerobili veľké predpovede, ale pokiaľ by sa trendy zachytené v tohtoročnom sčítaní obyvateľstva udržali, na konci dekády by štyri nové kreslá získal Texas, Florida by mala troch poslancov navyše oproti súčasnosti a po jednom poslancovi navyše by získali Delaware, Georgia, Idaho, Severná Karolína, Tennessee a Utah.

Naopak, najväčšiu stratu by zaznamenala Kalifornia, ktorá by prišla až o piatich poslancov. New York by stratil tri kreslá, Illinois dve a o jedno kreslo by zhodne prišli Minnesota, Pennsylvánia a Rhode Island, najmenší štát USA.