Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
26. november 2022

O dvoch knihách klimatológov

Ako zaujatosť médií spôsobuje morálnu paniku okolo zmeny klímy

Vedecká diskusia o klimatických zmenách je rôznorodá a pre vlastné dobro by sme mali vedieť vypočuť a vyhodnotiť rôzne názory.

Ako zaujatosť médií spôsobuje morálnu paniku okolo zmeny klímy

Demonštranti za zavedenie opatrení proti zmene klímy počas klimatického summitu v Egypte 12. novembra 2022. Foto: TASR/AP

Prezident Biden zaradil boj proti klimatickým zmenám na vrchol svojho národného a medzinárodného programu. Spomenul tvrdenia vojenských predstaviteľov, podľa ktorých sú klimatické zmeny „najväčšou hrozbou pre Ameriku“. On aj senátor Bernie Sanders nedávno označili klimatické zmeny za „existenčnú hrozbu“.

Podobne hrozivé vyhlásenia o zmene klímy sa stali takou bežnou vecou, že médiá dnes bežne pripisujú neobvyklé poveternostné udalosti – vlny horúčav, požiare, záplavy, tornáda alebo hurikány – nedostatočným obmedzeniam proti uvoľňovaniu emisií CO2.

Poplach naďalej vyvoláva najmä denník New York Times. V nedávnom článku, v ktorom opisoval problémy prezidenta Bidena s návrhom zákona o infraštruktúre, reportér týchto novín napísal: „Vplyv klimatických zmien už pociťujeme na celom svete v podobe sucha, požiarov, povodní, hospodárskeho rozvratu a podľa environmentalistov už opatrenia nemožno odkladať.“

Environmentalista​ Michael Shellenberger: „Ľudia, ktorí sa k environmentálnym problémom stavajú najapokalyptickejšie, majú tendenciu odporovať najzjavnejším riešeniam na ich vyriešenie.“ Zdieľať

Zarážajúcim faktom však je, že keď sa popri informovaní o klimatických zmenách používajú reálne vedecké zdroje, príbeh o „existenčnej hrozbe“ – nehovoriac o vojenskej hrozbe – sa úplne rozpadne. Áno, ku klimatickým zmenám dochádza, ale podľa vedy neexistujú dôkazy o tom, že by predstavovali aktuálne nebezpečenstvo pre ľudstvo dnes alebo v dohľadnej budúcnosti.

Rozpor medzi tvrdeniami o zmene klímy a skutočnými faktami je taký šokujúci, že naznačuje, že „klimatická kríza“ je do veľkej miery mediálnym výtvorom postaveným na senzačných titulkoch a slúži výlučne na presadzovanie politickej agendy ľavice.

Nedávno dve knihy odborníkov na klímu poukázali na to, že klimatická veda nepodporuje ani prezidentovu naliehavosť, ani katastrofizmus médií. Knihy Michaela Shellenbergera Apocalypse Never: Why Environmental Alarmism Hurts Us All (Apokalypsa nehrozí: Prečo nám škodí klimatický alarmizmus; v januári 2022 ju v slovenskom preklade vydalo vydavateľstvo Tatran) a Stevena Koonina Unsettled: What Climate Science Tells Us, What it Doesn't, and Why it Matters (Nevyjasnené: Čo nám klimatická veda hovorí, čo nehovorí a prečo na tom záleží) spochybňujú to, čo nám médiá a politici so svojou agendou už roky tvrdia.

Environmentalista​ Michael Shellenberger. Jeho kniha Apokalypsa nehrozí vyšla v slovenskom preklade v januári 2022 vo vydavateľstve Tatran. Foto: wikimedia.org

Shellenberger, dlhoročný a známy environmentalista, napísal tak trochu spoveď, v ktorej priznáva, že sa v minulosti vo svojich apokalyptických víziách mýlil. Dnes vidí mnoho spôsobov, ako sa dajú klimatické zmeny rozumne zvládnuť. Jeho kniha Apokalypsa sa nekoná skúma, „ako a prečo toľko z nás začalo považovať dôležité, ale zvládnuteľné environmentálne problémy za koniec sveta a prečo ľudia, ktorí sa k environmentálnym problémom stavajú najapokalyptickejšie, majú tendenciu odporovať najzjavnejším riešeniam na ich vyriešenie“.

Ako naznačuje názov jeho knihy, dôraz kladie na upokojenie neprimeraných obáv vyvolaných alarmizmom mediálnych osobností, ako sú Al Gore, Bill McKibben, Greta Thunbergová či Alexandra Ocasiová-Cortézová. Tvrdí: „Svoj diel viny nesú aj spravodajské médiá, pretože nesprávne prezentujú klimatické zmeny a iné environmentálne problémy ako apokalyptické a pretože ich nezaraďujú do globálneho, historického a ekonomického kontextu.“

Kniha je obzvlášť silná v poukázaní na to, že obnoviteľné zdroje energie ako vietor a slnko sú falošným bohom, síce obľúbeným medzi elitami, ale z prirodzených dôvodov nepoužiteľným na uspokojenie potrieb modernej priemyselnej spoločnosti.

Zdôrazňuje, že problémom je nízka energetická hustota obnoviteľných zdrojov. „Továrne a mestá s vysokou hustotou energie si vyžadujú energeticky husté palivá, pretože sa ľahšie prepravujú a skladujú.“ Píše: „Napriek ošiaľu bol podiel globálnej primárnej energie zo slnka a z vetra v roku 2018 len na úrovni 3 percent... Jedno z najväčších lítium-batériových centier na svete sa nachádza v Escondide v Kalifornii. Dokáže však uskladniť dostatok energie len pre dvadsaťštyritisíc amerických domácností na štyri hodiny. V Spojených štátoch je približne 134 miliónov domácností.“

Klimatológ Steven Koonin: „Podľa vedeckých poznatkov väčšina extrémnych prejavov počasia nevykazuje žiadne dlhodobé trendy, ktoré by sa dali pripísať vplyvu človeka na klímu.“ Zdieľať

Koonin, fyzik, ktorý bol tajomníkom pre vedu na Obamovom ministerstve energetiky, je skúsený klimatológ, ktorý sa podieľal na mnohých medzinárodných klimatických štúdiách. Viac ako Shellenberger sa orientuje na čísla a uvádza údaje preukazujúce, že existuje len málo dôkazov pre názor, že od roku 1900 sa zvýšil počet povodní, požiarov, sucha alebo hurikánov.

„Pointa je v tom,“ píše Koonin, „že podľa vedeckých poznatkov väčšina extrémnych prejavov počasia nevykazuje žiadne dlhodobé trendy, ktoré by sa dali pripísať vplyvu človeka na klímu.“ Už len toto tvrdenie si zaslúži širokú pozornosť v médiách, ktoré by mali americký ľud informovať, a nie využívať nezvyčajné poveternostné udalosti na ďalšiu podporu teórie o údajnom nebezpečenstve klimatických zmien.

Na tému stúpajúcich teplôt, ktoré sú pravidelne stredobodom alarmujúcich správ v médiách, Koonin uvádza: „Ročný počet rekordov vysokých teplôt nevykazuje za posledné storočie ani za posledných štyridsať rokov žiadny významný trend. Od roku 1895 však klesá ročný počet rekordne chladných nocí, a to o niečo rýchlejšie v posledných tridsiatich rokoch.“

Inými slovami, letá nie sú čoraz teplejšie, ale zimy sú čoraz miernejšie, čo by nikto nemusel vnímať so znepokojením, nech už je príčina akákoľvek.

Inzercia

A nakoniec, stúpajú moria? Mali by sme sa pripraviť na záplavy pobreží, ktoré potopia New York a ďalšie pobrežné mestá? Koonin hovorí, že nie, a uvádza údaje, podľa ktorých od roku 1900 hladina morí počas 18-ročných období stúpala aj klesala a podľa niektorých štúdií bola v rokoch 1920 až 1960 vyššia ako dnes.

Fyzik, klimatológ a tajomník na ministerstve energetiky za vlády Baracka Obamu Steven Koonin. Foto: sternstrategy.com

Kto má teda pravdu? Steven Koonin a Michael Shellenberger, odborníci s hlbokými skúsenosťami s údajmi súvisiacimi s klímou, alebo vyhlásenia v novinách ako New York Times, ktoré majú zjavne za cieľ pretláčať nejaké politické posolstvo?

Z čítania Kooninových a Shellenbergerových kníh vo všeobecnosti vyplýva, že zatiaľ jednoducho nie je dôvod na znepokojenie v súvislosti s klímou, ani z dôvodu vojenskej pripravenosti. Ak sa niečoho obávať, tak toho, že zbesilá a nie nevyhnutná snaha o zníženie spotreby fosílnych palív skôr spôsobí maltuziánsky konflikt o alternatívne zdroje, ako sú vzácne nerasty, než konflikty o ropu. 

Úroveň CO2 síce stúpa, ale jeho skleníkový efekt je čiastočne (a možno úplne) zmierňovaný ochladzujúcimi účinkami takých vecí, ako sú aerosóly (jemné častice v atmosfére, ktoré odrážajú slnečné svetlo späť do vesmíru). Koonin poznamenáva, že pre neistotu vyplývajúcu z týchto a ďalších komplikácií nie je žiadny z klimatických modelov presný – všetky sú založené na mnohých neoverených predpokladoch – a sú medzi sebou také odlišné, že ich spriemerovanie je ešte viac zavádzajúce.

Médiá však túto problematiku do veľkej miery rozvíjajú prostredníctvom senzačných správ. Kooninove údaje pochádzajú z rovnakých štúdií rôznych národných a medzinárodných skupín, ktoré tieto médiá pravidelne sledujú, ale ukazuje, že médiá neustále vytrhávajú tieto údaje z kontextu alebo uvádzajú len tie časti, ktoré sa dajú pretaviť do alarmujúceho príbehu.

Politické ciele environmentálneho hnutia budú mať z dlhodobého hľadiska oveľa väčší vplyv na životy ľudí v Spojených štátoch a na celom svete, ako mala nedávna pandémia. Zdieľať

Napríklad po uverejnení štúdie, ktorá dospela k záveru o nemožnosti „presne vyčísliť príspevok antropogénnych faktorov“ k intenzite hurikánov, noviny USA Today pridali titulok „Globálne otepľovanie spôsobuje, že hurikány sú silnejšie“. Čiastočne sú tieto poplašné správy spôsobené neschopnosťou novinárov pochopiť opatrnosť vedcov k údajom, o ktorých hovoria. Častejšie však nad starostlivým a presným informovaním prevažuje túžba predať noviny alebo ľavicová zaujatosť.

Počas krízy covidu-19 médiá Američanom hovorili, aby sa „držali vedy“, a aj keď to bolo ťažké, Američania sa názorom vedcov a verejných činiteľov snažili vyhovieť. V oblasti klimatických zmien však médiá rovnaký rešpekt voči vede neprejavili. A tu nejde o rozdiel v miere, ale o rozdiel v druhu.

Lekárski odborníci s odlišnými postojmi dostali počas pandémie mediálny priestor na vyjadrenie svojich názorov, ale vedci, ktorí spochybňujú nebezpečenstvo klimatických zmien, sú nazývaní „popieračmi“ a mediálneho priestoru sa im dostáva len málo, ak vôbec.

Keď prezident USA Američanom hovorí, že zmena klímy je „existenčnou hrozbou“, ale médiá opačné názory kompetentných vedcov potláčajú, budúcnosť krajiny je ohrozená. Pochybnosti sú vo vede férovou hrou, ale aby verejnosť mohla o veci rozhodnúť, vedecké poznatky by mali byť vypočuté.

Politické ciele environmentálneho hnutia – snaha obmedziť hospodársky rast znížením využívania fosílnych palív a zmenou podoby poľnohospodárstva – budú mať z dlhodobého hľadiska oveľa väčší vplyv na životy ľudí v Spojených štátoch a na celom svete, ako mala nedávna pandémia.

Vedúci predstavitelia USA a iných krajín sveta púšťajúci sa do politiky, ktorú vedci s relevantnými názormi nie celkom schvaľujú, sa ľahkovážne vrhajú dopredu. Dúfajme, že skôr než vlády USA a iných krajín podniknú osudové kroky presadzované prezidentom Bidenom, viac členov vedeckej komunity naberie odvahu a povie, že cisár je nahý.

Peter J. Wallison
Autor je bývalým vedúcim pracovníkom na American Enterprise Institute. Počas Reaganovej vlády bol hlavným poradcom ministerstva financií a poradcom Bieleho domu. Jeho poslednou knihou je Judicial Fortitude: The Last Chance to Rein in the Administrative State.

Pôvodný text: How Media Bias Caused the Moral Panic Surrounding Climate Change. Uverejnené so súhlasom magazínu Law & Liberty, preložil L. Obšitník.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.