Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Pozerať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zapnúť upozornenia

Duel o zákone roka

Rozpočet do ťažkých čias: nevyhnutnosť alebo katastrofa? (video + text)

Štátny tajomník Marcel Klimek a šéf finančného výboru Marián Viskupič polemizujú o návrhu štátneho rozpočtu na krízový rok 2023.

Pred nami je mimoriadne náročný rok 2023 a práve na toto obdobie bude parlament onedlho schvaľovať štátny rozpočet. Štátny tajomník ministerstva financií Marcel Klimek si so šéfom finančného výboru Mariánom Viskupičom už mediálne vymenil niekoľko protiargumentov, teraz však stoja proti sebe v priamej konfrontácii.

Je deficit vo výške viac ako 8 miliárd eur v týchto časoch priveľký? Prečo v rozpočte nevidieť ani stopy po výdavkových limitoch, aj keď sme sa zaviazali prijať ich? Prečo strana SaS odmietla o štátnom rozpočte vôbec rokovať a oznámila, že ho nepodporí? Čo by pre Slovensko znamenalo rozpočtové provizórium?

Časť diskusie vám ponúkame v textovej podobe, neskrátenú verziu si môžete pozrieť na Postoj TV alebo vypočuť vo forme podcastu.

Prvým sporným bodom štátneho rozpočtu je jeho deficit, teda číslo, ktoré predpokladá, v akom budeme mínuse. Jedna strana tvrdí, že za týchto okolností je úplne štandardné mať deficit vo výške 6,44 percenta HDP, čo predstavuje okolo 8,35 miliardy eur. Druhá strana tvrdí, že takýto schodok je privysoký. Predstavte, prosím, svoje hlavné argumenty.

Marián Viskupič: V prvom rade by sme sa mali porovnávať s Európou. V porovnaní s rozpočtami iných krajín EÚ, ktoré do boli tejto chvíle posunuté do Bruselu, je náš deficit na úrovni 6,5 percenta HDP, teda zatiaľ najvyšší.

Samozrejme, mali sme vysoké deficity aj pred dvoma rokmi, ale porovnanie rovnakých percent medzi rokmi je dnes problémovejšie v tom, že správa nášho dlhu je dnes výrazne vyššia než predtým. So stúpajúcim dlhom je problém Slovenska väčším problémom aj vo vzťahu k ochote investorov financovať náš dlh. Naša situácia sa teda zhoršuje, náš dlh, ktorý je na úrovni 62 – 63 percent HDP, začína byť pre nás ako pre malú a otvorenú ekonomiku problém.

Z týchto všetkých makroekonomických parametrov hovoríme, že ten deficit je výrazne vyšší, ako si môžeme dovoliť.

Marcel Klimek: Stav verejných financií našťastie nie je otázkou môjho alebo vášho subjektívneho pohľadu, ale rozhodujú o ňom reálni investori na finančných trhoch. Ich rozhodnutie sa ukazuje v takzvaných úrokových nákladoch. Slovensko je v tomto ukazovateli presne v strede poľa. Nemecko je základný benchmark a hlboko pod nami sú krajiny, ktoré majú oveľa vyššie úrokové náklady. 

Dnes patríme k zlatému stredu. Reči o gréckej ceste, ktoré šíri aj pán poslanec Viskupič alebo niektoré médiá, sú nepravda alebo lož. Slovensko má na rozdiel od 200-percentného gréckeho dlhu svoj dlh na úrovni 60 percent. Je to o tretinu menej, ako je priemerný dlh Európskej únie. Grécko malo deficity za uzatvorené roky na úrovniach 10 a 7,5 percenta, Slovensko na úrovni 5,5 percenta, čo je približne na priemere EÚ.

Bol by som rád, keby sme boli premianti, ale nie sme. Dostali sme pri nástupe vlády v roku 2020 jeden z najhorších rozpočtových stavov. Ale príbehy o gréckej ceste sú invalidné – ako z pohľadu investorov, tak aj z hľadiska finančných ukazovateľov.

Marián Viskupič: Nemôžeme porovnávať Maďarsko, ktoré je vo vážnych problémoch, ale má vlastnú menu, so Slovenskom. Podobne ani Poľsko či Česko. To sú absolútne neporovnateľné situácie.

Marcel Klimek: Sú úplne porovnateľné, pretože žiadna z tých krajín si tie peniaze neukladá, všetky sú na výdavky.

Marián Viskupič: To porovnanie nie je férové. Možno by bolo zaujímavé porovnať, kde sme boli pred dvoma rokmi. Trend sa zhoršuje, aj náš rating je s negatívnym výhľadom a zdražovanie dlhovej správy je jasné.

Pán Klimek, vy teda hovoríte, že na tom nie sme v tejto situácii a v porovnaní s inými krajinami vôbec zle, a vy, pán Viskupič, varujete, že by sme na tom mali byť kvôli zhoršujúcim sa trendom lepšie.

Marcel Klimek: Nie, lebo pán poslanec vo svojom blogu tvrdil, že sme na gréckej ceste.

Marián Viskupič: A stojím si za tým. Vlani sme dali na dlhovú službu, teda na splátky úverov, 618 miliónov eur. V tomto roku sme doteraz dali už okolo 928 miliónov, na budúci rok to bude už 1,35 miliardy. Keď sa teda bavíme o prorodinnom balíčku, ktorý bude na budúci rok stáť asi 1,1 miliardy eur, zároveň by sme mali ľuďom povedať, že na splácanie nášho dlhu dávame ešte viac. A čím vyššie budeme mať deficity, tým viac budeme platiť za náš dlh.

Keď som spomínal grécku cestu, tak sa, myslím, s pánom štátnym tajomníkom zhodneme, že podľa Eurostatu máme druhé najmenej udržateľné verejné financie. Zároveň nájdeme štatistiky, ktoré ukazujú, že udržanie fungovania Slovenska je najrizikovejšie. Sme na gréckej ceste. Budeme mať obrovský problém s demografiou, máme obrovský problém, že už tretí rok máme rozpočet bez akejkoľvek vízie – kde by sa konsolidovalo...

Marcel Klimek: Reči o gréckej ceste sú úplne scestné. Ja som mal dnes návštevu veľvyslanca z veľkej európskej krajiny. Hovoril mi, že počúva reči o gréckej ceste, ale vie, že fakty sú odlišné. Pozreli sme sa na tie fakty spolu a on konštatoval, že sú to dva úplne iné príbehy. Fakty hovoria, že sme stred Európskej únie.

Inzercia

Pán Viskupič však hovorí o tom, že sa zhoršuje trend nášho dlhu...

Marcel Klimek: Prepáčte, ale investori sa pozerajú na dlhodobý horizont. Hovorím o desaťročnom dlhopise, investori sa pozerajú na to, či o desať rokov dostanú splatené svoje dlhopisy. Keď tí hovoria, že patríte k stredu EÚ...

Marián Viskupič: Pán štátny tajomník, aké tam bolo číslo takto pred rokom?

Marcel Klimek: Pred týždňom tam boli 4 percentá, dnes je tam 3,5 percenta...

Marián Viskupič: A pred rokom?

Marcel Klimek: Pred rokom malo Nemecko mínus 0,5 a dnes má 2,2 percenta.

Marián Viskupič: Ale koľko malo Slovensko pred rokom?

Marcel Klimek: Viete, že teraz zavádzate. Vo všetkých krajinách sa úrokové sadzby pohli a je to úplne irelevantné. Váš omyl je v tom, že keď sme mali infláciu 2 percentá a mali sme úroky na úrovni 0 percent, tak naše výdavky nešli hore a naše príjmy stúpali o 2 percentá. Teraz nám v dôsledku inflácie príjmy stúpajú o 13 percent a výdavky stúpajú o 3,5 percenta, máme tam rast o 10 percent. 

Marián Viskupič: Súhlasím v tom, že inflácia požiera starý dlh štátu a v tom je výhodná. Ale z pohľadu bežného človeka je to škodlivý jav.

Pán Klimek, vy však spochybňujete to, že z dlhodobého hľadiska bude náš dlh čoraz väčší problém?

Marcel Klimek: To spochybňujem, lebo kolega hovorí o nominálnej hodnote a náš reálny dlh klesne budúci rok zo 62 na 58 percent. A to je podstatný ukazovateľ.

Marián Viskupič: Toto je presne inflačný klam. Chvíľu sa štátu zdá, že inflačné príjmy predbiehajú inflačné výdavky, ale aj výdavky budú postihnuté infláciou a zvýšia sa. Ďalšia vec je, že budúci rok nám naozaj v dôsledku inflácie klesne hrubý dlh, ale to je len otázka jedného-dvoch rokov. V dlhodobom horizonte bude ten dlh stúpať. 

V ďalšej časti rozhovoru sa dozviete:

Prečo v štátnom rozpočte nie sú implementované výdavkové limity, aj keď sme sa k tomu ako krajina zaviazali.

Čo konkrétne by Marián Viskupič v štátnom rozpočte „škrtol“ a prečo s tým Marcel Klimek nesúhlasí.

Aké politické možnosti sú na stole pri schvaľovaní nového rozpočtu.

 

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.