Pohľad z Moskvy
Rusi chystajú bombové kryty. Odpáli Putin jadrovú bombu?
Osobne nemám pochybnosti o tom, že Vladimir Putin je pripravený odpáliť jadrové zbrane. O akékoľvek ilúzie o racionálnom a logickom konaní ruského režimu som prišiel 24. februára.

Vladimir Putin. Foto: Facebook
Pred pár dňami som sa rozprával s kamarátkou Olgou. Potrebovala mi povedať, že bola vylúčená zo skupinového chatu univerzitných spolužiakov, pretože bez škrupulí kritizovala ruskú vojnu proti Ukrajine a Putinovu mobilizáciu. Zástancov vojny otvorene nazývala Z-zombiemi. „Z“, pretože to je jeden zo symbolov takzvanej zvláštnej vojenskej operácie proti Ukrajine. Slovo zombie vystihuje, ako silne na jej spolužiakov pôsobí ruská propaganda.
Áno, v Rusku stále žijú normálni ľudia napriek všetkému, čo sa tu deje.
Potom ma Olga prekvapila otázkou. „Vieš, kde máš najbližší bombový kryt?“ Ona to vraj vie. Už dokonca skúšala, za ako dlho sa tam s batohom a prepravkou pre mačky dostane. Zo siedmeho poschodia jej to do susedného domu trvá šesť minút. Pešo bezmála štvrťhodinu.
A ja neviem. Naozaj netuším, kde nablízku sa tu môžem skryť pred raketami alebo jadrovým výbuchom. V suteréne susednej nemocnice? Alebo by som mal bežať do neďalekej základnej školy, kde sa v rámci posilnenia vlasteneckého cítenia každé ráno vztyčuje na stožiar ruská vlajka?
Do môjho rozhovoru s Olgou mi pripadalo trochu absurdné zisťovať si, ktorá pivnica má najhrubšie múry odolávajúce radiácii – tá naša nie, v našom paneláku verejne prístupné pivnice nie sú. Neuvedomoval som si, že po nejakých šesťdesiatich rokoch od karibskej krízy opäť ožila hrozba jadrovej vojny.
Pre Rusov a Rusko to začína byť realita.
Čo sa môže robiť v kryte
Zhruba pred rokom sa ruská štátna sociologická agentúra VCIOM pýtala Rusov, aká veľká je pravdepodobnosť, že v dohľadnej budúcnosti, teda v nasledujúcich dvoch-troch rokoch, dôjde k jadrovej vojne. Drvivá väčšina respondentov, celkovo 86 percent Rusov, bola presvedčená, že to je vylúčené. S jadrovou vojnou počítalo sedem percent účastníkov prieskumu.
O dvanásť mesiacov neskôr sa situácia otočila. Bezmála polovica Rusov si podľa prieskumu ruskej nezávislej sociologickej agentúry Levada Center myslí, že pre konflikt na Ukrajine môže dôjsť k priamemu stretu medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou. A 34 percent Rusov sa navyše domnieva, že vodca krajiny Vladimir Putin je pripravený stlačiť červené tlačidlo a ako prvý začať jadrovú vojnu so Západom.
Počas októbra sa v niektorých moskovských domoch objavili výzvy od bytových správ, aby z priestoru určeného na bombové kryty boli vynesené osobné veci a zmizli z nich zaparkované osobné vozidlá. Musia byť pripravené pre prípad núdze.
Koľko je presne oficiálnych bombových krytov v Moskve, to sa nevie. A radnica ruskej metropoly to povedať nechce. Pretože to je tajná informácia. Ale ako je v Rusku zvykom, všetko sa vykecá. Po ruskom internete koluje neoficiálny zoznam adries 88 až 120 vládou zriadených bombových krytov.
V polovici októbra radnica oblastného mesta Vladimir ležiaceho bezmála 250 kilometrov od Moskvy vydala inštrukcie pre obyvateľov, ako sa správať v prípade leteckého útoku. A vladimirskí úradníci zároveň pridali nariadenie, ako sa v bunkri správať. Pretože poriadok musí byť všade. Takže v prípade vojny si civilisti v kryte môžu čítať, počúvať rádio a hrať tiché hry. Viac nič.
Mimochodom, Rusko je formálne na jadrovú vojnu pripravené. Podľa šesť rokov starej správy Účtovnej komory v krajine existuje bezmála 16,5-tisíc bombových krytov. Hoci audítori jedným dychom dodávali, že 95 percent krytov bolo postavených ešte v období Sovietskeho zväzu a sú v úplne nevyhovujúcom stave. Sotva možno predpokladať, že dnes je ich stav lepší.
Ale na tom vlastne ani nezáleží. Ruská armáda nebola pripravená na vpád na Ukrajinu a generálov to netrápilo. Prečo by ruský štát malo trápiť, že bombové kryty sú už „rozbombardované“.
Je mimoriadne pozoruhodné, do akého stavu sa ruská spoločnosť dostala. Vládny režim u nej vyvolal stav blízky suicidálnemu. Takzvaná denacifikácia a demilitarizácia Ukrajiny z konca februára sa dnes zvrhla v konflikt, ktorého najhoršia obava nie je predstavená porážkou na Ukrajine, ale zistením, že sedemdesiatročný vodca môže stlačiť pomyselné červené tlačidlo, keď sa bude cítiť v pasci.

Stúpli v posledných týždňoch šance na výmenu Vladimira Putina?
Čo mi vravel Kasjanov
Všeobecne platí, že Kremeľ nemôže odpáliť jadrovú bombu len tak. Podľa ruskej jadrovej doktríny upravenej pred dvoma rokmi ruská vláda predpokladá štyri situácie, za ktorých môžu byť použité najničivejšie zbrane hromadného ničenia.
Ruská doktrína považuje jadrové odstrašenie za obranné, keď k použitiu ruských jadrových zbraní dôjde iba v prípade napadnutia Ruska alebo jeho spojencov. Prvá situácia predpokladá nasadenie jadrových zbraní v prípade, že Moskva získa vierohodné údaje o vypustení balistických riadených striel proti územiu Ruska alebo jeho spojencov.
Logicky by Kremeľ použil jadrové zbrane po uskutočnení jadrového úderu proti svojmu územiu. Tretia situácia predpokladá použitie ruského jadrového arzenálu v prípade útoku konvenčnými zbraňami na jadrové sily a na ich veliace a kontrolné systémy. A štvrtá situácia predpokladá prípadný konvenčný útok proti Rusku, ktorý „ohrozuje samotnú existenciu štátu“.
V súvislosti s ruskou agresiou proti Ukrajine sa zdá, že máme nakročené k štvrtému scenáru. Putin za „existenčnú hrozbu“ pre Rusko môže považovať vlastne čokoľvek. Od oslobodenia ukrajinskou armádou anektovaného Chersonu až po prekročenie medzinárodne uznanej hranice Ruskej federácie ukrajinskými silami.
Pričom pokiaľ sa posledný spomínaný variant javí ako málo pravdepodobný – minimálne preto, že by západní partneri Ukrajiny vyvíjali tlak, aby Kyjev neeskaloval konflikt, variant s prudkou reakciou na oslobodzovanie územia, ktoré Moskva koncom septembra či ešte pred ôsmimi rokmi anektovala, nie je vylúčený.
Je úplne pravdepodobné, že ak by sa sťahovali mračná nad polostrovom Krym, Vladimir Putin by túto situáciu mohol vyhodnotiť ako priame ohrozenie svojho vládnutia vrátane rizika odstavenia od moci. A v tomto okamihu môžeme byť veľmi blízko spustenia ruského jadrového armagedonu. Keďže zásadná porážka na Ukrajine spojená s ohrozením Putinovho režimu mohla byť vyložená ruským vedením ako spomínané „ohrozenie samotnej existencie štátu“, a teda ako dôvod na použitie jadrových zbraní.
Môže nás tešiť myšlienka, že ruský jadrový útok nemusí prísť nečakane. Ako mi povedal ruský vojenský expert Vladislav Šurygin, ostrému jadrovému útoku bude predchádzať posledné varovanie: demonštratívne jadrové explózie. So všetkou pravdepodobnosťou nad Čiernym morom.
Prirodzene, v interpretácii medzného bodu, ktorý by znamenal použitie jadrových zbraní, sa môžeme mýliť. Ruský vodca je nečitateľný a jeho režim nepredvídateľný. Kráľ som ja a len ja rozhodnem, kedy vás pošlem do jadrového pekla. Asi tak by sa dala interpretovať Putinova pozícia.
Pravdu môžu mať tí, ktorí vidia v evakuácii obyvateľov Chersonu a okolitého Ruskom kontrolovaného priestoru za rieku Dneper prípravu na použitie taktických jadrových zbraní proti prípadnej ofenzíve ukrajinskej armády.
Alebo tí, ktorí veria, že Putin blafuje a vydiera jadrovou hrozbou Západ, aby to nepreháňal s podporou ukrajinských ozbrojených síl. Je to ruská jadrová ruleta.
Osobne nemám pochybnosti o tom, že Vladimir Putin je pripravený odpáliť jadrové zbrane. O akékoľvek ilúzie o racionálnom a logickom konaní ruského režimu som prišiel 24. februára.
Ale aj napriek tomu si na koniec dovolím trochu optimizmu. Minulý týždeň som hovoril s bývalým predsedom ruskej vlády Michailom Kasjanovom. Bol to prvý a jediný liberálny premiér za Putinovej éry. A dobre ruského vodcu pozná. Spýtal som sa ho aj na jadrovú vojnu, ktorú by Putin mohol rozpútať.
„Domnievam sa, že Putin toho nie je schopný. Dostal otvorené varovanie z USA aj Európy, že použitie jadrových zbraní na Ukrajine bude mať za následok tvrdú, deštruktívnu konvenčnú reakciu. Pre ruskú armádu by to malo katastrofické následky. Ako vieme, Putin nie je armádny generál. Neplánuje za svoju pravdu umierať na bojisku. Je dôstojníkom KGB. Tá sa špecializovala na provokácie. Putin chce vyprovokovať a utiecť, aby bol zodpovedný niekto iný. On jadrovú bombu odpáliť neplánuje. Spomeňte si, ako sa správal počas covidovej pandémie. Putin sa stretával so svojimi hosťami za dlhým stolom. To znamená, že sa dokonca bál len ochorieť. Takže je jasné, že nechce zomrieť následkom odvetného vojenského úderu. Preto si myslím, že špekulácie spojené s jadrovými zbraňami je iba rétorika, trik. Ale jeho zlosť a zloba, ktorá v ňom kypí, sa budú prejavovať na ukrajinskom bojisku a na útokoch na ukrajinskú civilnú infraštruktúru,“ uviedol Kasjanov.
Nezostáva než dúfať, že má Kasjanov pravdu. Avšak Rusi radšej hľadajú bombové kryty.