Štátne úsporné opatrenia Povinná práca z domu, 19 stupňov v kancelárii či vypnutie osvetlenia pamiatok

V Paríži budú skôr zhasínať Eiffelovu vežu, v Česku nebude vo verejných budovách teplá voda a v Španielsku sa v nich bude kúriť maximálne na 19 stupňov. Vlády po celej Európe prijímajú opatrenia, ktorými chcú dosiahnuť zníženie energetickej spotreby vo verejnej správe.

Jednak ide o boj so zvýšenými nákladmi, ale aj o to, aby štát cez vlastné konanie podnietil obyvateľov k šetreniu.

U nás sa o podobných opatreniach hovorí už dlho, až dnes však vláda rokovala o konkrétnych opatreniach, ktoré majú zaručiť zníženie spotreby vo verejných budovách o 15 percent. Ako uviedol štátny tajomník rezortu životného prostredia Kiča, „materiál nie je súborom len odporúčaných návrhov, ale obsahuje záväzné a merateľné kritériá, ktoré sa budú vyhodnocovať aj pri zostavovaní rozpočtu a ktoré garantujú úsporu“.

Jeho ministerstvo pri tvorbe materiálu vychádzalo podľa jeho slov z dát o spotrebe, ktoré poskytli samotné ministerstvá. Materiál vláda schválila, teraz sú na rade jednotlivé ministerstvá, aby zmenili niektoré zákony a vyhlášky, aby sa opatrenia vôbec dali zrealizovať.

Uhoľné prázdniny sa konať nebudú

Najdôležitejšou správou pre širokú verejnosť je zrejme to, že plán nepočíta s obmedzením vyučovania. „Uhoľné prázdniny“ sa teda konať nebudú. Viacerí vládni predstavitelia pritom o tejto možnosti ešte nedávno hovorili a objavila sa aj v pracovnom návrhu opatrení, ku ktorému sa dostal Denník N.

Ten spomínal dve možnosti. Predĺžiť vianočné prázdniny a zaviesť výučbu z domu v piatky. Ešte predtým ako minister životného prostredia priniesol viac detailov, Kiča ubezpečil, že „žiadne z navrhovaných opatrení neznižuje štandard komfortu poskytovaných služieb pre občanov, nelimituje ani výučbu škôl“.

V skutočnosti sa plán týka iba administratívnych budov, ktorých je vo verejnej správe viac ako 2 500. Školy či nemocnice by preto nemali pocítiť žiadnu zmenu.

Materiál spresňuje, že od októbra do konca apríla budúceho roka budú musieť tieto budovy skresať svoju spotrebu v porovnaní s rovnakým obdobím v rokoch 2019 a 2020 o 15 percent.

Na energie dáva verejná správa zvyčajne okolo pol miliardy eur ročne. Ako však upozorňuje dokument, očakáva sa, že tieto výdavky vzrastú v tomto roku o 87 percent. Skokový nárast cien energií vidno už aj na aktuálnych číslach. Rozpočet na tento rok počítal s tým, že štátna správa (čo nie je to isté ako verejná správa) minie na energie v tomto roku 125 miliónov eur. Už na konci júna však tieto výdavky dosiahli 111 miliónov.

Materiál hovorí o dvoch kategóriách opatrení: jedny majú priniesť rýchly výsledok a druhé pomôcť z dlhodobého hľadiska. V prípade tých prvých dokument určuje aj presné povinnosti, ktoré budú musieť prevádzkovatelia budov plniť.

Plán obsahuje aj motivačný prvok. Ak budú jednotlivé rezorty žiadať ministerstvo financií o navýšenie prostriedkov na pokrytie zvýšených nákladov na energie, ministerstvo najprv zhodnotí, či plnia úsporný plán.

Ľudia pracujúci vo verejnej správe pocítia najskôr opatrenia z prvej kategórie, ktorých je celkovo osem.

Namiesto 24 stupňov 19

Najväčšiu úsporu vidia analytici v znížení teploty vykurovania. Aktuálne vyhláška určuje, že minimálna teplota má dosahovať 20 stupňov, v mnohých prípadoch však teploty vo verejných budovách dosahujú 21 až 24 stupňov. Túto zimu sa však budú musieť teploty držať na povolenom minime. Aj to sa však bude meniť a z 20 by teplota mala klesnúť na 19 stupňov.

Do piateho októbra tak má ministerstvo hospodárstva pripraviť zmenu vyhlášky, ktorá ošetruje vykurovanie kancelárskych priestorov. Kroky musí podniknúť aj rezort zdravotníctva, ktorý má upraviť vyhlášku určujúcu minimálne teploty pre pracovné priestory.

Ďalším významným krokom by malo byť obmedzenie nepotrebných elektrických spotrebičov. V materiáli sa síce hovorí o tom, že nepríde k obmedzeniu ich dostupnosti, je však viac-menej isté, že ich bude menej a budú sústredené na vopred určených miestach. Zamestnanci tak zrejme môžu postupne odstraňovať napríklad varné kanvice, ktoré zvyknú mať v kancelárii. Taktiež sa počíta s obmedzením používania klimatizácie, i keď to je skôr záležitosť leta.

Významnú úsporu by malo priniesť aj obmedzenie osvetlenia verejných budov, pričom najdôležitejšie je prehodnotiť osvetľovanie veľkých historických budov.

Skorší pracovný čas a práca z domu

Do finálneho úsporného plánu sa dostala aj povinná práca z domu v určitom období. „Pre zamestnancov služobných úradov a ich podriadených organizácií, ktorým to charakter práce a technické vybavenie umožňujú, sa nariadi režim práce z domu počas určeného dňa v týždni,“ hovorí materiál s tým, že existujú viaceré možnosti.

Autori uznávajú, že týmto krokom čiastočne stúpne spotreba zamestnancom doma, a preto odporúčajú poskytovať kompenzácie na krytie energetických potrieb. Ak by sa pracovalo z domu v piatky, podľa analytikov by mohla verejná správa ušetriť tri až štyri percentá spotreby. Ak by sa pracovalo z domu v pondelky aj piatky, úspora by dosiahla šesť až osem percent.

Taktiež sa odporúča nariadiť prácu z domu v dňoch v okolí sviatkov. Konkrétne ide o desať dní: 31. október, 18. november, 27. až 30. december a 2. až 5. január. Ak by sa v týchto dňoch verejné budovy iba temperovali, mohli by sa usporiť dve percentá z energie používanej na teplo.

Do 7. októbra má tak úrad vlády a ministerstvo práce pripraviť legislatívu, ktorá upraví rámec na prácu z domu.

Ďalším opatrením je prispôsobenie pracovného času vonkajším svetelným podmienkam. Ako hovorí materiál, začiatkom januára vychádza slnko okolo 7.30 h, pracovný čas sa však zvykne začínať až o deviatej, čo „znemožňuje plné využitie denného svetla a vytvára potrebu používať svetlo poobede“. Úrady tak majú upraviť pracovný čas tak, aby sa maximalizovalo využitie denného svetla. Úrad vlády preto spustí proces zmeny kolektívnej zmluvy, aby bolo možné nariadiť vo verejnom sektore fixný pracovný čas.

Šetriť plánujú aj školy

Všetky opatrenia sú určené iba pre verejné administratívne budovy vo vlastníctve štátu. Ide o ministerstvá a rôzne úrady a organizácie, ktoré pod ne spadajú. Pre samosprávy teda nie sú záväzné, i keď autori materiálu im odporúčajú riadiť sa nimi. Záväzné nie sú ani jednotlivé opatrenia. Je na každej budove alebo na každom ministerstve, aký mix si vyberie na dosiahnutie cieľa usporiť 15 percent spotreby.

Tým, že na opatrenia na celoštátnej úrovni sa čakalo dlho, mnohé verejné inštitúcie už medzičasom prišli s vlastnými riešeniami. Medzi prvými bola prezidentská kancelária. Ešte v auguste prezidentka Zuzana Čaputová vo videu uviedla, že kancelária už pristúpila k obmedzeniu klimatizácie, k vykurovaniu na nižšiu teplotu, k stlmeniu ohrevu vody, ako aj skoršiemu vypínaniu osvetlenia Prezidentského paláca.

Konkrétnejšie opatrenia predstavila aj Univerzita Komenského, ktorej rektor nedávno oznámil, že ak vysoké školy nedostanú navýšené financie na pokrytie zvýšených nákladov, od 17. novembra prerušujú výučbu.

Vláda už medzičasom školám prisľúbila 30 miliónov. Najstaršia slovenská univerzita tak v rámci štandardných opatrení, akými je výmena žiaroviek, stlmenie osvetlenia na chodbách, plánuje znížiť aj počet tlačiarní a pedagógom odporúča častejšie využívať prácu z domu.

Taktiež sa počíta so znížením teploty v miestnostiach na 20 až 22 stupňov a zredukovaním elektrospotrebičov na pracoviskách na nevyhnutné minimum. K podobnému kroku už podľa našich informácií pristúpili na viacerých ministerstvách, kde ako prvé zrekvirovali elektrické ohrievače.

Materiál obsahuje ďalších päť bodov, ktoré majú priniesť úspory z dlhodobejšieho hľadiska. Sú medzi nimi kroky ako výmena žiaroviek, nainštalovanie termoregulačných hlavíc na radiátory či lepšie izolovať rozvody.