V čom je Francúzsko iné Ako vláda útočí na Amazon, aby zachránila drobné kníhkupectvá

Ide o tému, ktorá je v iných štátoch poväčšine zanedbateľná, ale výrazne hýbe celým Francúzskom a ukazuje, ako o sebe zmýšľa nielen tamojšia elita. Francúzsko sa tradične pýši svojou excellence culturelle, teda kultúrnou výnimočnosťou. Ide o koncept, ktorý je tam prítomný už od začiatku 60. rokov 20. storočia. Kultúrna výnimočnosť pre Francúzov znamená, že kultúrne diela sú národným bohatstvom, štát ich musí silno podporovať a nemajú byť obyčajným tovarom, ktorý sa predáva a kupuje na trhu.

To sa v praxi realizuje subvenciami, ale aj rôznymi kvótami a obmedzeniami na rôzne druhy umenia. Pekným príkladom sú rádiá, ktoré podľa zákona už z roku 1986 musia hrať aspoň 40 percent hudby, ktorá pochádza od francúzskych interpretov, a minimálne polovica tejto hudby musí byť od mladých začínajúcich talentov. Televízne stanice zase musia vysielať vysoké percento európskych diel (najmenej 60 percent zo všetkých vysielaných diel) a časť z nich sa musí natočiť vo francúzštine (aspoň 40 percent všetkých diel). Televízne stanice sú tiež za určitých podmienok povinné financovať časť filmovej produkcie a vynakladať výdavky v prospech rozvoja nových audiovizuálnych projektov.

Tento koncept si Francúzi presadili pred 30 rokmi aj do vyjednávania obchodných dohôd Európskou úniou, kde majú kultúrne diela svoje osobitné postavenie. Cieľom je predovšetkým chrániť tieto diela pred tým, aby ich vznik a šírenie neriadili iba „neférové“ pravidlá voľného trhu.

Dôležitosť kultúrnej výnimočnosti sa Francúzov hlboko dotýka a má aj politický presah. Mnohí Francúzi majú totiž pocit, že ich krajina, ktorá bola v minulosti svetovou veľmocou, upadá a stráca svoj globálny vplyv. Napokon, Francúzsko bolo zdrojom osvietenstva, zámorských objavov, slávy francúzskych kráľov, produkovalo najlepšie vína a najkvalitnejšie výrobky a podobne. A aj keď Francúzsko patrí k dominantným štátom EÚ, mnohí bežní Francúzi výhody Únie nevnímajú.

Tí, ktorí žijú v rurálnych oblastiach, majú mnohokrát pocit, že európska integrácia, ale najmä globalizácia znamenali pre nich prehru. Mnohé podniky sa presunuli do lacnejších destinácií (do strednej a východnej Európy či Ázie) a tým lokálni obyvatelia stratili prácu v regiónoch – tento sentiment medzi rurálnymi obyvateľmi silne využíva v kampaniach Marine Le Penová.

Voľný obchod na medzinárodnej úrovni sa tam nevníma tak pozitívne ako napríklad u nás, pretože práve stredná Európa je región, do ktorého mnohé francúzske podniky odišli. Všetky politické strany teda presadzujú určité formy protekcionizmu a obmedzení, aj keď ich predstavy sú limitované pravidlami jednotného trhu EÚ. To sa prejavuje napríklad pri vyššie spomínaných kultúrnych dielach, vysokej podpore pre poľnohospodárov a prejavuje sa to aj pri takzvaných nezávislých kníhkupectvách.

Nezávislé kníhkupectvá ako národné bohatstvo

Drobné, nezávislé kníhkupectvá majú vo Francúzsku nesmierny význam. Dobre to bolo vidieť počas pandémie, keď mali také výsadné postavenie, že iba počas jedného lockdownu museli zostať zatvorené, pričom počas druhého lockdownu štát preplácal dodávanie ich kníh domácnostiam a v treťom už označil knihy za nevyhnutné položky a kníhkupectvá zostali úplne otvorené.

Na Slovensku podobný koncept drobných kníhkupectiev postupne vymiera, pretože väčšinu kníh nakupujeme buď online, alebo vo veľkých sieťach kníhkupectiev. Podľa údajov francúzskej asociácie kníhkupectiev však vo Francúzsku stále existuje 3500 nezávislých kníhkupectiev, ktoré zamestnávajú 12-tisíc ľudí, a tieto predajne sú stále číslom jeden v počte predaných kníh.

Ide o drobné predajne, kde sa možno akokoľvek dlho prehrabávať poličkami kníh, kde predajca ponúkne čaj či kávu a ešte k tomu preberie so zákazníkom spoločenské či politické dianie. V mnohých z týchto predajní si môžete hodiny a hodiny nerušene čítať. Stále sú to miesta, ktoré pre Francúzov symbolizujú ich puto so slávnou francúzskou literatúrou a kultúrou.

Ich prežitie však ohrozuje príchod internetových gigantov ako Amazon, ktorí dokázali vďaka obrovskému nákladu znížiť ceny na minimum a ponúkali dodanie kníh zadarmo. A práve tu sa prejavuje francúzsky politický odpor voči voľnému trhu. Prakticky všetky politické strany sa zhodujú, že záchrana nezávislých kníhkupectiev je taká dôležitá, že zvýšiť celkové náklady pre zákazníkov je prijateľnou obetou.  

Francúzske regulácie a štátny aparát sú notoricky známe svojou rigidnosťou a obrovskou veľkosťou. Často sa vtipkuje, že francúzsky zákonník práce je dlhší ako Biblia. V prípade regulácie predávania kníh však dosahujú ešte úplne novú úroveň. Domáce zákony totiž už od 80. rokov 20. storočia vyžadujú, aby vydavatelia (nie predávajúci) stanovovali cenu nových kníh na trhu, čo má zabezpečiť, že bez ohľadu na to, či zákazník príde do drobného kníhkupectva, veľkoobchodu alebo kupuje knihu online, cena knihy je všade rovnaká. Predajcovia teda nemajú moc nad stanovením cien kníh, ktoré predávajú.

Určená je dokonca aj maximálna miera zľavy, a to maximálne 5 percent. Veľkí obchodníci ako Amazon alebo Fnac však boli schopní byť pre zákazníkov atraktívnejší tým, že ponúkali dopravu zadarmo. Pri veľkých nákladoch a premyslenej logistike si to vedeli dovoliť. Bežné drobné kníhkupectvá vyžadovali od zákazníkov 6-7 eur za dopravu knihy, čo ich predražilo a opäť nevedeli konkurovať veľkým firmám.

Štát sa teda rozhodol zasiahnuť znovu a tentokrát stanovil, že doprava kníh zadarmo bude zakázaná. Týmto krokom sa štát opäť snažil vyrovnať hracie pole medzi veľkými medzinárodnými firmami a drobnými kníhkupectvami. Ani to však nestačilo, pretože Amazon obchádzal túto reguláciu tým, že stanovil cenu za dodanie jeden cent.  

Nakoniec sa teda francúzska vláda rozhodla v týchto dňoch zaviesť minimálny poplatok za doručenie kníh, a to tri eurá na všetky objednávky pod 35 eur. V praxi to znamená, že obchodník musí predávať za cenu stanovenú vydavateľom, nemôže dať zľavu viac ako 5 percent a cena dodania musí byť minimálne 3 eurá. Tieto opatrenia sú určite prospešné pre zachovanie tradičnej francúzskej kultúry, pretože umožňujú rovnako ako v prípade mnohých poľnohospodárov prežiť tým, ktorí by na voľnom globalizovanom trhu prežiť nedokázali. Majú tiež pozitívny komunitný a ekologický charakter, pretože knihy nemusia cestovať cez celý svet, ale nachádzajú sa pri vás, vo vašej štvrti.

Na druhej strane však tieto regulácie zvyšujú náklady pre koncových užívateľov, teda zákazníkov kníhkupectiev. Ako sa vyjadril hovorca Amazonu pre magazín Politico: „Zavedenie minimálneho poplatku za dopravu by malo veľký inflačný vplyv, zvýšilo by cenu kníh predávaných online, a preto by negatívne ovplyvnilo kúpnu silu francúzskych čitateľov, najmä tých, ktorí žijú vo vidieckych oblastiach a nemajú okamžitý prístup do kníhkupectiev... takmer polovicu kníh (46 percent) zakúpených na Amazone kupujú obyvatelia miest s menej ako 10 000 obyvateľmi.“

Ale podobné argumenty nadnárodných gigantov Francúzov príliš nedojmú.