Raz ho ťažko zranili a niekoľko jeho bodyguardov zomrelo, inokedy z miesta odišiel zopár hodín pred bombardovaním. Pokusov dostať jedného z najhľadanejších teroristov bolo množstvo, napokon sa to Američanom podarilo koncom júla, keď Ajmán Zavahrí stál na balkóne uprostred Kábulu a jeho telo po útoku bezpilotného lietadla zasypali sutiny.

Ak smiem byť osobná, na ceste za pochopením správania extrémistov ma viac bavia tí, ktorí nepremýšľajú v krátkodobých impulzoch, ale uvažujú chladne, sofistikovane, akosi logicky, kde sa musíte ponoriť, aby ste tú myseľ dokázali odomknúť, vedieť ju prečítať a vyvodiť z nej závery natoľko dôležité pre budúcnosť a našu bezpečnosť.

Kto bol Ajmán Zavahrí, muž, ktorý má na konte tisíce mŕtvych ľudí po celom svete?

V tieni bin Ládina

V bielom turbane a s jazvou na čele sa Zavahrí stal jednou z najvýznamnejších tvárí al-Káidy. Na videách či fotografiách sa objavoval pravidelne, hoci nikdy nebol bohatý a charizmatický podobne ako jeho o šesť rokov mladší spolupútnik bin Ládin.

Ak niečím Zavahrí disponoval, bolo to kvalitné vzdelanie a silné náboženské presvedčenie, ktoré premenil v medzinárodný džihád.

Zavahrí nemá záujem bojovať v horách, myslí v medzinárodných rozmeroch.  Zdieľať

Rozdiel medzi Zavahrím a bin Ládinom azda najlepšie ilustruje novinár Hamid Mir, ktorý sa s Ládinom osobne stretol dvakrát. „Moderný svet bojuje proti mužovi z jaskyne,“ hovorí Mir. „Usáma je osoba, ktorá povie: ‚Ak mám bojovať, budem bojovať v horách tak, ako som bojoval proti Sovietom.‘ Následne si zbalí AK-47, granáty, kilogram výbušnín a osla, ktorý to všetko odnesie do jaskyne.

No Zavahrí má celkom iný druh skúseností,“ pokračuje Mir. „Nemá záujem bojovať v horách, myslí v medzinárodných rozmeroch, je zapojený do militantných akcií v Egypte, stál za teroristickými útokmi na turistov (útok v Luxore si vyžiadal 58 mŕtvych). Zavahrí je človek, ktorý dokáže robiť veci, aké sa stali 11. septembra.“

Čo architekta svetového džihádu tak dlho držalo na jeho ceste?

Vzdelaný a zapálený

Bolo to v roku 1951, v poslednom roku egyptskej monarchie, keď sa v rodine profesora farmakológie narodil v Káhire malý Ajmán. Otcove kroky sčasti nasledoval a v rámci štúdií si zvolil medicínu.

Po zvrhnutí kráľa sa Egypt zmenil na republiku postavenú na arabskom nacionalizme. Keď sa krajina pod vedením prezidenta Sádáta začala zbližovať so Spojenými štátmi a pomaly liberalizovať, zo strany miestnych fundamentalistov sa dvihla vlna odporu.

Zavahrího rodina bola vždy zbožná, a keď egyptský režim v politickom napätí v reakcii na islamistický vzdor popravil Sajída Qutba, vodcu intelektuálov Moslimského bratstva, ktorý z pohľadu islamu kritizoval úpadok západnej spoločnosti, udalosť sa pre mladého Ajmána stala kľúčovou.

„Qutbova výzva na vernosť Alahovi, jedinému Bohu, a na podriadenosť jeho autorite bola iskrou, ktorá zapálila islamistickú revolúciu proti nepriateľom islamu na celom svete,“ píše Zavahrí, ktorý počas štúdií zostáva v politickej ilegalite, hoci sa pre neho Qutbove slová od tohto momentu stávajú životnou orientáciou.

Afganistan

Zavahrí pripravuje džihád mieriaci priamo na centrum moci – proti americkej superveľmoci. Zdieľať

Roky pokračujú a mladý medik prechádza štúdiami výborne. Navonok stále funguje v politickej ilegalite, no potichu sa zapája do zdravotníckej expedície Moslimského bratstva a odchádza do Afganistanu na pomoc miestnym mudžahedínom bojujúcim proti Červenej armáde.

Keď Zavahrí ošetruje zranených mužov, prepadá myšlienkam, že iba ozbrojený boj povedie k víťazstvu islamu a práve afganská pôda tvorí najlepšiu príležitosť na víťazné vedenie džihádu. V roku 1987 sa stretáva s bin Ládinom a zakladajú al-Káidu, islamistickú teroristickú organizáciu.

Zavahrí však cieli ďalej než len na „blízkeho nepriateľa“, na miestne skorumpované vlády odkláňajúce sa od viery. Pripravuje džihád mieriaci priamo na centrum moci, proti „vzdialenému nepriateľovi“ – americkej superveľmoci, ktorej pád mal priniesť pád všetkých „bezbožných“ vládcov, amerických chránencov v regióne Blízkeho východu.

Základňa islamistov

Tu sa vraciame k slovám novinára Mira, „Zavahrí nemá záujem bojovať v horách, sám myslí v medzinárodných rozmeroch, je zapojený do militantných akcií v Egypte, stál za teroristickými útokmi na turistov v Luxore“.

Je toho viac, Zavahrí bol podobne strojcom atentátu na americký torpédoborec v Jemene, naplánoval útoky na americké veľvyslanectvá v Keni a Tanzánii v auguste 1998 a ten ďalší vývoj – pohľad na rútiace sa budovy amerických Dvojičiek v roku 2001 – dôverne a bolestivo poznáme.

Hoci videá a články v oslave úspechu ukazovali najmä bin Ládina, akéhosi frontmana al-Káidy, bol to takmer vždy Zavahrí, kto z úzadia pretavoval myšlienky džihádu do konkrétnej podoby. Nie však impulzívne, skratkovito, ale chladne, pragmaticky. Na cieľ si neváhal počkať a do „vzdialeného nepriateľa“ následne oprel celú svoju nenávisť.

Stálo mu to za to, hoci vedel, že sa bude musieť skrývať ešte odhodlanejšie. Keď USA v reakcii vchádzali do Afganistanu, do krajiny, ktorej pôdu považoval za posvätnú, v decembri toho istého roku mu pri americkom útoku zavraždili manželku a tri deti.

Bol to iba jeden z ďalších momentov, ktoré v mužovi umocnili nenávisť voči najsilnejšej mocnosti Západu, mocnosti, ktorá si myslí, že jej patrí svet. A on je odhodlaný jej v tom akýmkoľvek spôsobom zabrániť.

Na čele globálnej teroristickej siete

Američania vedeli, že to bol aj on, kto stál za organizáciou odporu v Iraku proti ich invázii. Zdieľať

Keď v máji 2011 komando špeciálnych amerických síl dostalo v Pakistane Usámu bin Ládina, nikoho neprekvapilo, že velenie prevzal práve on, egyptský lekár Zavahrí. Nový emír al-Káidy sa tak zaradil na prvé miesto zoznamu najhľadanejších utečencov FBI. Americké úrady za jeho dolapenie ponúkali 25 miliónov dolárov (17 miliónov eur). A čakali na jeho ďalšie kroky.

Američania vedeli, že to bol on, kto podobne stál za organizáciou odporu v Iraku proti ich invázii.

Deje sa to takmer vždy, keď teroristickú skupinu postihne strata, ktorú musí kompenzovať v očiach verejnosti i medzi vlastnými. Netrvalo dlho a v auguste toho istého roku sa al-Káida prihlásila k zodpovednosti za únos amerického občana Warrena Weinsteina.

Zavahrí zverejnil video, v ktorom vyzval moslimov, aby uniesli čo najviac občanov USA a zabezpečili tak výmenu svojich zajatých bojovníkov. Nový emír potreboval obnoviť silu hnutia i strach, ktorý v očiach verejnosti vzbudzovalo.

A v neposlednom rade si nakloniť rozbúrenú „ummu“, teda dôležitú moslimskú obec.

Konkurencia

Pod velením Zavahrího sa al-Káida čoraz viac decentralizovala. Nový emír prepájal rôzne islamistické skupiny v Maghrebe, schválil vytvorenie niekoľkých pridružených skupín na Arabskom polostrove a k al-Káide najmä pripojil sýrsky Front an-Nusra. A tu sa začína zaujímavý moment.

Front an-Nusra pochádza, ak to skrátime, z Islamského štátu v Iraku. Sľub vernosti, ktorý skupina dala Zavahrímu, však rýchlo chladol. ISIS v Sýrii totiž okrem iného cielil aj na šiítskych moslimov, na časť ummy, ktorá mala byť jednotná a spoločne čeliť vzdialenému nepriateľovi.

Zavahrí po niekoľkých výzvach vo februári 2014 prerušil vzťahy medzi al-Káidou a ISIS. Prekážala mu neposlušnosť odštiepenej organizácie, no ešte viac krviprelievanie medzi sunnitmi a šiítmi, moslimami, ktorých napriek všetkému spájala rovnaká viera.

Islamistických bojovníkov v Sýrii a Iraku vyzýval, aby sa spojili proti „križiakom a sekularistom“, a napriek nezhodám nevylúčil možnosť absorbovania ich bojovníkov, ak bude ISIS nakoniec porazený. Pre „ummu“, ale predovšetkým svet džihádu by to bola príliš veľká strata.

Chytíme ťa

Americké, ale i európske bezpečnostné úrady sledovali Zavahrího pohyb dlhodobo, no starnúci muž im napriek tomu unikal. Prežil niekoľko útokov bezpilotnými lietadlami a dlhodobo sa skrýval v pohraničí Afganistanu a Pakistanu.

Do afganskej metropoly sa podľa dvoch vysokých predstaviteľov Talibanu presunul asi pol roka po stiahnutí sa USA z krajiny. Bol to prvý útok amerického bezpilotného lietadla, ktorý ho zachytil na balkóne uprostred Kábulu a 71-ročnému mužovi sa stal osudným.

Iste, je to skrátený príbeh, o Zavahrím by bolo možné písať množstvo textov. Jedno je však isté: odišla ťažká váha al-Káidy. Ak bol bin Ládin jej maskotom, Ajmán Zavahrí bol nepochybne operačným mozgom skupiny.

Neviem, či existuje pojem „chladná nenávisť“. Ale ak áno, mala by tvár Ajmána Zavahrího.