Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Terorizmus Spoločnosť
10. august 2022

Skutočný mozog al-Káidy

Čo tvorilo jedného z najhľadanejších teroristov

Kto bol Ajmán Zavahrí, muž, ktorý má na konte tisíce mŕtvych po celom svete?

Čo tvorilo jedného z najhľadanejších teroristov

Raz ho ťažko zranili a niekoľko jeho bodyguardov zomrelo, inokedy z miesta odišiel zopár hodín pred bombardovaním. Pokusov dostať jedného z najhľadanejších teroristov bolo množstvo, napokon sa to Američanom podarilo koncom júla, keď Ajmán Zavahrí stál na balkóne uprostred Kábulu a jeho telo po útoku bezpilotného lietadla zasypali sutiny.

Ak smiem byť osobná, na ceste za pochopením správania extrémistov ma viac bavia tí, ktorí nepremýšľajú v krátkodobých impulzoch, ale uvažujú chladne, sofistikovane, akosi logicky, kde sa musíte ponoriť, aby ste tú myseľ dokázali odomknúť, vedieť ju prečítať a vyvodiť z nej závery natoľko dôležité pre budúcnosť a našu bezpečnosť.

Kto bol Ajmán Zavahrí, muž, ktorý má na konte tisíce mŕtvych ľudí po celom svete?

V tieni bin Ládina

V bielom turbane a s jazvou na čele sa Zavahrí stal jednou z najvýznamnejších tvárí al-Káidy. Na videách či fotografiách sa objavoval pravidelne, hoci nikdy nebol bohatý a charizmatický podobne ako jeho o šesť rokov mladší spolupútnik bin Ládin.

Ak niečím Zavahrí disponoval, bolo to kvalitné vzdelanie a silné náboženské presvedčenie, ktoré premenil v medzinárodný džihád.

Zavahrí nemá záujem bojovať v horách, myslí v medzinárodných rozmeroch.  Zdieľať

Rozdiel medzi Zavahrím a bin Ládinom azda najlepšie ilustruje novinár Hamid Mir, ktorý sa s Ládinom osobne stretol dvakrát. „Moderný svet bojuje proti mužovi z jaskyne,“ hovorí Mir. „Usáma je osoba, ktorá povie: ‚Ak mám bojovať, budem bojovať v horách tak, ako som bojoval proti Sovietom.‘ Následne si zbalí AK-47, granáty, kilogram výbušnín a osla, ktorý to všetko odnesie do jaskyne.

No Zavahrí má celkom iný druh skúseností,“ pokračuje Mir. „Nemá záujem bojovať v horách, myslí v medzinárodných rozmeroch, je zapojený do militantných akcií v Egypte, stál za teroristickými útokmi na turistov (útok v Luxore si vyžiadal 58 mŕtvych). Zavahrí je človek, ktorý dokáže robiť veci, aké sa stali 11. septembra.“

Čo architekta svetového džihádu tak dlho držalo na jeho ceste?

Vzdelaný a zapálený

Bolo to v roku 1951, v poslednom roku egyptskej monarchie, keď sa v rodine profesora farmakológie narodil v Káhire malý Ajmán. Otcove kroky sčasti nasledoval a v rámci štúdií si zvolil medicínu.

Po zvrhnutí kráľa sa Egypt zmenil na republiku postavenú na arabskom nacionalizme. Keď sa krajina pod vedením prezidenta Sádáta začala zbližovať so Spojenými štátmi a pomaly liberalizovať, zo strany miestnych fundamentalistov sa dvihla vlna odporu.

Zavahrího rodina bola vždy zbožná, a keď egyptský režim v politickom napätí v reakcii na islamistický vzdor popravil Sajída Qutba, vodcu intelektuálov Moslimského bratstva, ktorý z pohľadu islamu kritizoval úpadok západnej spoločnosti, udalosť sa pre mladého Ajmána stala kľúčovou.

„Qutbova výzva na vernosť Alahovi, jedinému Bohu, a na podriadenosť jeho autorite bola iskrou, ktorá zapálila islamistickú revolúciu proti nepriateľom islamu na celom svete,“ píše Zavahrí, ktorý počas štúdií zostáva v politickej ilegalite, hoci sa pre neho Qutbove slová od tohto momentu stávajú životnou orientáciou.

Afganistan

Zavahrí pripravuje džihád mieriaci priamo na centrum moci – proti americkej superveľmoci. Zdieľať

Roky pokračujú a mladý medik prechádza štúdiami výborne. Navonok stále funguje v politickej ilegalite, no potichu sa zapája do zdravotníckej expedície Moslimského bratstva a odchádza do Afganistanu na pomoc miestnym mudžahedínom bojujúcim proti Červenej armáde.

Keď Zavahrí ošetruje zranených mužov, prepadá myšlienkam, že iba ozbrojený boj povedie k víťazstvu islamu a práve afganská pôda tvorí najlepšiu príležitosť na víťazné vedenie džihádu. V roku 1987 sa stretáva s bin Ládinom a zakladajú al-Káidu, islamistickú teroristickú organizáciu.

Zavahrí však cieli ďalej než len na „blízkeho nepriateľa“, na miestne skorumpované vlády odkláňajúce sa od viery. Pripravuje džihád mieriaci priamo na centrum moci, proti „vzdialenému nepriateľovi“ – americkej superveľmoci, ktorej pád mal priniesť pád všetkých „bezbožných“ vládcov, amerických chránencov v regióne Blízkeho východu.

Základňa islamistov

Tu sa vraciame k slovám novinára Mira, „Zavahrí nemá záujem bojovať v horách, sám myslí v medzinárodných rozmeroch, je zapojený do militantných akcií v Egypte, stál za teroristickými útokmi na turistov v Luxore“.

Je toho viac, Zavahrí bol podobne strojcom atentátu na americký torpédoborec v Jemene, naplánoval útoky na americké veľvyslanectvá v Keni a Tanzánii v auguste 1998 a ten ďalší vývoj – pohľad na rútiace sa budovy amerických Dvojičiek v roku 2001 – dôverne a bolestivo poznáme.

Inzercia

Hoci videá a články v oslave úspechu ukazovali najmä bin Ládina, akéhosi frontmana al-Káidy, bol to takmer vždy Zavahrí, kto z úzadia pretavoval myšlienky džihádu do konkrétnej podoby. Nie však impulzívne, skratkovito, ale chladne, pragmaticky. Na cieľ si neváhal počkať a do „vzdialeného nepriateľa“ následne oprel celú svoju nenávisť.

Stálo mu to za to, hoci vedel, že sa bude musieť skrývať ešte odhodlanejšie. Keď USA v reakcii vchádzali do Afganistanu, do krajiny, ktorej pôdu považoval za posvätnú, v decembri toho istého roku mu pri americkom útoku zavraždili manželku a tri deti.

Bol to iba jeden z ďalších momentov, ktoré v mužovi umocnili nenávisť voči najsilnejšej mocnosti Západu, mocnosti, ktorá si myslí, že jej patrí svet. A on je odhodlaný jej v tom akýmkoľvek spôsobom zabrániť.

Na čele globálnej teroristickej siete

Američania vedeli, že to bol aj on, kto stál za organizáciou odporu v Iraku proti ich invázii. Zdieľať

Keď v máji 2011 komando špeciálnych amerických síl dostalo v Pakistane Usámu bin Ládina, nikoho neprekvapilo, že velenie prevzal práve on, egyptský lekár Zavahrí. Nový emír al-Káidy sa tak zaradil na prvé miesto zoznamu najhľadanejších utečencov FBI. Americké úrady za jeho dolapenie ponúkali 25 miliónov dolárov (17 miliónov eur). A čakali na jeho ďalšie kroky.

Američania vedeli, že to bol on, kto podobne stál za organizáciou odporu v Iraku proti ich invázii.

Deje sa to takmer vždy, keď teroristickú skupinu postihne strata, ktorú musí kompenzovať v očiach verejnosti i medzi vlastnými. Netrvalo dlho a v auguste toho istého roku sa al-Káida prihlásila k zodpovednosti za únos amerického občana Warrena Weinsteina.

Zavahrí zverejnil video, v ktorom vyzval moslimov, aby uniesli čo najviac občanov USA a zabezpečili tak výmenu svojich zajatých bojovníkov. Nový emír potreboval obnoviť silu hnutia i strach, ktorý v očiach verejnosti vzbudzovalo.

A v neposlednom rade si nakloniť rozbúrenú „ummu“, teda dôležitú moslimskú obec.

Konkurencia

Pod velením Zavahrího sa al-Káida čoraz viac decentralizovala. Nový emír prepájal rôzne islamistické skupiny v Maghrebe, schválil vytvorenie niekoľkých pridružených skupín na Arabskom polostrove a k al-Káide najmä pripojil sýrsky Front an-Nusra. A tu sa začína zaujímavý moment.

Front an-Nusra pochádza, ak to skrátime, z Islamského štátu v Iraku. Sľub vernosti, ktorý skupina dala Zavahrímu, však rýchlo chladol. ISIS v Sýrii totiž okrem iného cielil aj na šiítskych moslimov, na časť ummy, ktorá mala byť jednotná a spoločne čeliť vzdialenému nepriateľovi.

Zavahrí po niekoľkých výzvach vo februári 2014 prerušil vzťahy medzi al-Káidou a ISIS. Prekážala mu neposlušnosť odštiepenej organizácie, no ešte viac krviprelievanie medzi sunnitmi a šiítmi, moslimami, ktorých napriek všetkému spájala rovnaká viera.

Islamistických bojovníkov v Sýrii a Iraku vyzýval, aby sa spojili proti „križiakom a sekularistom“, a napriek nezhodám nevylúčil možnosť absorbovania ich bojovníkov, ak bude ISIS nakoniec porazený. Pre „ummu“, ale predovšetkým svet džihádu by to bola príliš veľká strata.

Chytíme ťa

Americké, ale i európske bezpečnostné úrady sledovali Zavahrího pohyb dlhodobo, no starnúci muž im napriek tomu unikal. Prežil niekoľko útokov bezpilotnými lietadlami a dlhodobo sa skrýval v pohraničí Afganistanu a Pakistanu.

Do afganskej metropoly sa podľa dvoch vysokých predstaviteľov Talibanu presunul asi pol roka po stiahnutí sa USA z krajiny. Bol to prvý útok amerického bezpilotného lietadla, ktorý ho zachytil na balkóne uprostred Kábulu a 71-ročnému mužovi sa stal osudným.

Iste, je to skrátený príbeh, o Zavahrím by bolo možné písať množstvo textov. Jedno je však isté: odišla ťažká váha al-Káidy. Ak bol bin Ládin jej maskotom, Ajmán Zavahrí bol nepochybne operačným mozgom skupiny.

Neviem, či existuje pojem „chladná nenávisť“. Ale ak áno, mala by tvár Ajmána Zavahrího.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.