Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zahraničná politika Politika
08. august 2022

Nové boje v Náhornom Karabachu

Kolaborujú Rusi s Azerbajdžanom?

Azerbajdžan porušil prímerie z decembra 2020 a zaútočil na pozície karabašských Arménov. Podľa arménskeho premiéra Nikola Pašinjana činnosť ruských vojakov vzbudzuje otázniky.

Kolaborujú Rusi s Azerbajdžanom?

Foto: Twitter/Carey Cavanaugh

Po šesťtýždňovej vojne na jeseň 2020 hrozí obnovenie vojny medzi Arménmi a Azerbajdžancami. Baku spustilo novú ofenzívu a zaberá územie, padlí sú na oboch stranách. Republika Arcach (Náhorný Karabach) vyhlásila 3. augusta čiastočnú mobilizáciu.

Nedávna vojna sa skončila prímerím, v ktorom sa arménske a náhornokarabašské sily stiahli z väčšiny území, ktoré kontrolovali od prvej náhornokarabašskej vojny v rokoch 1988 – 1994. Arméni stratili aj tretinu s historicky významným mestom Šuši, ktoré bolo až do vyvraždenia arménskeho obyvateľstva Azerbajdžancami v roku 1920 centrom regiónu.

Podmienkou prímeria bolo stiahnutie všetkých jednotiek arménskej armády z územia Náhorného Karabachu, bezpečnosť arménskych civilistov žijúcich v Náhornom Karabachu mali zaistiť ruské mierové sily. Tie však túto úlohu nespĺňajú, už v marci azerbajdžanskí vojaci obsadili dedinku Paruch a vyhnali jej obyvateľov. Tá leží na území, ktoré podľa dohody z roku 2020 mali zaistiť ruské jednotky.

Teraz Baku postupuje ďalej a zaberá strategicky dôležité body za líniou, ktorú určilo prímerie. Zranený bol aj vojak arménskych ozbrojených síl strážiaci východnú hranicu Arménska.

„Smrteľné útoky Azerbajdžanu v Náhornom Karabachu sú nielen porušením prímeria, ale aj neprijateľným pokračovaním jeho nedávneho modelu agresie. Azerbajdžanské sily sa musia stiahnuť z regiónu a ukončiť nepriateľstvo proti ľudu Náhorného Karabachu,“ kritizoval zahraničnopolitický výbor amerického senátu.

Nové ultimátum

Azerbajdžan žiada aj urýchlené prevzatie kontroly nad Lačinským koridorom, ktorý spája zvyšok Náhorného Karabachu s Arménskom. Mestečkom Lačin (arménsky Berdzor) prechádza jediná cesta do Náhorného Karabachu, ktorá dnes nie je pod kontrolou azerbajdžanských síl.

Počas sovietskeho obdobia sa Berdzor (Lačin) nachádzal mimo územia autonómnej oblasti (AO) Náhorný Karabach. Oblasť, v ktorej Arméni tvorili tri štvrtiny populácie, sa po vyvraždení vyše 200 Arménov v sumgaitskom pogrome 1988 vyhlásila za nezávislú. Nasledujúca prvá náhornokarabašská vojna sa skončila víťazstvom Arménov, ktorým sa podarilo osamostatniť vo väčšine autonómnej oblasti a prepojiť jej územie s Arménskom.

Náhornokarabašská republika zmenila svoj názov na Republika Arcach podľa historického arménskeho názvu regiónu.

Azerbajdžan sa stratených území ani bývalej autonómnej oblasti nikdy nezriekol a asi tretinu územia pod kontrolou Arménov dobyl v druhej náhornokarabašskej vojne na jeseň 2020. Arméni sa po azerbajdžanskom víťazstve museli stiahnuť zo všetkých území mimo užšej AO, ako aj jej južnej tretiny, ktorú Azerbajdžan dobyl počas vojny.

Náhorný Karabach musela opustiť aj arménska armáda, na území Republiky Arcach ich nahradili ruské „mierové sily“ a zvyšky lokálnych Arménov.

Podľa prímeria z novembra 2020 malo mestečko zostať pod kontrolou ruských síl na tri roky, kým Arméni postavia nový obchvat okolo osídlia.

Inzercia

Azerbajdžan teraz tlačí na rýchlejšie stiahnutie Rusov a odchod Arménov, obyvateľom mesta nechal len 20 dní, do 25. augusta, aby opustili svoje domovy. Arménske úrady pritom tvrdia, že nová cesta bude ukončená najskôr na jar 2023.

Z Baku znie fašistická rétorika

Nevôľu Arménov stupňuje nielen ich bezmocnosť oproti násobne silnejšiemu súperovi, ale aj pocit, že ich Rusi zrádzajú. Ruské mierové sily mali, analogicky k jednotkám NATO v Kosove, prebrať úlohu arménskej armády na území v Karabachu a ochrániť tamojšie obyvateľstvo pred hroziacim vyhladením.

Arménom doslova ide o holý život, z území prebratých Azerbajdžanom Arménov vyhnali. Dvom starčekom, ktorí nechceli opustiť svoj domov, azerbajdžanskí vojaci doslova odrezali hlavy, o správaní Azerbajdžancov voči arménskym civilistom v decembri 2020 písal aj Postoj.

Genocídne správanie azerbajdžanských jednotiek je schvaľované z najvyšších miest, počas pandémie koronavírusu vydal Azerbajdžan hárok poštových známok, ktorý zobrazuje vojakov a lekárov s mužom v lekárskom odeve, ako zmýva „špinu“ v tvare Náhorného Karabachu z mapy Azerbajdžanu.

Azerbajdžanskí vojaci na svojich uniformách nosia aj nášivky s portrétom Envera Pašu, osmanského ministra vojny a jedného z organizátorov genocídy Arménov počas prvej svetovej vojny, s nápisom: „Arméni, nebežte. Zomriete tak či tak, iba vyčerpaní.“

Zlí spojenci

V zápase o prežitie nechali Rusi Arménov v štichu, dokonca aj verbálne sa Arménov zastali menej než trebárs Francúzi. Alibisticky argumentovali, že spojenecká zmluva sa netýka Náhorného Karabachu, Arménom pritom nepomohli ani vtedy, keď azerbajdžanské sily prekročili hranice arménskej provincie Sjunik a dobyli niekoľko strategických pozícií na arménskom území. V máji Arméni odhadovali počet azerbajdžanských vojakov na svojom území na päťsto až šesťsto. Ani v Náhornom Karabachu Rusi nebránili Arménov voči útokom.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan preto kritizoval: „Dobytie dedín Chtsaberd a Hin Tagher Azerbajdžanom 11. decembra 2020, zajatie arménskych vojakov v prítomnosti a s povolením mierových síl Ruskej federácie, dobytie dediny Paruch 24. marca 2022 (...) neustále a zhoršujúce sa porušovanie režimu prímeria pozdĺž línie kontaktu, prípady fyzického a psychického zastrašovania Arménov z Náhorného Karabachu (...) sú jednoducho neprijateľné.“

Analytik Tigran Grigoryan tvrdí, že Rusi tolerujú azerbajdžanský postup, pretože im Baku pomáha obísť západné sankcie: „V dôsledku tvrdých západných sankcií Rusko hľadá alternatívne trhy pre svoje výrobky. (Severojužný) koridor bude spájať Rusko s Indiou. Azerbajdžan je kľúčovou súčasťou severojužného koridoru. To je dôvod, prečo má Baku v súčasnosti vážne páky na Moskvu a môže konať agresívnejšie v Náhornom Karabachu.“

Na výber však Arméni veľmi nemajú. EÚ je bezzubý tiger, ktorého závislosť od azerbajdžanskej ropy a plynu ešte stúpla dôsledkom ruskej invázie na Ukrajine. Baku tak beztrestne môže salámovou metódou pokračovať vo svojom cieli: Náhornom Karabachu bez Arménov.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.