Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
02. júl 2009

SPOLOČNOSŤ: Mariánska hora v Levoči

Na úpätí Levočských vrchov sa nad okolitú krajinu hrdo vypína posvätná hora. Stáročný dôkaz silnej kresťanskej tradície na Spiši. Tradície, ktorá už dávno presiahla hranice tohto regiónu. Tradície, ktorej kontinuitu nenarušili stredoveké náboženské vojny, ba ani novoveké snahy minulého režimu. Náru...

Na úpätí Levočských vrchov sa nad okolitú krajinu hrdo vypína posvätná hora. Stáročný dôkaz silnej kresťanskej tradície na Spiši. Tradície, ktorá už dávno presiahla hranice tohto regiónu. Tradície, ktorej kontinuitu nenarušili stredoveké náboženské vojny, ba ani novoveké snahy minulého režimu. Náruč Panny Márie z Mariánskej hory tak ostáva otvorená pre každého z nás až do dnešných dní...

So strmým kopcom nad Levočou sa spája neobyčajný genius loci. Duch miesta, aký nemožno zažiť hocikde na Slovensku. Podobné pocity zažívali už stredovekí pútnici, ktorí navštevovali vtedajší Marienberg, ako bola hora zvaná v spišskom nemeckom nárečí. Mariánsky kult na tomto mieste nebol spájaný len so slovenským obyvateľstvom Spiša, ale priťahoval aj nemeckých, maďarských a goralských pútnikov. Počiatky tunajšej mariánskej úcty sa s presnosťou nedajú určiť. Mnohí odborníci, ako napríklad František Dlugoš, sú však názoru, že dôvodom prvých pútí mohla byť vďaka starých Spišiakov za ochranu pred tatárskymi vojskami, ktoré v prvej polovici 13. storočia viackrát plienili tunajšiu krajinu. No nemožno vylúčiť, že samotný kult siaha až do 12. storočia.

Prvá svätyňa stála podľa kronikára Lányiho na mieste zvanom Olivetská hora už v roku 1247, mala podobu kaplnky ku cti Sv. Ducha. O viac než polstoročie neskôr prišli do Levoče františkánski mnísi, ktorí tu udomácnili sviatok Navštívenia Panny Márie. S odstupom času kapacita kostolíka pre stále vzrastajúci počet pútnikov nestačila a tak došlo v stredoveku viackrát k jeho rozšíreniu. V 15. storočí bola na hore zriadená pustovňa, ktorú obývali kartuziánski mnísi. Počas reformácie púte na Mariánsku horu stratili na predošlej intenzite, keďže levočskí radní páni púte zakázali a dokonca neumožňovali pútnikom ani prechod cez ich mesto. V druhej polovici 17. storočia sa však mala pastierom za úsvitu zjaviť a prihovoriť Panna Mária a požiadať ich, aby obnovili púte v predošlom rozsahu. Gotická socha Božej Matky z 15. storočia bola následne vtedajším spišským prepoštom vyhlásená za zázračnú. Ľudia výzvu Panny Márie počúvli a na Mariánsku horu začali opäť prichádzať davy veriacich. Pútnici však kvôli zákazu neprichádzali po oficiálnych cestách, ale rôznymi tajnými cestičkami cez okolité hory a lesy. Tento zvyk putovania horskými a lesnými cestami sa zachoval až do dnešných dní, pričom najväčší význam nadobudol opäť takmer štyri storočia po reformácii, práve počas komunistického prenasledovania.

Starý kostol stál na Mariánskej hore až do roku 1906. Vtedy sa začal stavať úplne nový chrám, ktorý dokončili v neogotickom slohu až v roku 1914. Výstavbu sprevádzali značné finančné a stavebné problémy, navyše prvá svetová vojna opäť oddialila jeho slávnostnú vysviacku. Tá sa preto uskutočnila až 2. júla 1922 z rúk spišského biskupa Jána Vojtaššáka. Za komunistického režimu bola masívne navštevovaná púť jednou z „najnebezpečnejších“ akcií pre vtedajší ateistický režim. Levočská púť predstavovala každoročne silný vzdor slovenských veriacich, ktorí sa aj napriek perzekúciám nevzdali svojho presvedčenia. Pamätníci dodnes spomínajú, ako boli pred a počas púte úmyselne rušené a odkláňané železničné a autobusové spoje smerujúce do Levoče. Medzi pútnikov sa pravidelne infiltrovali príslušníci ŠtB, ľudia boli často bezdôvodne legitimovaní a šikanovaní. Za účasť na Mariánskej hore mali zamestnanci problémy v práci, terčom posmechu zo strany marxistických učiteliek sa stávali dokonca aj malé deti v školách. Zlo však pominulo, no odkaz Mariánskej hory zostal.

Význam mariánskeho kultu v Levoči pozdvihol v roku 1984 aj vtedajší pápež Ján Pavol II., keď povýšil kostol na Mariánskej hore na baziliku minor ( menšiu baziliku). Osobná prítomnosť veľkého pápeža 3. júla 1995 sa podpísala aj na rekordnej návšteve 650.000 veriacich. Zazneli tu jeho pamätné slová: „Toto je miesto, kde možno „čerpať vodu z prameňov spásy“ (Iz 12, 3). Toto je miesto, kde sa môžete duchovne znovuzrodiť. Sem prichádzate obnovovať svoju lásku k Bohu a k ľuďom. A okrem toho sa na tomto mieste osobitným spôsobom pripravujete vstúpiť do tretieho tisícročia kresťanstva. (...) Nech vás preblahoslavená Panna vedie k tomuto historickému cieľu. Nech oživuje vo vašich srdciach vieru, aby každý syn a každá dcéra tejto krajiny spoznali v Kristovi svojho Vykupiteľa a našli v ňom spásu.“

Zostaňme tomuto odkazu verní.

Dušan Čurila
Foto: autor

Súvisiaci článok: Levoča s novými výzvami

Inzercia

Odporúčame

KOMENTÁR: Vírus Pravdalásky

KOMENTÁR: Vírus Pravdalásky

Česká politická scéna má so slovenskou mnohé spoločné rysy. Popri driemajúcom latentnom odkaze novembra ´89 je to na druhej strane bohužiaľ pomerne prebudený vplyv komunistov a neokomunistov na riadiace páky v štáte. Boj s komunistami slabne ako v Slovenskej, tak aj v Českej republike. Z politiky sa...

ZAHRANIČIE: O osude majetku obetí holokaustu

ZAHRANIČIE: O osude majetku obetí holokaustu

V dňoch 26.-30. júna 2009 sa koná v Prahe a Terezíne Medzinárodná konferencia o osude majetku obetí holokaustu (hebrejsky šoa). Česká republika iniciovala jej organizovanie ešte v júli minulého roku. „Hoci sa konferencia koná až na úplný záver českého predsedníctva, je jednou z najvýznamnejších ak...