Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika Politika
18. júl 2022

Ideológia verzus zdravý rozum

Nemci mohli nakúpiť jadrové palivo, ale Berlín zase volí svoj zelený Sonderweg

Nemecká vláda si mohla obstarať nové palivo. No napriek tomu plánuje v zime odstavenie posledných troch jadrových elektrární.

Nemci mohli nakúpiť jadrové palivo, ale Berlín zase volí svoj zelený Sonderweg

Protest hnutia Greenpeace proti jadrovým elektrárňam. Zdroj: Flickr

Zatiaľ čo svet zažíva najhoršiu energetickú krízu od ropnej krízy v roku 1972, ceny letia na mesiac a v zime hrozí odstavenie elektriny priemyslu a miliónová nezamestnanosť, Berlín sa chystá koncom roka odstaviť posledné tri jadrové elektrárne.

To, čo už pred vojnou na Ukrajine bolo trúfalé, sa teraz stáva až absurdným príkladom nemeckej zanovitosti.

Nemecko sa totiž úplne oprávnene strachuje o energetickú bezpečnosť. Plynovod Nord Stream 1 z Ruska je odstavený, oficiálne tak ako každý rok v lete pre potrebné kontroly a opravy. Správanie Kremľa však vzbudzuje otázky, či sa aj po opravách plyn zas spustí. Politici preto už diskutujú, či odstaviť elektrinu najskôr priemyslu, ako prikazuje súčasná legislatíva, a riskovať ekonomický kolaps. Alebo či budú nútení vypnúť kúrenie súkromným spotrebiteľom.

V takejto situácii by prehodnotenie odstavenia elektrární malo byť samozrejmosťou, obzvlášť ak sú vypínané nie v dôsledku technickej nutnosti, ale z čistej politickej svojvôle.

Ale to, čo je správne a rozumné, ešte zďaleka nie je to, pre čo sa politici rozhodnú. Platí to aj v tomto prípade.

„Jedným z hlavných argumentov semaforovej (červeno-zeleno-žltej) koalície je: Nemecko má problém s vykurovaním, nie s elektrinou. Habeck (minister hospodárstva a energií) to potvrdil až tento týždeň. ,Jadrová energia vôbec nepomáha‘ proti nedostatku plynu, povedal vo Viedni. Protirečí tomu samotná vláda, ktorá nedávno odporučila veľkým firmám kúpiť núdzové generátory elektriny. Urobila by to, keby si nemyslela, že v zime sú možné výpadky elektriny?“ pýta sa Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung (FAS).

Ekonómovia sú za

Aj významní ekonómovia vyzývajú vládu, aby prehodnotila svoj postoj. „(Rozhodnutie) zrieknuť sa jadrovej energie ako energonosiča v tejto akútnej situácii sa dá občanom vysvetliť len ťažko,“ hodnotil poradca ministra financií Lindnera Lars Feld.

Návrh odložiť odpojenie elektrární podporuje aj Clemens Fuest, prezident renomovaného inštitútu Ifo v Mníchove.

Mnohé krajiny v ostatných rokoch prehodnotili plány na takzvaný „phasing-out“, pomalé nahradenie jadrových elektrární, medzi nimi aj Švédsko či Japonsko.

Len Berlín si naďalej trvá na svojom Sonderwegu. Tento pojem, ktorý možno preložiť ako „výnimočná“ či „zvláštna“ cesta, vymysleli historici počas nemeckého cisárstva, keď sa snažili vysvetliť, prečo sa Nemecko nevybralo cestou liberálnej demokracie, ale vlastnou – a údajne lepšou – cestou.

Po druhej svetovej vojne pojem prebrali najmä ľavicoví historici, ktorí sa ním pokúšali vysvetliť vzostup nacizmu a prišli s tézou, že Nemecko sa pred rokom 1945 nachádzalo na negatívnom Sonderwegu, pre ktorý sa nestalo súčasťou demokratického sveta.

No aj táto interpretácia sa neskôr zrevidovala, príliš veľa iných európskych štátov nezapadalo do anglicko-francúzskeho vzorca, než aby mohla byť reč o skutočnom nemeckom Sonderwegu.

Ale nech je už interpretácia akákoľvek, predstava, že Berlín pojedol všetku múdrosť sveta, zjavne ostala živá a zdravá. A niektorých Nemcov neopustila ani pri presvedčení, že najlepšou možnosťou, ako sa vyrovnať s nárastom cien energií, problémami pri dodávkach zemného plynu a klimatickej zmene, je odstaviť jediný zdroj elektriny, ktorý nevytvára oxid uhličitý ani vtedy, keď slnko nesvieti, vietor neveje a voda netečie.

Alebo ako hovorí starý nemecký vtip: Vodič sa vezie po diaľnici, zapne rádio a počuje, ako hlásia: „Pozor, na diaľnici A4 ide auto v protismere.“ Nevrlo odvetí: „Čo jedno, stovky!“

Palivo nie je (hlavný) problém

Minister hospodárstva a energií Robert Habeck aj ďalší odporcovia jadrovej energie argumentujú, že predĺženie technicky ani nie je možné, keďže sa čoskoro minie palivo. A akosi pritom zabúdajú, že uránové tyče ani doteraz zázračne z neba nepadali.

Samozrejme, palivové tyče nemožno kúpiť v samoobsluhe ani v miestnom papiernictve, ale podsúvanie, že je nemožné sa k nim dostať, proste nesedí.

Časopis The Pioneer už v apríli písal, že sa spolková vláda v marci informovala v energetických koncernoch, ako je to s dokúpením paliva. Na ponuku poskytnúť ho do konca roka – tak by bolo možné plynulé pokračovanie bez prerušenia operácie – však nereagovala.

Ani ponuka šéfov nemeckých energokoncernov urýchlene ho zabezpečiť sa nestretla so záujmom nemeckej vlády.

Pritom nové palivo by podľa rôznych odhadov dorazilo o 12 až 18 mesiacov, firma Westinghouse však ešte na konci júna tvrdila, že nové palivové tyče by dokázala dodať do konca roka.

Posledné elektrárne

Premiér Bavorska Markus Söder upozornil aj na analýzu, podľa ktorej by palivo v prípade elektrárne Isar-2 vystačilo nielen na prevádzku so stopercentným výkonom do decembra, v zníženom výkone až do leta, kým by dorazili nové palivové tyče.

Isar-2 by týmto spôsobom mohla pomôcť premostiť zimu, keď v dôsledku nízkeho výkonu solárnej energie hrozia výpadky elektriny. TÜV-Süd odhaduje, že až do leta by táto elektráreň vedela zásobovať vyše 1,5 milióna domácností.

Hovorkyňa spoločnosti Preussenelektra, ktorá prevádzkuje Isar-2, už potvrdila, že „ak by naša elektráreň bola potrebná“, dokázala by vyrábať elektrinu aj po decembri 2022.

Ešte viac by sa dalo dosiahnuť znovuzapojením bloku C elektrárne Gundremmingen, ktoré by „spĺňalo všetky rámcové podmienky týkajúce sa bezpečnosti“. Blok C bol odstavený len v decembri 2021, staré palivo by ešte vystačilo pre necelý milión a pol domácností na niekoľko mesiacov.

Okrem Isar-2 v Bavorsku sú zatiaľ v prevádzke dve ďalšie elektrárne: Neckarwestheim 2 v Bádensku-Württembersku na juhozápade krajiny a Emsland na severe. Spolu poskytujú 6 percent nemeckej spotreby elektrickej energie. Ďalšie tri elektrárne boli odstavené minulý december.

Málo odpadu a nedostatok personálu

Podpredseda zväzu Kerntechnik Deutschland Ralf Güldner argumentuje, že o pár rokov dlhšia prevádzka elektrární by na problematike uskladnenia jadrového odpadu „kvalitatívne nemenila vôbec nič a kvantitatívne málo“ – pri piatich desaťročiach prevádzky dvoch desiatok elektrární zmení aj dodatočný odpad z troj- či štvorročnej prevádzky troch elektrární.

Väčším problémom je zabezpečenie potrebného kvalifikovaného personálu. Keďže zamestnanci počítali s koncom prevádzky v decembri, mnohí si už našli nové pracovné miesta alebo išli do predčasného dôchodku.

Odborníci však tvrdia, že pri dobrej vôli by ani to nebol neriešiteľný problém, napokon, aspoň časť personálu musí byť zamestnaná aj po odstavení, aby dohliadala na postupnú demontáž elektrárne.

A aj časť odídencov by bolo možné získať späť. Tu by však bolo potrebné čo najrýchlejšie konať a to je niečo, čím sa táto vláda zatiaľ nevyznamenala.

Inzercia

„To, čo politika uvádza ako argumenty, sú pseudoargumenty,“ myslí si bývalý riaditeľ oddelenia odstavenej elektrárne Brokdorf Andreas Schultz. „Ak sa chce, tak sa dajú všetky problémy vyriešiť.“ Sám pozná mnohých bývalých spolupracovníkov, ktorí by sa radi vrátili, dokonca by boli ochotní dočasne pracovať nadčasy.

Bez nákladov

Ale oplatilo by sa vôbec predĺženie prevádzky?

Podľa Güldnera z Kerntechnik Deutschland jednoznačne áno. Tvrdí, že dokúpenie jadrového paliva by bolo výhodné – vyžadované investície by pri predĺžení prevádzky boli minimálne, keďže bežné miliardové investície do výstavby už nie sú potrebné, ale úplne by stačilo ďalej používať jestvujúce zariadenia. Každá vyrobená kilowatthodina elektriny by bola lacnejšia než z nových elektrární, fosílnych palív či obnoviteľných zdrojov. Nemecko by tak dokázalo na dlhší čas zabezpečiť nielen výhodný, ale aj spoľahlivý zdroj elektriny.

„Jadrová energia je najlacnejšia, aká na trhu existuje,“ tvrdí generálny tajomník hospodárskej rady CDU Wolfgang Steiger.

No aj palivo má svoju cenu, Ralf Güldner preto argumentuje, že nákup nového paliva by sa vyplatil iba pri predĺžení prevádzky o tri či štyri roky, nie kvôli niekoľkým mesiacom. Konečné odstavenie jadrovej energie v Nemecku by tak prišlo až v druhej polovici tohto desaťročia.

Hrozí nový Černobyľ?

Keďže odstavenie elektrární koncom decembra má politické, nie technické príčiny, ich prevádzka by aj v bližšej budúcnosti bola rovnako bezpečná ako do roku 2022. I keď by boli potrebné nové bezpečnostné kontroly, veľká previerka sa vykonáva každých desať rokov. Keďže posledná bola v roku 2019 v dôsledku plánovaného odstavenia elektrární zrušená, bolo by podľa Habecka potrebné ich dohnať.

To však nie je nemožné, Güldner počíta s tým, že by bolo možné všetky kontroly vykonať v lete, keď definitívne doslúži palivo a bude potrebná výmena palivových tyčí. Nemecká vláda preto pôsobí dojmom, akoby hľadala dôvody, prečo nič neurobiť, namiesto toho, aby našla spôsob, ako problém vyriešiť.

„Ak počúvate Habecka, máte dojem, že sa v tomto období v elektrárni všetko zastaví. A čo viac, znie to tak, že ak tak neurobíte, ohrozí to bezpečnosť Nemecka. Podľa hesla: tri roky bez bezpečnostnej kontroly boli ešte možné, po štyroch rokoch riskujete nový Černobyľ,“ kritizuje Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung.

Fyzik Ulrich Waas, ktorý „veľkú bezpečnostnú previerku“ koncipoval, vysvetľuje, že väčšinu previerky možno vybaviť „spoza písacieho stola“. Preveruje sa okrem iného, či nové teoretické poznatky vyžadujú prestavbu reaktora, vyhodnocujú sa poruchy a adaptuje sa príručka. Samotná elektráreň sa aj tak kontroluje každý rok, menšie kontroly prebiehajú priebežne.

Urán aj bez Ruska?

Ďalším protiargumentom proti jadrovej energii je, že ho odporcovia spájajú s Ruskom a tvrdia, že nerieši závislosť od svojvôle Putinovho režimu. Na Slovensku jadrová energia skutočne nie je z pohľadu energetickej bezpečnosti úplne bezproblémová, keďže Slovensko poberá jadrové palivo od ruského Rosatomu.

V prípade Nemecka je to však iné: palivové tyče vyrobené vo Švédsku nemeckí operátori dovážali z amerického Westinghousu alebo francúzskeho Framatomu, ktorý má dokonca lokálnu produkciu aj v Nemecku.

Palivové tyče týchto výrobcov síce obsahujú podiel ruského uránu, ten je však ľahko nahraditeľný. Rusko v súčasnosti poskytuje asi 6 percent svetovej ťažby, cez Rosatom však kontroluje až 15 percent svetovej ponuky cez bane v Kanade, USA a Kazachstane.

Ten je dokonca najväčším dodávateľom tejto suroviny, ročná ťažba presahuje 19-tisíc ton a pokrýva 40,8 percenta svetovej spotreby.

Ďalšími významnými zdrojmi uránovej rudy sú najmä Austrália, ktorá poskytuje 13 percent svetovej výroby a drží dokonca 28 percent globálnych ložísk, Namíbia (11,3 % výroby), Kanada (8,1 %), Uzbekistan (7,3 %) a Nigerská republika (6,3 %). Aj Ukrajina disponuje ložiskami tohto kovu, asi 744 ton alebo 1,6 percenta svetovej produkcie pochádza od nášho východného suseda.

Urán by sa mohol dolovať aj na Slovensku

Až donedávna jestvovala ťažba uránu aj v strednej Európe, v Československu však sa vzhľadom na bane v Jáchymove spájala vo verejnosti najmä s utrpením politických väzňov počas vlády komunistov.

Ťažba v Českej republike sa definitívne zastavila v roku 2017 a napriek neskromným ložiskám sa zrejme neobnoví.

Aj na východnom Slovensku sú v okolí Košíc bohaté náleziská tejto suroviny, ťažba však neprebieha a pre obavy zo znečistenia vzbudzuje odpor aktivistov aj verejnosti. Podľa súčasných odhadov by dokázali ložiská Kurišková pokryť slovenskú spotrebu na ďalších 50 rokov.

Namiesto ťažby uránovej rudy, ktorá následne vytvára kontaminované haldy, by pripadala do úvahy in-situ, teda vymývanie ložísk roztokom, v ktorom sa urán rozpustí. Po vypumpovaní možno z roztoku oddeliť vyťažený urán. Pri takomto postupe nevzniká takmer žiaden odpad a nie je potrebný ani väčší zásah do krajiny.

„My môžeme uvažovať o tom, že nebudeme vynášať na zemský povrch nič iné okrem samotného koncentrátu,“ povedal v apríli pre RTVS predseda predstavenstva Slovenskej banskej komory Michal Cehlár.

Veľké očakávania s domácou výrobou však spájať netreba, vzhľadom na kontroverzie pri ťažbe zostáva zatiaľ ľahšou cestou nákup v zahraničí.

Čas sa kráti

Za svoje otáľanie si spolková vláda vyslúžila tvrdú kritiku opozície. Svoje rozhodnutie ignorovať jadrovú energiu nemôže odôvodniť ani tradične voči jadru nepriateľskou verejnou mienkou – jasná väčšina Nemcov totiž vzhľadom na rastúce ceny energií aj škodlivého vplyvu fosílnych palív na klímu v posledných mesiacoch podporuje odloženie vypnutia jadra.

S nadšením sa nápad Nemecka nestretol ani v Bruseli, eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton apeloval na Nemcov, nech elektrárne nechajú v prevádzke. Berlín sa doposiaľ vždy mohol spoľahnúť na Francúzov, ktorí so svojimi jadrovými elektrárňami boli spoľahlivým dodávateľom. Táto zima by však mohla byť iná – Francúzi musia dobehnúť opravy a kontroly, ktoré odkladali pre pandémiu, časť francúzskych elektrární je preto odstavená.

Bola by však dlhšia prevádzka nemeckých elektrární vôbec legálna? V skratke: áno. Rozhodnutie by síce museli schváliť obe komory parlamentu, ale vzhľadom na širokú podporu takéhoto kroku aj z radov opozície by to nemalo byť problémom, ak by kancelár Olaf Scholz nabral viac odvahy.

Podľa právnej analýzy univerzity v Bochume sa spolková vláda mýli aj v tvrdení, že by si predĺženie prevádzky vyžadovalo úplne novú certifikáciu elektrárne.

„Povolenie na prevádzku nezaniká ani vtedy, keď sa elektrárne prepnú do režimu offline. Potom musia chvíľu bežať, kým ich môžete úplne vypnúť. Čo sa končí, je povolenie na dodávanie elektriny. Koalícia by ho mohla opäť udeliť,“ píše Frankfurter Allgemeine.

„SPD a Zelení sa tvária, že ich zväzujú vecné obmedzenia, hoci ich odmietnutie je čisto politické a ideologicky motivované. Ak sa elektrina stane v zime nedostatočnou alebo skutočne drahou, potom je zodpovedná táto spolková vláda a nikto iný,“ deklaroval exminister zdravotníctva Jens Spahn (CDU).

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.