Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodina
19. júl 2022

Výchovná poradňa

Dieťa nám začalo klamať. Čo s tým?

Paradoxne často prichytíme dieťa pri prvom klamstve v úplne nevinnej situácii, keď rodičia ani nechápu, prečo dieťa zaklamalo.

Dieťa nám začalo klamať. Čo s tým?

Ilustračné foto – Pixabay.com

Ako najvhodnejšie reagovať, keď prichytíme dieťa, že nám nehovorí pravdu? A čo vlastne malé dieťa vedie k tomu, že zaklame v situácii, ktorá by mu nepriniesla žiadny postih bez ohľadu na jeho odpoveď? Spýtali sme sa na to odborníkov na výchovu.

Albín Škoviera, špeciálny pedagóg, Univerzita Pardubice, je otcom piatich detí

Je to pár dní, v električke som počul dialóg dvoch sedem- či osemročných chlapcov. „Ja viem napočítať po anglicky do miliardy,“ vraví prvý. „A ja aj do bilióna!“ vraví druhý. Nemôže byť predsa horší. Je faktom, že pri počítaní po jednotkách je to už v prvom prípade nereálne. Klamali? Skôr sa jeden pred druhým chvastali.

Deti síce sú schopné začať už okolo štvrtého roka rozlišovať pravdu od nepravdy, podľa niektorých odborníkov sa však ich snívanie, túžby, fantázia a realita až asi do siedmich rokov neraz prekrývajú. Nejde teda zvyčajne o skutočné klamstvo, z ktorého majú profit. To však neznamená, že v konkrétnych situáciách účelovo (napríklad zo strachu alebo preto, že sa boja o priazeň rodiča) nezaklamú.

Pri rigoróznom posudzovaní ich „neprávd“ v predškolskom veku i v prvých ročníkoch základnej školy buďme teda opatrní, ale neprechádzajme ich mlčaním. Môžeme ich jemne spochybniť, napríklad slovami „to by bolo úžasné, keby to bolo naozaj tak“.

S rastúcim vekom však vždy viac a viac reflektujme realitu. Keď sa začne častejšie objavovať skutočná lož, skôr než sa o tom s dieťaťom porozprávame (nie nakričíme naň), skúsme premýšľať nad tým, či sa cíti v našej rodine dostatočne bezpečne, či sa nechce vyhnúť neprimeraným reakciám. A povedzme mu, že my nechceme klamať jeho a že nás veľmi trápi, keď klame ono nás.

Katarína Winterová, sociálna pedagogička, rodičovská koučka, vedie internetové poradenstvo pre rodičov, je mama štyroch detí

Na otázku, čo je klamanie, Sigmund Freud ponúka vysvetlenie – je tzv. „egoobranným mechanizmom“. Zjednodušene povedané – pri klamaní ide o obranné mechanizmy, ktoré sú obranné preto, lebo chránia naše ja – naše ego. Chránia ho pred pocitom hanby, viny či inými zahanbujúcimi pocitmi.

Človek si dokáže vysvetliť, racionalizovať a ospravedlniť mnoho vecí, aby sám seba uchránil práve pred týmito negatívnymi pocitmi. Mení pravdu a vysvetľuje situácie tak, aby sa necítil zle sám pred sebou a pred okolím, aby sa zbavil pocitu zlyhania a hanby a aby si uchoval pocit vlastnej hodnoty.

Takýto princíp funguje nielen u dospelých, ale aj u detí. Nepovedia, že dostali zlú známku, lebo sa neučili, ale radšej povedia, že učiteľka „na nich sedí a že to nebolo fér“ – prispôsobia pravdu tak, aby sa vyhli nepríjemným pocitom vlastného zlyhania.

Detské klamanie však je do istej miery prirodzenou cestou dozrievania a učenia sa. Problém nastáva, ak sa klamanie opakuje často a v úplne zbytočných situáciách. Je dobré uvedomiť si, že deti neklamú vždy preto, aby ublížili. Netreba sa obávať, že z detí vyrastú klamári.

Dôležité je, aby vyrastali v rodine, kde pravda je hodnotou, a nebáli sa priznať si chybu pred sebou samým, a ak treba, tak ani pred okolím. Preto veľmi záleží na rodičovskej reakcii. Ak k detskému klamaniu rodičia pristúpia bez hnevu a s vysvetlením, zvyšujú šancu na to, že dieťa zistí, že klamanie je zbytočnosť.

Inzercia

Peter Fudaly, špeciálny pedagóg, poradca, lektor a supervízor, pracuje v o. z. Návrat, je otcom piatich detí

V prvom rade je dobré rozlišovať medzi klamstvom, ktoré sleduje získanie istej výhody, a klamstvom, ktoré má skôr charakter nepravdivého výroku popierajúceho zjavnú realitu.

Keďže prvý prípad predpokladá využitie súboru viacerých myšlienkových procesov, objavuje sa až vo veku približne päť až šesť rokov, keď je dieťa schopné napríklad vyvodzovať závery z predchádzajúcich skúseností, plánovať, logicky uvažovať, uvedomovať si a rozpoznávať dôsledky konkrétneho konania.

To nám zároveň umožňuje formovať v ňom aj isté morálne a etické postoje. Je vtedy namieste konfrontovať jeho nečestné konanie a vyžadovať od neho znášanie dôsledkov, napríklad ospravedlnenie sa, nápravu vzťahov, náhradu škody.

V druhom prípade môžeme hovoriť skôr o forme bezprostrednej obrannej reakcie dieťaťa na situáciu, v ktorej je vystavené intenzívnemu pocitu zahanbenia. Najčastejšie sa spája s momentom prekvapenia, keď sa dieťa cíti vyrušené až „prichytené“ pri konaní, o ktorom vie, že je v rozpore s našimi očakávaniami, alebo tak v danej chvíli jednoducho usudzuje na základe našich gest či tónu hlasu.

Uvedomuje si, že toto sa asi mamke či ockovi nepáči, ale keďže ešte nie je schopné sformulovať uspokojivú či vysvetľujúcu odpoveď, jediným východiskom, ako si s nimi nepokaziť vzťah, je poprieť to, čo práve robí, alebo to „hodiť“ na niekoho či niečo („samo sa to urobilo“).

Nejde tu teda o vedomé a úmyselné klamstvo, ale skôr o spontánnu reakciu dieťaťa, ktorej jediným cieľom je zachovať si svoj sebaobraz dobrého dieťaťa a dobrý vzťah so vzťahovo najbližšími osobami. Svoju pozornosť by sme teda nemali zameriavať na to, čo hovorí a ako reaguje, ale na to, prečo takto reaguje.

Prežíva nejaké neistoty vo vzťahu s nami a má potrebu nepokaziť ho? Necíti sa isté samým sebou, pochybuje o sebe, potrebuje si potvrdzovať dobrý obraz o sebe samom? Čo vidí a počuje, keď sa mu v takýchto situáciách prihovárame? 

Nájdené odpovede nám môžu pomôcť urobiť také zmeny v komunikácii s ním a vo vzťahu k nemu, aby v konečnom dôsledku malo čo najmenej dôvodov na „klamanie“.

A niekedy to môže byť naozaj jednoduché a naše dieťa klame, lebo vie, že robí niečo, čo nemalo robiť. Vtedy je najlepšia tá najjednoduchšia reakcia: „Nehnevám sa na teba, ale chcem, aby si to už nabudúce nerobil.“

To, čo dieťa v podstate počuje, je: „Ja som o. k., mamka/ocko je o. k., náš vzťah je o. k. a toto nie je o. k.!“

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.