Gabčíkov Colt Objavili zbraň nášho parašutistu, ktorý sa stal hrdinom

Počas okrúhleho výročia atentátu na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha bola zverejnená správa o cennom náleze pištole Jozefa Gabčíka. Médiá túto zbraň nazvali svätým grálom československého protinacistického odboja.

Na vykonanie atentátu pred 80 rokmi použili parašutisti Jozef Gabčík a Jan Kubiš samopal STEN Mk II a upravený protitankový granát No. 73 Mk I s nárazovým zapaľovačom vyplnený plastickou trhavinou.

Ako je známe, Gabčíkov samopal z dôvodu vzpriečenia náboja nevystrelil, a tak to napokon bol výbuch Kubišovho granátu, ktorý v libenskej zákrute zastupujúceho ríšskeho protektora smrteľne zranil, čím spečatil jeho osud.

Menej spomínanou skutočnosťou je, že pri útoku, ktorý sa celý odohral počas niekoľkých sekúnd, parašutisti nakoniec vytasili aj svoje osobné zbrane – pištole Colt model 1903, z ktorých vystrelili, avšak bezvýsledne niekoľko rán smerom k Heydrichovi a jeho vodičovi a ochrankárovi Kleinovi, ktorí z auta vystúpili a snažili sa páchateľov prenasledovať.

Gabčík s Kubišom sa dali na útek, každý iným smerom. Sám Heydrich zo svojej osobnej pištole smerom k útočníkom pravdepodobne dvakrát vystrelil, avšak zranenie z výbuchu mu zabránilo v prenasledovaní pokračovať, a tak sa vrátil späť do auta. Neskôr ho s pomocou okoloidúcich naložili na pristavené dodávkové auto, ktoré ho odviezlo do neďalekej nemocnice Bulovka.

Vodič Klein sa zavesil na Gabčíka, ktorý utekal hore Kirchmaierovou triedou, z ktorej Heydrichov kabriolet prišiel do osudnej zákruty. Pred mäsiarstvom Františka Braunera na ulici Na Zápalčí Gabčík pištoľou dvakrát zasiahol Kleina do nohy, čím sa mu podarilo prenasledovateľa zbaviť.

Po atentáte sa Gabčík aj Kubiš s pomocou rodín spriaznených s odbojom ukrývali na rôznych miestach. Počas pátrania a tvrdých represálií sa ich posledným útočiskom stal pravoslávny Kostol sv. Cyrila a Metoda (v období okupácie sv. Karola Boromejského) na Resslovej ulici, kde sa postupne zhromaždili aj ďalší piati parašutisti z iných výsadkov, ktorí sa zdržiavali v Prahe (Josef Valčík, Adolf Opálka, Jaroslav Švarc, Josef Bublík a Jan Hrubý).

Práve v tomto chráme a v jeho krypte sa 18. júna 1942 rozhorel povestný boj siedmich parašutistov proti útočiacim práporom Waffen SS, ktoré tvorilo vyše 700 mužov, a príslušníkom gestapa. Napriek nerovnému zápasu proti stonásobnej presile sa parašutisti vydržali brániť až sedem hodín. Zúfalá obrana sa však napokon skončila ich smrťou.

Kubiš doplatil na zranenia spôsobené výbuchom granátu, po ktorom upadol do bezvedomia, a neskôr po prevoze do lazaretu vykrvácal. Ostatní parašutisti vrátane Gabčíka si v bezvýchodiskovej situácii nechali poslednú ranu z pištole pre seba, niektorí predtým užili aj jed.

Vzácny nález

Pri príležitosti tohoročného okrúhleho výročia atentátu bola zverejnená správa, že bola objavená, respektíve identifikovaná Gabčíkova pištoľ Colt model 1903, ktorá parašutistu po celý čas sprevádzala a ktorou si pravdepodobne napokon v krypte vzal život.

Tento typ je označovaný aj ako Colt Hammerless Pocket Model, teda Coltov bezkohútový vreckový model. Názov trochu mätúco odkazuje na to, že pištoľ nemá klasický (vonkajší) kohútik, v skutočnosti však využíva skryté vnútorné kladivko. Autorom modelu 1903 bol zrejme najuznávanejší konštruktér zbraní v histórii, Američan John M. Browning, a jeho výroba prebiehala v závode Colt v Hartforde (Connecticut) vyše 40 rokov.

Vzhľadom na veľký komerčný úspech dosiahla celková produkcia slušných 572 215 kusov. Zaujímavosťou je, že tieto pištole boli (spolu s odvodeným modelom 1908 v kalibri 9 mm Browning) vydávané ako osobné zbrane aj americkým generálom. Použitý náboj 7,65 mm Browning (v USA označovaný .32 Automatic, neskôr .32 ACP) patrí síce medzi menej výkonné, avšak táto pištoľ malých rozmerov s hladkými líniami sa dobre hodila na pohodlné a nenápadné nosenie vo vrecku či v podpažnom puzdre, ktoré parašutisti na okupovanom území potrebovali.

„Používal ho náš parašutista, ktorý sa stal hrdinom a s ktorého zbraňou je nerozlučne spätý aj slávny príbeh atentátu a statočného boja v krypte počas temnej chvíle našich dejín.“Zdieľať

Gabčíkov Colt, ktorý sa dnes nachádza v súkromnom vlastníctve (fotogaléria TU), bol identifikovaný podľa výrobného čísla 539370. Majiteľ, ktorý si praje ostať v anonymite, kúpil túto zbraň pred rokmi, netušiac, kto bol jej pôvodným používateľom.

Český znalec zbraní a autor podrobnej monografie Pistole Colt model 1903 a 1908 (Starý Plzenec 2019) Jan Balcar pre Postoj potvrdil, že túto pištoľ možno bez pochybností považovať za osobnú zbraň Gabčíka. Podľa jeho slov „je falzifikát vylúčený, pričom výrobné čísla [pištolí parašutistov] uvádzajú protokoly gestapa“.

Autenticitu zbrane potvrdzuje aj historik Vojenského historického ústavu v Prahe Zdeněk Špitálník, ktorý sa s príbehom tejto pištole zoznámil už v roku 2015, keď ho na ňu upozornil bádateľ Jiří Vošoust: „Vtedy sme jednoznačne určili, že bez akejkoľvek pochybnosti ide o pištoľ Jozefa Gabčíka.“

Vojenský historik pre Postoj ďalej vysvetľuje: „V tomto prípade je najdôležitejším prameňom záverečná správa o vyšetrovaní atentátu na Heydricha spracovaná Heinzom Pannwitzom 25. septembra 1942.

V nej sa priamo uvádza toto: ,Desať pištolí zaistených u agentov a atentátnikov v Kostole sv. Karola Boromejského bolo okamžite poslaných Kriminálno-technickému ústavu bezpečnostnej polície v Berlíne na porovnanie. Ústav vo svojom odbornom posudku z 19. 6. 1942 č. j. 1860/42 KTI konštatoval, že v prípade pištole značky Colt kalibru 7,65 mm, číslo 539 370 ide o zbraň, z ktorej pochádzajú tri nábojnice nájdené na Kirchmaierovej ulici na úrovni tlačiarne Prometheus a tiež nábojnice v mäsiarstve Františka Braunera.

Všetky súvisia s paľbou utekajúceho strelca zo samopalu (Jozefa Gabčíka) na obergruppenführerovho vodiča oberscharführera SS Johannesa Kleina, ktorý ho prenasledoval. Tým sa preukázalo, že strelec zo samopalu použil pištoľ zaistenú v Kostole sv. Karola Boromejského.‘“

V médiách sa objavili informácie, že výrobné číslo Gabčíkovej pištole potvrdzujú aj britské záznamy. Túto nepresnosť však Špitálník uvádza na pravú mieru: „Nie je nám známy prameň britskej proveniencie, v ktorom by bola pištoľ s týmto číslom priradená priamo Jozefovi Gabčíkovi. V zozname materiálu pre Anthropoid nie sú uvedené žiadne čísla. S touto praxou sa v zoznamoch vybavenia začalo až pri výsadkoch z jari 1942.“

Pištoľ s netradičnou „povrchovkou“

Znalec Jan Balcar vo svojej knihe uvádza, že pištoľ (vyrobená v roku 1939) mohla mať podľa záznamov firmy Colt vzhľadom na svoje výrobné číslo niklovaný povrch, ktorý bol pri tomto type menej bežný. Tento predpoklad sa po objavení zbrane potvrdil.

Historik Zdeněk Špitálník vysvetľuje: „Na tomto konkrétnom kuse je zaujímavé, že išlo o pištoľ s niklovanou povrchovou úpravou, a teda zbraň určenú pôvodne pre civilný trh. Výrazný lesk môže zvádzať na špekulácie, že nešlo o najvhodnejšie riešenie pre konšpiračnú činnosť. Tieto ‚lesklé‘ pištole však boli pred operačným nasadením obvykle vybavované maskovacím náterom kaki farby. To napokon spomína aj nemecká kriminálna polícia v pátracom vestníku z 2. júna 1942. Pri opise pištolí, po ktorých sa v súvislosti s atentátom pátra, je uvedené: ‚kovové diely tmavo zakalené alebo poniklované, možno s maskovacou farbou‘.“

Na zbrani sa okrem štandardného značenia nachádzajú aj značky, ktoré sú charakteristické pre pištole model 1903 dodávané medzi rokmi 1940 až 1942 pre potreby SOE (britské Oddelenie pre zvláštne operácie) a, naopak, typicky absentujú britské armádne preberacie značky, ktoré sa na tieto zbrane zámerne nerazili.

Na Gabčíkovej pištoli je teda vyrazená len značka Britskej nákupnej komisie a tri továrenské značky výrobcu (interná overovacia značka VP v trojuholníku, osobná značka kontrolného pracovníka T – pravdepodobne ide o Sama Thibodeona – a číselný kód montážneho pracovníka 73 – ide o zamestnanca s priezviskom Geimza). Táto drobná signatúra je však mimoriadne dôležitá pri posudzovaní autenticity pištole.

Gabčíkova osudná zbraň?

Colt model 1903 predstavoval štandardný typ pištole vo výzbroji členov všetkých výsadkov vypravených na územie protektorátu. Balcar vo svojej publikácii uvádza, že SOE ku každej zbrani vydávalo len dva naplnené zásobníky (celkom teda 16 nábojov). Keďže sa nepočítalo s veľkým ozbrojeným odporom, nedostávali parašutisti spravidla žiadne ďalšie zásoby tohto streliva.

Rôzne filmové spracovania atentátu a boja v kostole sú preto vzhľadom na enormné počty parašutistami vystrieľanej munície možno pôsobivé, avšak nie celkom korešpondujúce s realitou. Vo výzbroji siedmich parašutistov počas ich posledného boja je potvrdených desať pištolí, nenachádzal sa tam však napríklad žiaden samopal STEN či iný typ.

Pamätník Jozefa Gabčíka pri kasárňach 5. pluku špeciálneho určenia, ktorý nesie čestný názov Žilinský pluk Jozefa Gabčíka. Foto: archív autora

Bola však pištoľ použitá Gabčíkom v deň atentátu aj tou, ktorou si napokon v krypte siahol na život? Špitálník uvádza, že to nie je jasné. „Je zrejmé len to, že sa zastrelil pištoľou rovnakého kalibru, nikto sa už však ďalej nezaoberal tým, z ktorého konkrétneho kusa vystrelil, hoci je veľmi pravdepodobné, že to bola práve táto zbraň. Naopak, zistenie, že skutočne ide o pištoľ použitú na mieste atentátu, bolo pre gestapo dôležité,“ povedal pre Postoj.

Neznámou kapitolou, ktorú možno v budúcnosti osvetlí ďalšie bádanie, sú povojnové osudy tejto pištole. Isté je len to, že po vykonaní expertízy či najneskôr po vojne sa Gabčíkova pištoľ (a s ňou možno aj ostatné zbrane parašutistov) vrátila z Berlína do Česka, resp. Československa. Dokladá to vykonanie kusového overenia zbrane z roku 1947, ktoré je na nej zaznamenané vyrazenou československou overovacou značkou s posledným dvojčíslom roku tejto skúšky, ako aj číslom 17723, ktoré predstavuje poradové číslo skúšobného protokolu.

Čitateľovi možno napadne otázka, aká je dnes hodnota Gabčíkovej pištole. Odpoveď však nie je jednoduchá, pretože cenu určuje trh a na ten sa (zatiaľ) pištoľ po odhalení svojho pôvodného majiteľa nedostala.

Hodnota pištole tohto typu závisí od technického stavu, výrobného zhotovenia, typu povrchovej úpravy, ale aj od toho, pre akého zákazníka bola pištoľ pôvodne dodaná. Iná je zberateľská hodnota bežnej fosfátovanej pištole model 1903 z vojnovej produkcie a inú cenu má napríklad pištoľ z pozostalosti amerického generála.

Práve vlastníctvo významnou osobnosťou alebo silný či historicky významný príbeh spätý s konkrétnym exemplárom sú zásadným faktorom, ktorý môže cenu zbrane katapultovať až do astronomických výšok. Gabčíkov Colt má oboje – používal ho náš parašutista, ktorý sa stal hrdinom známym aj vo svete a s ktorého zbraňou je priamo a nerozlučne spätý aj slávny príbeh atentátu a statočného boja v krypte počas temnej chvíle našich dejín.

„Nikdy som nepochyboval, že Gabčíkova zbraň niekde existuje. Rovnako som presvedčený, že medzi ľuďmi sú aj ďalšie zbrane našich parašutistov,“ poznamenal k nálezu Jan Balcar.

Zostáva len dodať prianie, aby sa časom našla aj ďalšia výzbroj, azda predovšetkým Kubišova pištoľ rovnakého typu (v. č. 540416) a Gabčíkov samopal STEN (v. č. FF209), ktorý v osudnej chvíli zlyhal.

Historik Zdeněk Špitálník k prípadným ďalším nálezom dodáva: „Ako ukázalo aj viacero podobných prípadov z nedávnej minulosti, možné to je. Pred niekoľkými rokmi prišlo k objavu osobných písomností a dokladov Jana Kubiša, ukrytých v jeho rodnom dome v Dolných Vilémoviciach. Do zbierok Vojenského historického ústavu sa prednedávnom dostala aj osobná pištoľ Colt model 1903 (takisto poniklovaná) parašutistu Drahomíra Vaňuru z výsadku Manganese, ktorý bol zabitý nemeckými vojakmi na Slovensku v novembri 1944.“