100 miliárd na obranu Nemci schválili megabalík na armádu. Nie je však jasné, ako to myslia

Návrh podporilo 590 z 735 poslancov, teda 80 percent poslancov, hlasy získal z vládnej koalície, ale aj od opozičných kresťanských demokratov.

Nacionalistická AfD sa k plánu postavila rozpoltene: kým 35 poslancov hlasovalo proti návrhu, 33 ho podporilo. 

Pre AfD to bola ťažká otázka – na jednej strane v minulosti kritizovala zlý stav armády, na druhej strane sa od roku 2013 zmenil jej elektorát. V posledných rokoch ju opustili sklamaní konzervatívci a pravicoví liberáli sulíkovského typu, ktorí stranu pôvodne založili. Ich náhradou boli radikáli a antisystém, najmä exkomunisti a etnickí Nemci z bývalého Sovietskeho zväzu, ktorí často sympatizujú s Putinom a namiesto posilnenia nemeckého piliera NATO by Alianciu radšej opustili.

Jediná strana, ktorá sa ucelene postavila proti návrhu, sú postkomunisti z Die Linke, to však nijako neprekvapilo.

Zmena ústavy

Bez podpory opozičnej CDU/CSU by koalícia zložená z troch strán (SPD, Zelení a FDP) balík nedokázala presadiť sama.

Plánované vytvorenie „výnimočného majetku“ sa totiž nemá financovať z bežného rozpočtu, ale z jednorazovej pôžičky, na ktorú sa nevzťahuje prísna nemecká dlhová brzda – preto bola potrebná zmena ústavy.

CDU/CSU síce plán investovať viac do obrany podporila, ale pre isté výhrady ešte minulý týždeň blokovala hlasovanie v parlamente. Od koalície požadovala, aby pri plánovanej zmene ústavy zakotvila aj povinnosť dlhodobo investovať dve percentá HDP, a želala si lepšiu kontrolu toho, na čo budú dodatočné prostriedky vynaložené.

V uplynulých mesiacoch kresťanskí demokrati podozrievali vládu, že by si mohla najskôr dať schváliť balík peňazí na obranu, ktorý by však následne rozhajdákala na všelijaké iné projekty, keďže niektorí poslanci Zelených chceli peniaze využiť na rozvojovú pomoc. Takéto zneužitie fondu ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková (Zelení) vylúčila, aj keď vopred avizovala, že balík nebude zahŕňať len klasické prostriedky, ale aj investície do kyberbezpečnosti.

Menej, než sa zdá

Ale čo vôbec Bundeswehr s novými prostriedkami plánuje?

Spočiatku to vôbec nebola jednoduchá otázka, keďže ani nebolo jasné, čo konkrétne nemecká vláda chystá. Dve percentá HDP na obranu plus sto miliárd eur na najdôležitejšie projekty? A na aký čas je tých sto miliárd rozložených? Rok, dva, desať?

Rýchlo sa ukázalo, že plány nemeckej vlády sú oveľa striedmejšie. Obranný rozpočet sa navyšovať nebude a plánovaných sto miliárd doplní bežný rozpočet tak, aby sa navýšil na dve percentá HDP – kým sa peniaze neminú. Podľa súčasných odhadov to bude o tri a pol roka.

Na dané obdobie stúpne nemecký obranný rozpočet na asi 70 až 75 miliárd eur ročne, no ak sa nič nezmení, po roku 2025 bude branný rozpočet opäť na úrovni plánov na rok 2022. Alebo oveľa nižší – pri inflácii okolo osem percent znamená aj 50 miliárd ročne, ktoré Bundeswehr dostáva, o tri roky asi o štvrtinu menej peňazí než dnes.

A spolupredsedníčka SPD a zástupkyňa radikálnejšieho ľavého krídla strany Saskia Eskenová už vyhlásila, že plán investovať dve percentá HDP do obrany nemusí byť splnený každý rok. Bundeswehr je ľavičiarom už dlho tŕňom v oku a z trinástich vládnych poslancov, ktorí hlasovali proti novému zákonu, pochádzali deviati z SPD, štyria z radov Zelených a armádu by chceli skôr zmenšovať než naopak.

V najhoršom možnom scenári tak Bundeswehr dostane krátkodobú finančnú injekciu – a skončí o pár rokov v ešte biednejšom stave než doposiaľ.

Luftwaffe, námorníctvo aj nové topánky

Aspoň krátkodobo však viac peňazí armáde v žiadnom prípade neuškodí. Väčšina pritom nepôjde na nové projekty, ale dlhodobo plánované výdavky, ktoré zatiaľ nemali zaistené financovanie.

Najväčšiu časť, 40,9 miliardy, má dostať letectvo a systémy protivzdušnej obrany. Luftwaffe (Vzdušné sily) hodlá nakúpiť stíhačky F-35, ktoré nahradia zastarané stíhacie bombardéry Tornado, ako aj 60 nákladných vrtuľníkov CH-47F Chinook. Tieto prostriedky majú financovať aj časť vývoja novej európskej stíhačky FCAS (Future Combat Air System), ktorú Berlín vyvíja s Francúzmi a so Španielmi, a variant stíhačky Eurofighter prispôsobený na elektronický boj.

Významný podiel dostane aj námorníctvo, ktoré sa môže tešiť na 19,3 miliardy eur. Plánované sú korvety K130, fregaty F126 a ponorky U-212CD, ako aj rôzne ďalšie projekty ako vývoj a nákup nových rakiet.

Dve miliardy sú vyhradené na obstaranie nového osobného výstroja vojakov. Z celého balíka ide o malý, ale veľmi významný podiel. Pred troma rokmi šokovala správa, že kompletné vybavenie Bundeswehru novými topánkami (tromi súpravami na vojaka) má trvať šesť (!) rokov, na internete vtedy kolovali prirovnania k mrznúcim vojakom v Stalingrade.

Pozemné vojsko dostane 16,6 miliardy, určených najmä na náhradu transportérov Fuchs (líška) a financovanie časti vývoja nového tanku MGCS spolu s Francúzmi. Pol miliardy je vyhradených na zvyšný vývoj, najmä v oblasti umelej inteligencie.

Čo sa stane s Pumou?

Asi najväčším prekvapením pre pozorovateľov bolo, že sa medzi plánovanými investíciami nenachádzajú ďalšie bojové vozidlá pechoty typu Puma, ale len všeobecne sa spomína „náhrada BVP Marder (kuna)“. Tieto bojové vozidlá pechoty (BVP) od roku 2015 nahrádzali práve nové vozidlá Puma, no celý program patrí medzi najkontroverznejšie obstarávania nemeckej armády.

Sčasti to súviselo s neustálymi zmenami požiadaviek, ktoré armáda na vozidlo kládla. Projektu nepomohlo ani to, že nemecká armáda v rámci zmenšovania znížila aj počet objednaných kusov zo 405 na 350 vozidiel, čím stúpol podiel nákladov na vývoj prepočítaný na každé vozidlo.

Puma mala poskytnúť vojakom optimálnu ochranu na bojisku, a to nielen v bojoch vysokej intenzity, ale aj proti hrozbám ako míny alebo improvizované výbušné zariadenia, ktoré boli využívané v Afganistane.

To sa podarilo, Puma je dnes asi najlepšie chráneným vozidlom svojej kategórie a Bundeswehr sa chváli „najmodernejším BVP sveta“. To však malo svoju cenu. Puma je zároveň aj omnoho ťažšia, než je pre BVP zvykom, vojaci sa aj sťažujú, že oproti predchodcovi je v nej menej miesta pre výsadok.

Veľká váha má aj ďalšie nevýhody: s najvyšším stupňom balistickej ochrany (C) váha Pumy stúpne z 31,45 na 41 ton a namiesto jedného prepravného lietadla A-400M si prevoz Pumy vyžaduje dve lietadlá, prvé, ktoré prevezie vozidlo v najnižšom stupni ochrany (A), a druhé, ktoré dovezie zvyšné pancierovanie.

Radšej kolesový transportér?

Podľa magazínu Wirtschaftswoche by preto časť Bundeswehru radšej videla o čosi ľahšie, ale mobilnejšie vozidlo, ktoré možno prepraviť bez zbytočných komplikácií aj letecky. Reč je o kolesovom obrnencovi typu Boxer, podobnom slovenskej Vydre, ktorú hodlá obstarať Naďovo ministerstvo obrany.

V prípade obrany Aliancie hrá váha vozidla menšiu úlohu než pri preprave do Afganistanu, keďže pri bojoch v Litve alebo Poľsku možno tanky a BVP presúvať po koľaji. Ale aj keď operácie v zámorí už nehrajú takú veľkú rolu, úplne ich nemožno vylúčiť. Napokon, ani v auguste 2001 asi nikto nepredvídal, že o pol roka neskôr bude NATO bojovať v Hindúkuši.

Zároveň platí, že pri očakávanom členstve Švédska a Fínska bude možno potrebné brániť aj spojencov na severe, ktorí nemajú priame železničné prepojenie na Berlín. Na druhej strane sú však kolesové transportéry zraniteľnejšie než pásové BVP.

Podľa Wirtschaftswoche vrchný veliteľ vojska sa prikláňa k vysoko mobilným kolesovým jednotkám, ktoré by v prípade ruského útoku na členský štát NATO bolo možné rýchlo preložiť na bojisko. „Jedna vec je však jasná: v armáde nie je dosť peňazí a určite nie je dostatok personálu na nákup Pumy aj Boxerov vo veľkých množstvách,“ cituje insajdera.

Nemci sa tak budú musieť rozhodnúť. Ruská invázia Ukrajiny je varovným príkladom, ako armáda môže doplatiť na chybné rozhodnutia vo vojenskom plánovaní.