Exminister Krajčí o Lengvarskom Minister nerešpektuje premiéra. Ten mu pred poslancami vyčítal, že nás podrazil

Kým predseda poslaneckého klubu OĽaNO nevie o žiadnych požiadavkách poslancov na Lengvarského demisiu, exminister hnutia Marek Krajčí v rozhovore otvorene hovorí, že momentálne si významná časť poslancov hnutia želá výmenu ministra. Nespokojnosť vraj rastie natoľko, že nie je tabu ani jeho možné odvolávanie v parlamente. 

Krajčí opisuje, ako Lengvarský nerešpektuje pokyny premiéra v prípade nedávno prijatého usmernenia o zmene pohlavia. „Škodí značke OĽaNO. Nekope za nás a nespráva sa ako nominant hnutia,“ vraví bývalý minister na adresu svojho nástupcu. Premiér napriek tomu nevidí dôvod na zmenu ministra.

Tiež hovorí o problémoch pri stavbe nemocníc. Potvrdzuje, že ak teraz nepadne rozhodnutie, žiadna nemocnica stáť nebude. Zároveň tvrdí, že ak štát získa kvalitný projekt a bude ho vedieť postaviť a replikovať v iných lokalitách, termíny možno ešte stihnúť. Reálnejšie vidí stáť hrubú stavbu Rázsoch ako kompletne postavenú nemocnicu v Martine.

Minister zdravotníctva Lengvarský podpísal nové usmernenie o zmene pohlavia, ktoré nebolo v koalícii vopred prediskutované. Ide pritom o citlivú tému, pri ktorej bolo zjavné, že narazí na odpor časti spoločnosti, no najmä veľkej časti OĽaNO, ktoré ho nominovalo do funkcie. Ako si to vysvetľujete?

Buď je pán minister naozaj naivný a nerozumie, že podobné kroky môžu výrazným spôsobom ľudí rozhádať, napríklad aj poslanecký klub OĽaNO, alebo bol za tým zámer získať na svoju stranu liberálnejších poslancov, a to v nepríjemnej situácii, keď nám kolabuje Plán obnovy. Nemal žiadne politické krytie, aby niečo podobné urobil.

Takže vás tento krok ministra dosť prekvapil?

Z odborného hľadiska som vôbec nerozumel, prečo takto pán minister postupoval. Prijať usmernenie, ktoré sa odvoláva na štandardný diagnosticko-terapeutický postup, ktorý neexistuje, je absolútne nelogické a neštandardné. Toto minister nemal urobiť skôr, ako bol vypracovaný daný postup, ktorý je práve pri diagnostike transsexualizmu enormne dôležitý, aby nedochádzalo ku chybám. Takéto konanie je nezodpovedné.

Aj na mňa tlačili, aby som to usmernenie podpísal.

Aký bol teda váš argument proti?

Moja odpoveď bola jasná: o usmernení sa budem baviť až po príprave štandardného postupu na stanovenie diagnózy a jej liečby. Odborníci mali na to dva roky, no doteraz na postupe nikto nepracuje.

Prečo?

To sa pýtam tiež, už mal byť dávno urobený. Nechcem sa dotknúť žiadneho lekára, ktorý by mal takúto diagnózu stanoviť, ale je aj pre jeho dobro, aby sa mal čím pri diagnostike právne zakryť. Pochybiť pri stanovení tejto náročnej diagnózy môže mať v živote človeka devastačné následky.

Minulý štvrtok sa minister stretol s nespokojnými poslancami hnutia, medzi nimi ste boli aj vy, a na stretnutí vraj sľúbil, že „dnes alebo zajtra“ usmernenie stiahne.

Áno, mal ho stiahnuť do konca týždňa. Pritom ho k tomu predtým vyzýval aj pán premiér, ktorému sa sťažoval aj iný člen vlády, minister Krajniak. Pýtal sa ho, ako si mohol niečo také vôbec dovoliť urobiť. Bol som na Úrade vlády, keď predseda vlády prikázal ministrovi Lengvarskému usmernenie stiahnuť a pred vládou to oznámiť médiám. Zdalo sa, že je jasné, čo má nasledovať, ale minister to neurobil. Takéto usmernenie nie je riešené v programovom vyhlásení vlády, minister s nikým toto rozhodnutie neprediskutoval, ani s premiérom, ani s predsedom hnutia. Až potom sa ozvali poslanci a pozvali si premiéra a ministra na stretnutie.

Ako po tom všetkom prebiehalo štvrtkové stretnutie s poslancami?

Premiér ministrovi oznámil, že je sklamaný, že spravil takýto podraz. Atmosféra bola rázna, ale korektná. Ako poslanci sme ministra žiadali, aby usmernenie stiahol do konca týždňa, s čím nemal problém, no znova to neurobil.

To bolo minulý týždeň, nestiahol to ani tento týždeň?

Nie, teraz to ďalej naťahuje, chce zasadnutie nejakej skupiny, ktorá to posúdi, ale naše stanovisko je jednoznačné. Najskôr treba usmernenie stiahnuť, je nutné dopracovať štandardné diagnosticko-terapeutické postupy. Potom môžeme o ňom diskutovať. Nie je to však prvýkrát, čo pán minister neakceptuje rozhodnutie premiéra, a úprimne poviem, nepozerá sa mi na to veľmi dobre.

Čo bude teda nasledovať, keď minister zjavne nerešpektuje pokyny premiéra? Ďalšie stretnutie?

Malo by dôjsť k ďalšiemu stretnutiu na rezorte zdravotníctva, ale nerozumiem, o čom máme opäť diskutovať. Žiadosť bola jasná, nešlo len o nejakých 20 poslancov, ale o samotného premiéra a minister by mal rešpektovať názor predsedu vlády, čo sa nedeje. Loptička je tak teraz na strane premiéra, čo s tým urobí.

A ak sa nestane nič?

Potom predpokladám, že poslanci použijú určité politické nástroje na to, aby zatlačili na pána ministra. Tu už nejde len o stiahnutie usmernenia, ale hlavne o to, aby sa podobné veci poza chrbát nediali. Spolupráca musí vyzerať inak.

O akých politických nástrojoch hovoríte?

Môže sa stať, že poslanci nebudú v pléne podporovať ministrove zákony, čo som im však sám neodporúčal. Nebolo by to šťastné riešenie aj v súvislosti s prichádzajúcimi zákonmi o sprístupnení inovatívnej liečby a dlhodobej starostlivosti, na ktorých sa pracovalo dva roky. Teraz takéto správanie neprichádza do úvahy. Potom je tu už len druhá možnosť, a to otvoriť diskusiu o odvolaní pána Lengvarského, spísať dôvody a zvolať k tomu klub.

Vy vlastne hovoríte, že nespokojnosť poslancov hnutia je natoľko veľká, že sú ochotní v parlamente ísť dokonca do odvolávania vlastného ministra?

Tá možnosť tu je, bolo by to síce veľmi zvláštne, ale je to krajná možnosť. Nerád by som viac špekuloval o výmene svojho nástupcu, aby to nevyznelo, že si tým riešim nejaké svoje rany.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Ak však nielen vy, ale aj váš poslanecký kolega Peter Kremský hovorí, že sa hnutie bude zamýšľať nad odvolaním ministra, nehovoriac o tom, že aj váš líder Igor Matovič pokladá Lengvarského za zrelého na výmenu, už to možno chápať tak, že dni pána ministra sú zrátané?

Nechcem sa k tomu vyjadriť. Ako som povedal, loptička je teraz u predsedu vlády, je to jeho minister. On musí vedieť, či je spokojný s jeho prácou a či si vie ďalej predstaviť takúto spoluprácu. Samozrejme, má do toho čo povedať aj predseda hnutia, ktorý má s premiérom veľmi intenzívny vzťah.

Stupňuje sa teda celkovo v hnutí chuť odvolať ministra?

V momentálnej situácii by si určite významná časť poslancov želala výmenu ministra, to nebudem tajiť.

Minister hneď od svojho nástupu začal odvolávať vašich nominantov na množstve pozícií. Podľa našich informácií aj nová štátna tajomníčka rezortu pani Dunajová, ktorá nebola ministrovou nomináciou, je už niekoľko týždňov v demisii, pretože sa na ministerstve cíti pri svojej práci blokovaná, no premiér ju nechce odvolať. Vyzerá to tak, akoby ste ako hnutie nad ministerstvom stratili vplyv, pritom ide o vášho nominanta.

Kroky pána Lengvarského sú vysoko neštandardné a aj nezainteresovaný človek musí vidieť, že to, čo robí, často škodí značke OĽaNO, nekope za nás a nespráva sa ako nominant hnutia. A ani sa tým veľmi netají. Práve vo vašom rozhovore povedal, že keby mohol, tak volí niekoho úplne iného, kto sa do parlamentu nedostal. A KDH to asi byť nemalo. Z tohto pohľadu to nebola najšťastnejšia nominácia, aby takýto človek reprezentoval jeden z najkľúčovejších rezortov tejto vlády. Aj podľa toho, čo sa v tejto oblasti podarí, sa bude merať úspech nášho vládnutia.

Ak sa pán minister nespráva ako váš nominant, čí nominant potom je?

To sa opýtajte jeho, ktorá strana mu je najbližšia, ale OĽaNO to nie je. Vzhľadom na to, ako sa prezentuje, dá sa to ľahko dovtípiť.

Asi narážate na istú blízkosť so SaS. Po roku ministra vo funkcii teda spätne hodnotíte výber vášho nástupcu ako chybu?

Nemal som veľmi možnosť vyjadriť sa k tomu, kto príde po mne po mojom odchode. Dôveroval som však hnutiu, že vyberie človeka, ktorý bude pokračovať v tom, čo sme za ten rok začali. A popri pandémii sme začali enormné množstvo projektov a reforiem, vďaka čomu sa nám podarilo vyjednať z Plánu obnovy až 1,5 miliardy eur.

Veci sa rozbehli, získali sme financie a čakal som, že nový človek ako čerstvý kôň s novými silami všetky projekty ďalej potiahne. Hoci sa niečo podarilo dotiahnuť, mnohé veci, žiaľ, stroskotali. Som rád, že to môj nástupca po mne zobral, na druhej strane ma mrzí, že viac nespolupracoval s ľuďmi, ktorí boli na ministerstve.

Keby sa zachovala výraznejšia kontinuita, tak sme mohli dokázať oveľa viac. Myslel som si, že spolupráca bude fungovať, bol som maximálne ochotný mu pomôcť, no od začiatku odstrihli aj mňa.

Dnes pomalý postup ministerstva v rámci realizácie Plánu obnovy či výstavby nemocníc nekritizuje len minister financií, ale i úrad vlády a širšia odborná verejnosť. Na mieste je otázka, či stihneme postaviť a zrekonštruovať nemocnice, na ktoré máme peniaze, ak sa musia vyčerpať do konca roka 2026. Pritom stále nie sú hotové projekty, optimalizácia siete nemocníc a nie je tak ani jasné, kde by mohli nemocnice stáť.

Celý problém je v pomalej implementácii toho, čo je už napísané na papieri. Už v marci 2021 mala urýchlene vzniknúť Zdravotnícka implementačná agentúra, ktorá mala pomôcť pripraviť projekty zadefinované v pláne obnovy. Ale agentúra vznikla až v októbri a minulý rok už neurobila nič, najmä pre zlú koordináciu procesov zo strany ministerstva zdravotníctva. Veci začala dobiehať až v januári tohto roku.

Definícia bola pritom jasná: rozostavať Rázsochy do úrovne shell & core, teda hrubá stavba, a postaviť kompletne dve nové koncové nemocnice full fitout. Bolo viacero možností aj scenárov, kde by nemocnice mohli stáť, na tom mala agentúra pracovať. Keby bola teraz projektová dokumentácia na stole, tak s prehľadom vieme všetko stihnúť, keďže niektoré lokality majú už vysporiadané pozemky aj siete a sú pripravené stavať.

Hovoríme hlavne o Martine?

Hovoríme o viacerých lokalitách. Viaceré štátne nemocnice ako Košice, Banská Bystrica, Prešov, Trnava, Martin či Žilina majú pozemky, na ktorých môžu stavať. Bolo treba len rozhodnúť, akým spôsobom sa bude postupovať, a pripraviť im projekt.

Pôvodne sme počítali práve s projektom martinskej nemocnice, pretože bol v určitej fáze najďalej. No tento projekt má veľa otáznikov, ktoré sa riešili. Minulý rok sa mal projekt martinskej nemocnice upraviť tak, aby spĺňal kritériá Európskej komisie aj optimalizácie siete nemocníc, ale to sa nestalo.

To znamená, že ani len Martin nie je istý, hoci projekt je pripravený a nachádza sa aj v programovom vyhlásení vlády?

Projekt má veľa nedostatkov a treba na rovinu povedať, že je už nestihnuteľný do fázy full fitout. To je najväčší nedostatok. Pokiaľ by sme nemocnicu iba rozostavali, štát by prišiel o financie, pretože by si ich nestihol vyfakturovať a granty z plánu obnovy by mu prepadli. Hovoríme o stovkách miliónov eur. Veľmi som si želal, aby túto nemocnicu postavili, ale keď tento projekt nie je tak dobre pripravený, ako iné projekty, tak je mi ľúto. Musíme postaviť nemocnice tam, kde to stihneme.

Ale predsa žiaden projekt nie je v takej fáze ako Martin.

Hovorím, že sú tu iné možnosti v prípade fakultných nemocníc, kde sú vysporiadané pozemky. A keď štát získa kvalitný projekt a bude ho vedieť postaviť a replikovať v iných lokalitách, tak vie stavbu výrazne urýchliť a termín dodržať.

Od januára som na úrade vlády súčasťou niektorých stretnutí, na ktorých sa snažíme zachrániť Plán obnovy a dostať sa rýchlo k projektom, preto sme začali hľadať cestu aj v kúpe projektu od iného štátu. Výhody týchto projektov sú, že ich nemusíte obstarávať a môžete ich priamo kúpiť. Ale variantov, ako sa dostať k projektom, je viacero.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Termín na výstavbu je do roku 2026. Dá sa to vôbec stihnúť, ak rezort zdravotníctva vyhlásenie výziev na nové nemocnice z apríla posunul až na september?

Ak ostaneme optimisticky naladení, termín hrubej stavby národnej nemocnice Rázsochy sa dá stihnúť, rovnako ako aj dve hotové koncové nemocnice. Musíme mať však do polroka projekty. 

V rozhovore pre Denník N Martina Antošová, ktorá pripravuje výstavbu nemocnice v Martine, povedala, že ak sa vláda nerozhýbe, nové nemocnice z Plánu obnovy nestihneme postaviť. Nepreháňa? 

Nie, má pravdu. Ak sa teraz nerozhodne, žiadna nemocnica stáť nebude. Tieto projekty mali byť už na stole, ale, žiaľ, neboli. Takže dnes je situácia taká, že sa veľmi intenzívne hľadajú projekty na lokality, aby sa stihlo postaviť aspoň niečo.

Postaví sa vôbec nejaká nemocnica z Plánu obnovy?

Ja verím, že áno. Bojujem za to a snažím sa maximálne pomôcť. Čas je napätý, no verím, že investície ešte nie sú stratené.

Je to tak, že to celé stojí len na politickom rozhodnutí?

Nie je to vôbec o politickom rozhodnutí, to musím dementovať. Je to o pragmatickom rozhodnutí v danej časovej tiesni, ktorou cestou sa vydať, aby bola úspešná.

Aj v tom prípade však musí na konci dňa rozhodnúť politik.

Nakoniec rozhodujú politici, musia však vychádzať z dostupných dát, porovnať možné alternatívy a vybrať tie, ktoré stíhame najskôr postaviť.

Nestojí to na ministerstve financií?

Nie.

Vy osobne v tomto smere radíte ministrovi Matovičovi?

Nie.

Pani Antošová tiež tvrdí, že pri výbere nemocníc, ktoré sa postavia z Plánu obnovy, máte ako exminister zdravotníctva silné slovo práve vy. Je to tak?

Odmietam podobné tvrdenia. Nemôžem niesť a ani nenesiem žiadnu zodpovednosť za rozhodnutia, ktoré robí pán premiér s pánom ministrom zdravotníctva. Pri tejto exekutíve, ktorá je na ministerstve, zodpovednosť v žiadnom prípade ani neprijímam.

Na stretnutiach som len preto, lebo ministerstvo minulý rok zúfalým spôsobom nestíhalo jednotlivé projekty implementovať a pán premiér videl, že situácia je veľmi vážna. Preto si ma zavolal, aby si vypočul môj názor, keďže som so svojím tímom pripravoval celý Plán obnovy a vedel som, ako je nastavený. Pomohli sme aj implementačnej agentúre rozbehnúť sa.

Hoci by som bol radšej, keby sa mnohé veci riešili flexibilnejšie a rýchlejšie, nemám žiadnu páku, ako pritlačiť exekutívu na ministerstve, aby pracovala pružnejšie. Skôr mám niekedy pocit, že majú iné noty.

Na základe akých kritérií sa teda vyberá, ktorá nemocnica sa postaví a ktorá nie?

Rozhodnutie robí pán premiér s ministrom zdravotníctva na základe údajov od zdravotníckej implementačnej agentúry (ZIA) a národnej implementačnej a koordinačnej agentúry (NIKA) a zároveň od dát z ministerstva zdravotníctva. Mali by byť vybrané projekty, ktoré majú najväčšiu šancu byť úspešné.

Momentálny stav je taký, že pán premiér má s ministrom zdravotníctva povedať médiám definitívne rozhodnutie a následne ZIA spolu s rezortom zdravotníctva pripraví proces úspešného postavenia nových nemocníc.

Ešte nedávno zdravotnícka implementačná agentúra ani nefungovala a dnes sa má už rozhodovať na základe jej údajov?

ZIA bola po intervencii premiéra reálne sfunkčnená a rozbehnutá začiatkom roka. Dnes má už dostatok dát, aby premiér s ministrom mohli urobiť seriózne rozhodnutie, ktoré lokality sú najlepšie pripravené na to, aby na nich štát mohol do roku 2026 postaviť nové nemocnice. To je teraz najväčšia výzva.

Ako sa vaša asistentka Helena Hlubocká stala poradkyňou premiéra pre zdravotníctvo?

Keď som rozmýšľal nad tým, že chýbajú projekty, tak nám pripadala ako relevantná možnosť nájsť a získať projekt z cudziny, od iného štátu, ktorý by Slovensko nemuselo verejne obstarávať. S pánom premiérom sme sa rozhodli, že to bude robiť úrad vlády.

Ten na to potreboval pracovnú silu a ja som ponúkol svoju asistentku Helenu Hlubockú, ktorá vie výborne po anglicky, pretože roky žila v Amerike, pracovala v americkom zdravotníctve a má aj titul z medicínskeho manažmentu. Je to odborníčka, ktorá vie viesť rokovania s jednotlivými krajinami a hlavne hľadať optimálny projekt, ktorý by mohlo Slovensko kúpiť, a začať stavať.

Finančná skupina Penta stavia nemocnicu Bory sedem rokov, vy máte 4,5 na výstavbu po kolaudáciu. Naozaj sa to dá stihnúť?

Šéf zdravotníckej implementačnej agentúry hovorí, že s odretými ušami sa to ešte dá. Ale potrebujeme rýchlo projekt. A rozhodnutie musí byť urobené v priebehu týždňov.

Nespoliehate sa až priveľmi na zahraničnú kúpu projektu? Ani ten predsa nemusí úplne zjednodušiť celý proces, keďže aj hotový projekt treba do istej miery prispôsobiť, posúdiť či vysúťažiť mu zhotoviteľa.

Je viacero možností, ako sa dá dostať rýchlo k projektu, nehovorím, že sa nutne musí ísť touto cestou. Úrad vlády a ZIA nadviazali spoluprácu aj s fakultou architektúry, ktorá je nám ochotná rýchlo takýto projekt adaptovať na naše podmienky. Získaním hotového projektu by sme si jednoznačne kúpili čas, ktorý nám teraz chýba najviac.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Nepracuje sa na tom, aby komisia posunula deadline na odovzdanie projektov? Nemusíme byť jediná krajina, ktorá s tým bude mať problém.

To je otázka na Národnú implementačnú a koordinačnú autoritu. Predpokladám skôr, že sa to nebude dať. Teraz budú musieť padnúť rozhodnutia, ako prostriedky z Plánu obnovy využijeme. Otázka je, či je zdravotníctvo vôbec schopné vyčerpať sľúbené alokované peniaze alebo sa jednoducho len preklopia do iných lepšie pripravených projektov v iných rezortoch.

Uvedomujete si, že keby sa toto stalo, išlo by o blamáž ako pre zdravotníctvo, tak aj pre celú vládu?

Áno, bol by to obrovský problém a všetci si to uvedomujú.

Vy ste už verejne vyjadrili podozrenie, že ministerstvo zámerne nepripravovalo štátne nemocnice na Plán obnovy, kým súkromné nemocnice mali dostatočné informácie a pripravovali sa. Čo ste tým chceli povedať?

Viete, keď štát rok nič neurobí, nepracuje ani ZIA, hoci by už mala, a ja sa dozviem, že nedostávala žiadne informácie a dokonca bola blokovaná, aby hneď fungovala, tak mám podozrenie, že to niekomu takto vyhovovalo. Teraz sa potvrdzuje, že štát nie je na Plán obnovy pripravený, čo nahráva tým, ktorí pripravení sú. Stačilo len štát nepripraviť a následne povedať: „Aby sme o peniaze neprišli, jedinou alternatívou je minúť ich na to, čo ponúkajú súkromníci.“

Veľmi dobre vieme, že Penta vlastní projekt nemocnice Michalovce, ktorý môže replikovať. Tiež prejavuje záujem, aby štát od nej odkúpil Bory. Je mi známe, že ešte vlani na zastupiteľstvách samosprávnych krajov poslanci riešili stavby nemocníc v Rimavskej Sobote, Humennom a rekonštrukcie v Michalovciach, takže jednoznačne vidím, ako keby to niekam smerovalo. A keďže štát nič poriadne nepripravil, nie sú to žiadne sci-fi vízie.

Reálne sa v pozadí dejú procesy, o ktorých sa veľa nehovorí, ale nasvedčujú, že tu bol úmysel nasmerovať peniaze týmto smerom. Keď to bude teraz ešte ďalej niekto zdržovať a povie sa, že sa to nestíha, tak budeme mať už len dve možnosti: buď tie peniaze nevyužijeme, alebo ich budeme musieť využiť takto.

To si viete naozaj predstaviť, že vaša strana, ktorá bojovala pred voľbami proti Pente, a sám ste boli dokonca na Cypre, by nakoniec kúpila nemocnicu na Boroch?

To znie naozaj bizarne a vyzerá to tak, že aj pre toto som musel skončiť ako minister. Preto od januára pomáham premiérovi na úrade vlády, aby sa ešte podarilo pripraviť niektoré projekty, aby sme túto možnosť nemuseli využiť. Uvidíme, ako to pôjde.

Vaším cieľom je, aby súkromné skupiny z plánu obnovy nezískali žiadne peniaze na stavbu projektov?

Nemám žiadne červené súkno pred očami voči súkromníkom a nemám nič proti, aby sa nemocnice postavili v Humennom či Rimavskej Sobote. Ale náš zámer bol taký, aby sme tieto peniaze mohli využiť na výstavbu koncových nemocníc, kde sa poskytuje komplexná zdravotná starostlivosť. Tu skončí každý jeden občan tejto krajiny, ktorý bude vo vážnom zdravotnom stave, hoci tieto nemocnice často vyzerajú na zaplakanie.

Preto je úlohou štátu takéto peniaze využiť na dobudovanie koncovej infraštruktúry, ktorú momentálne vlastní štát. Súkromníci doteraz využívali eurofondy, lebo zadlžené štátne nemocnice sa ako podniky v ťažkostiach nemohli o ne uchádzať. V ďalšom programovom období v Partnerskej dohode bude k dispozícii až 13 miliárd eur.

Potrebujeme špičkové koncové a univerzitné nemocnice, kde sa nám lekári budú vzdelávať. Moderné nemocnice budú aj zárukou, že nám nebudú tak masívne odchádzať. Pokiaľ by tieto peniaze boli použité inak, bolo by to na škodu celému zdravotníctvu.

Pripúšťate, že štát možno nakoniec Bory predsa kúpi?

To je aj politická otázka, ale nemyslím si, že by to bolo šťastné riešenie, hoci v tomto stave je to jedna z reálnych alternatív. Ale lepšie je z plánu obnovy postaviť ďalšie nové nemocnice, to je jasné. Bory tu predsa budú tak či tak.

Nebola to vaša chyba ako ministra pri tvorbe Plánu obnovy, že ste ho nadizajnovali príliš zoširoka, priveľa peňazí ste chceli vliať do betónu, hoci aj v tomto smere absentovala komplexnejšia diskusia s ľuďmi, ktorí robia podobné projekty a majú skúsenosti s čerpaním fondov?

To nie je pravda. Nastavili sme to dobre, odborná pracovná skupina na ministerstve to pripravovala v spolupráci s Útvarom hodnoty za peniaze aj Európskou komisiou, ktoré všetko posudzovali. Benchmarkovali sme hlavne lôžka koncovej národnej univerzitnej nemocnice a komplexných nemocníc. Ak by naše zámery z plánu obnovy boli nereálne, neschválili by nám ich a peniaze by pridelili iným projektom.

No vy ste v ruke nemali žiaden nachystaný projekt, len víziu.

Prieskum možností na výstavbu bol urobený, rezort som prebral v marci. Nebolo možné mať všetko hneď. Nešlo však o nereálny zámer, možno ambiciózny, ale určite realizovateľný. A išlo by to jednoduchšie, keby sa minulý rok implementácia diala. Žiaľ, zmena ministra a nedostatočná kontinuita na ministerstve poškodila týmto zámerom aj tejto vláde.

Ak Lengvarský avizuje výstavbu štyroch až piatich nemocníc, je to reálne?

Asi hovorí o dvoch menších nemocniciach Penty, rozostavanom Martine. Možno by sa dala postaviť ešte jedna menšia nemocnica z michalovského projektu. Ten získa dohodou s Pentou o Boroch. Ak by začal stavať Rászochy z plánu obnovy, museli by mať len polovicu lôžok, čo už potom nebude Národná koncová nemocnica.