Krivda, ktorú si všimli aj na Ukrajine Namiesto uľahčenia zamestnávania priniesli ukrajinským učiteľom diskrimináciu

Prví ukrajinskí učitelia budú môcť čoskoro nastúpiť do slovenských škôl, avizoval v polovici marca minister školstva Branislav Gröhling. 

Umožniť to mal lex Ukrajina, ktorý parlament schválil 22. marca a do platnosti vstúpil v predposledný marcový deň.

Takmer mesiac od prijatia tohto zákona je v slovenských školách zamestnaných 34 ľudí, ktorí z Ukrajiny ušli pred vojnou, a aj samotné ministerstvo pripúšťa, že väčšina z nich sú administratívni alebo prevádzkoví zamestnanci, nie učitelia.

Prví učitelia sa tak už síce v slovenských školách zamestnali, ďalší k nim však pribudnú len s veľkými ťažkosťami a zrejme s oneskorením.

Čo (ne)umožnil lex Ukrajina?

Nový zákon, ktorý odpovedá na náročnú situáciu odídencov z Ukrajiny, mal okrem iného uľahčiť zamestnávanie učiteľov. Vďaka nemu totiž nemusia predkladať výpis z registra trestov, ktorý je inak na Slovensku od roku 2020 povinný pre každého záujemcu o pedagogické a odborné zamestnanie v školstve.

Namiesto toho im stačí predložiť čestné vyhlásenie a odborný psychologický posudok. 

Táto podmienka však nie je uľahčením, naopak, znižuje šance, že sa ukrajinským učiteľom podarí v dohľadnom čase sa na Slovensku zamestnať. Proces vybavovania byrokracie môže byť napokon dlhší ako aktuálny školský rok.

Bariérou je v tejto situácii okrem akútnej vyťaženosti slovenských psychológov aj fakt, že títo odborníci bežne nevedia po ukrajinsky, nemôžu tak ľudí z Ukrajiny odborne a komplexne vyšetriť.

To, že slovenské úrady dosiahli presný opak toho, čo chceli, si všimli aj ukrajinské médiá. Denník Ukrajinska pravda o tom priniesol tento týždeň text, v ktorom upozorňuje na to, že zákon obsahuje normy diskriminujúce ukrajinských špecialistov. 

Slovenskí učitelia totiž povinnosť predložiť psychologický posudok pred nástupom do zamestnania nemajú. Na otázku, prečo ho učitelia z Ukrajiny potrebujú, nám ministerstvo školstva nevedelo odpovedať. Odkázalo nás na rezort zdravotníctva, od toho sme odpoveď do piatkového rána nedostali.

Ministerstvo školstva si myslí, že sa to dá

Kým podľa Slovenskej komory učiteľov (SKU) je nariadenie o potrebe psychologického posudku „nevykonateľné spôsobom, ktorým by boli zachované všetky nevyhnutné odborné štandardy“, podľa ministerstva školstva to nie je nemožné. 

Lenže ešte do tohto týždňa chýbala aj samotná vyhláška, ktorá mala upravovať podmienky, za akých by mali byť psychologické posudky vydané. Ministerstvo zdravotníctva ju zverejnilo len vo štvrtok, teda takmer mesiac od chvíle, čo lex Ukrajina vstúpil do platnosti. 

Ministerstvo školstva tvrdí, že s rezortom zdravotníctva sa dohodlo, že v momente, ako vydajú vyhlášku, dajú im kontakty na klinických psychológov z každého kraja, ktorí budú dávať termíny. „Tie termíny sme sa dohodli, že budú do dvoch týždňov, aby to bolo realizovateľné“. Ešte štvrtého apríla to oznámila štátna tajomníčka ministerstva Svetlana Stíhová.

Dodala, že to bude možné uskutočniť vďaka klinickým psychológom, ktorí sú síce vyťažení, ale boli ochotní vykonávanie posudkov priorizovať. S klientmi by mali komunikovať prostredníctvom tlmočníkov, čo sa podľa Stíhovej už dlhodobo využíva aj pri iných cudzincoch.

Keďže vyhláška vyšla len včera, ťažko povedať, ako daný mechanizmus funguje v praxi. Zatiaľ musíme veriť optimizmu rezortu školstva.

Problém s ľudským rozmerom

Slovenská komora učiteľov podotýka, že už štandardný proces zamestnania sa v školstve je na týždne až mesiace vybavovania, nieto ešte v prípade cudzincov, ktorí neovládajú slovenský jazyk, nepoznajú špecifiká slovenských úradov a nemajú peniaze nazvyš.

„Nemôžeme brániť pokračovaniu tejto ich práce nezmyselnými podmienkami len preto, že na prácu s našimi deťmi máme nastavené nejaké podmienky. Oni však potrebujú pracovať s ich vlastnými deťmi a my im v tom bránime. Zároveň neposkytujeme týmto deťom žiadnu podporu,“ apeluje Viktor Križo, člen správnej rady SKU.

Riaditeľ prešovskej školy, ktorá prijíma deti z Ukrajiny Do školy by mali ísť čím skôr, nech aspoň chvíľu nemyslia na vojnu

Adam Takáč

„Vidím na nich strach a únavu. Chcem ich vytrhnúť z toho marazmu,“ vraví Igor Andrejčák.

Problém je podľa neho nielen profesionálny či byrokratický, ale aj jednoducho ľudský. Sebarealizácia by totiž ženám, ktoré ušli pred vojnou, mohla pomôcť aj k psychickej pohode. 

„Mnohé matky s kvalitným vzdelaním majú manželov vo vojne a my ich tu nechávame na sociálnych dávkach sedieť doma, namiesto toho, aby sme im ponúkli zmysluplnú prácu,“ dodáva Križo. 

Ako to celé urýchliť

Zverejnené infografiky a texty na stránkach ministerstva školstva podľa SKU v tejto situácii nepomáhajú.

V snahe pomôcť ukrajinským pedagogickým a odborným zamestnancom získať prácu a uľahčiť celý proces zverejnila komora jednoduchý postup.

Dáva v ňom do pozornosti, že výpis z registra trestov môžu Ukrajinci po novom získať prostredníctvom stránky ukrajinského ministerstva vnútra. Keď ho budú mať, nepotrebujú už čestné vyhlásenie ani spomínaný znalecký posudok od klinického psychológa. 

Zároveň pokiaľ budú pracovať iba s deťmi z Ukrajiny, nemusia ovládať slovenčinu.

SKU súčasne pripomína, že hoci je uznanie dokladov o vzdelaní z cudziny dlhší proces, môže podmienečne prebiehať aj po nástupe do zamestnania počas skúšobnej lehoty. Úradne uznané vzdelanie u nás musí mať zo zákona každý vyučujúci. 

Podľa Križa je v slovenskom školstve zároveň potreba prijať učiteľov z Ukrajiny, keďže po dvoch rokoch sú v systéme vzdelávania vyčerpaní učitelia aj deti. „Ak neprijmeme ukrajinských učiteľov a odborníkov do škôl, zničíme aj posledné zvyšky duševného zdravia učiteľov i všetkých detí.“

„Máme tu množstvo detí s nábehom na posttraumatickú stresovú poruchu, čo sa môže neskôr prejaviť v množstve sociálno-patologických javov. Resocializácia tak bude stáť štát mnohonásobne viac ako prevencia a skorá krízová intervencia a podpora,“ konštatuje. 

Slovenčina môže pomôcť v integrácii

Keď ministerstvo školstva hovorí o zaraďovaní ukrajinských detí aj učiteľov do systému, spomína zároveň jazykové kurzy slovenčiny. Pre žiakov je ich absolvovanie podmienkou, s ktorou sú prijímaní do škôl.

Hoci minister školstva ešte pred mesiacom hovoril o tom, že nie je vylúčená ani možnosť vzniku tried určených výlučne pre žiakov vojnových utečencov, dnes už ministerstvo s takouto možnosťou nepočíta a ani pri množstve ukrajinských detí neuvažuje o otvorení čisto „ukrajinských“ tried.

Namiesto toho odporúča deti integrovať, najmä ak sú rodičia rozhodnutí dlhodobo zostať na Slovensku. Táto motivácia môže byť dobrá, keďže deti sa jazyk učia rýchlejšie a vďaka ich dobrej integrácii sa neskôr môže lepšie integrovať aj celá rodina. 

Iná situácia je v prípadoch, keď sa rodiny chcú vrátiť na Ukrajinu hneď, ako to bude možné. „Mnohé deti z Ukrajiny sa vzdelávajú mimo slovenských škôl dištančným spôsobom z Ukrajiny,“ dodáva ministerstvo školstva.