Riaditeľ prešovskej školy, ktorá prijíma deti z Ukrajiny Do školy by mali ísť čím skôr, nech aspoň chvíľu nemyslia na vojnu

Spojená škola Tarasa Ševčenka v Prešove je jedinou školou na Slovensku s vyučovacím jazykom ukrajinským od prvého ročníka až po gymnázium. Hneď po ruskej invázii na Ukrajinu napísal riaditeľ Igor Andrejčák žiakom a rodičom, že ak majú príbuzných, ktorí z krajiny utekajú, môžu prihlásiť svoje deti na ich škole. 

Riaditeľ vysvetľuje, prečo je dôležité, aby deti z Ukrajiny nastúpili do školy čím skôr, a čo by pomohlo iným školám na Slovensku, ktoré prijmú malých utečencov.
 

Koľko ukrajinských detí ste zatiaľ do vašej školy prijali?

Do dnešného dňa (stredy, pozn.) ich bolo 32. Už sa nám však hlásia ďalšie. Na našej škole je zopár žiakov, ktorí pochádzajú z Ukrajiny, ich rodičia pracujú v Prešove alebo okolí. Ešte minulý týždeň som im napísal, že ak majú nejakých príbuzných, ktorí utekajú z Ukrajiny, vieme im ponúknuť miesto na našej škole.

Koľko žiakov zvládnete vziať?

Približne 120. Dnes som sa stretol s viacerými deťmi a ich rodičmi, aby sme sa porozprávali. Vypísali si žiadosti o štúdium na našej škole. Sú v rôznom veku, od prvého ročníka na základnej škole až po prvákov na gymnáziu. Spravili sme im aj antigénové testy, jedno z nich bolo pozitívne.

Aké boli rozhovory s deťmi a ich rodičmi?

Úsmev na tvári, pochopiteľne, nemal nikto z nich. Ich pohľady boli plné obáv. Sú v cudzom svete, hoci sme škola s vyučovacím jazykom ukrajinským, určitá jazyková bariéra tu je. Nevedia, čo ich čaká. Väčšina z detí má otcov, ktorí bojujú na Ukrajine.

Aj pre mňa to bolo dosť emotívne. Videl som na deťoch strach, únavu z niekoľkodňového čakania na hraniciach. Sám mám malú vnučku a vnuka, o to ťažšie to človek v takom prípade vníma.

Čo ste s nimi ešte pri prvom stretnutí riešili?

Boli to najmä praktické záležitosti, viacerí si mysleli, že sem prišli k príbuzným iba na deväťdesiat dní. Tak som sa ich snažil usmerniť, že nech radšej deťom vybavia zdravotné poistenie a podobné veci, pretože nikto nevie, ako dlho môže táto situácia trvať. Niektorí nechcú požiadať o azyl, lebo veria, že sa čoskoro budú môcť vrátiť.

Prečo je dôležité, aby išli ukrajinské deti do školy čím skôr?

Pomôže im to najmä po psychickej stránke. Chcel som ich trochu z toho marazmu vytrhnúť. Ak budú od rána do večera len niekde v byte alebo hotelovej izbe počúvať rozhovory a správy o vojne, bude to na nich veľmi zle vplývať. Tak nech majú aspoň dopoludnia iný program. Možno to nebude od začiatku plnohodnotné vzdelávanie, ale budú aspoň v kolektíve s inými deťmi a nebudú celý čas myslieť na to, čo sa deje v ich krajine. Samozrejme, je to čerstvé a nedá sa na to zabudnúť, ale je to stále lepšie, ako sedieť s ďalšími desiatimi ľuďmi na izbe a sledovať vojnové správy.

Z akých oblastí Ukrajiny sú deti, ktoré k vám prišli?

Skutočne z celej Ukrajiny, z Ľvova, Kyjeva až po východnejšie mestá. Tým, že viacerých tu zavolali ich príbuzní, tak už majú niektoré deti v škole svojho bratranca či sesternicu.

Čo ste museli v súvislosti s ich príchodom v škole zabezpečiť?

Prirodzene, na také niečo sme neboli pripravení. Zatiaľ sme len rozšírili počty žiakov v jednotlivých triedach, do ktorých tieto deti prišli. Sme národnostná škola, čiže nás nie je veľa. Dohodol som sa so školami v okolí, že v prípade potreby nám požičajú lavice alebo stoličky.

Chcem sa aj touto cestou poďakovať riaditeľom a školám z rôznych kútov Slovenska, ktorí sa nám ozývajú s ponukou pomoci. Dnes nám už prišla dodávka s balíkmi papierov, zošitov, pier a iných školských pomôcok.

Ako zareagovali vaši žiaci na nových spolužiakov?

Veľmi chcú byť nápomocní, žiaci z gymnázia už išli pomáhať ako tlmočníci do táborov v Humennom. V každej triede som mal už predtým dvoch-troch žiakov z Ukrajiny, takže nečakám nijaký problém. Naopak, deti s nimi veľmi prežívajú to, čo sa deje, a aj rodičia sú veľmi ochotní. Zapojili sa do rôznych zbierok, odnášali sme napríklad pre Červený kríž hygienické potreby.

Veľmi pekne pomáhajú aj naši učitelia, všetci si uvedomujú, že to, čo dnes vidíme na iných, zajtra môžeme čakať na sebe. Nikto sa nesťažuje.

Výchovná poradňa Ako hovoriť s deťmi o vojne, násilí a o tom, čo sa dnes na Ukrajine deje?

Alena Potocká

Záplavu informácií o útoku Ruska na Ukrajinu vnímajú aj najmenší. Deti cítia, že ide o niečo vážne, z čoho majú obavy aj dospelí. Ako s nimi o súčasnom dianí hovoriť?

Ste jedinou školou na Slovensku, ktorá vyučuje ukrajinský jazyk od prvého ročníka na základnej škole až po gymnázium. Čo by ste poradili iným školám, ktoré budú v najbližších dňoch a týždňoch prijímať deti z Ukrajiny?

Pravdepodobne to budú mať tie deti ťažšie. Predsa len, u nás je jazyková bariéra minimálna a majú tu ukrajinských spolužiakov, ktorí sú na Slovensku dlhšie. Na iných školách však asi na to nie sú veľmi pripravení, preto môžu byť prvé mesiace trochu zložité.

Čo by im mohlo pomôcť?

Ja by som videl pomoc v ukrajinských študentoch učiteľstva, ktorých máme na našich vysokých školách. Bolo by možno fajn, ak by si ich školy mohli zavolať aspoň ako asistentov a pomohli deťom so začiatku s komunikáciou.