Vojna na Ukrajine Z Kyjeva hlásili po stretnutí šéfa OSN so Zelenským najmenej dve explózie

Dianie sme sledovali online:

21.29 Ukrajina označila ostreľovanie metropoly Kyjev v čase návštevy Antónia Guterresa za „ohavný čin barbarstva“. 

„Týmto ohavným činom barbarstva Rusko opäť demonštruje svoj postoj voči Ukrajine, Európe a svetu,“ uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na sociálnej sieti Twitter.

20.27 Najmenej dva výbuchy bolo počuť vo štvrtok večer v centre ukrajinského hlavného mesta Kyjev – krátko po stretnutí ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa. 

Explózie, po ktorých stúpal k oblohe čierny dym, nastali čoskoro po tom, ako mali obaja lídri spoločnú tlačovú konferenciu. Guterres na nej odsúdil krutosti napáchané v mestách ako Buča, kde sa po stiahnutí ruských vojakov našli dôkazy o masovom vraždení civilistov.

Úrad ukrajinského prezidenta oznámil, že išlo o prvé bombardovanie Kyjeva od polovice apríla, informovala agentúra AFP.

Uvedené explózie v Kyjeve spôsobili požiare najmenej vo dvoch výškových budovách. Na zázname zverejnenom ukrajinským prezidentom kráča Gutteres cez nádvorie a stretáva sa so Zelenským, ktorý ho pred stretnutím víta vonku.

Úrady informovali, že Gutteres a jeho delegácia sú v poriadku. Kyjev do veľkej miery unikol ťažkému ostreľovaniu, ktoré ruské sily podnikali a aj podnikajú v ostatných častiach Ukrajiny. (ap, tasr)

19.48 Bezpečnostná rada OSN sa „dostatočne nesnažila zabrániť vojne Ruska na Ukrajine a ukončiť ju“, vyhlásil generálny tajomník OSN António Gutteres vo štvrtok v Kyjeve po stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. (afpr, tasr)

19.15 Dva silné výbuchy bolo vo štvrtok počuť v ruskom meste Belgorod ležiacom neďaleko hraníc s Ukrajinou. 

Výbuchy svedkovia počuli v južnej časti mesta. Bezprostredne nebolo jasné, čo ich spôsobilo, ani to, či si explózie vyžiadali nejaké škody alebo obete.

Rusko v posledných dňoch hlásilo sériu útokov na mesto Belgorod a iné oblasti nachádzajúce sa na juhu krajiny pri hraniciach s Ukrajinou. Rusko z týchto útokov viní ukrajinské sily a varuje, že podobné útoky môžu do značnej miery zvýšiť riziko eskalácie.

Ukrajina sa priamo neprihlásila k útokom v Rusku, no poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak označil v stredu tieto incidenty za „karmu“, pričom vo štvrtok deklaroval, že „Ukrajina sa bude brániť akýmkoľvek spôsobom“, aj „údermi na vojenské sklady a základne“. (reuters)

18.03 Americký prezident Joe Biden oznámil, že požiadal Kongres o ďalších 33 miliárd dolárov na pomoc Ukrajine. Šéf Bieleho domu povedal, že to „nie je lacné“ riešenie, avšak Washington sa nemôže nečinne prizerať ruským „zverstvám a agresii“ voči susednému štátu. Kyjevu chce dať aj zmrazené financie ruských oligarchov.

Biden zdôraznil, že Spojené štáty neútočia na Rusko napriek „znepokojujúcej“ rétorike Moskvy. Zároveň však uviedol, že USA už dodali Ukrajine desať smrtiacich protipancierových zbraňových systémov na každý jeden ruských tank, ktorý Moskva poslala do krajiny.

„Neútočíme na Rusko. Pomáhame Ukrajine brániť sa proti ruskej agresii, a rovnako ako sa ruský prezident Vladimir Putin rozhodol spustiť túto brutálnu inváziu, mohol sa rozhodnúť túto brutálnu inváziu ukončiť,“ vyhlásil šéf Bieleho domu.

Podľa televízie CNN má byť z nového balíka finančnej pomoci určených na vojenskú pomoc až 20 miliárd dolárov. Zhruba 8,5 miliardy by malo ísť na hospodársku pomoc a tri miliardy budú pridelené na dodatočnú humanitárnu pomoc či financovanie potravinovej bezpečnosti.

„Tento balík potrebujeme na podporu Ukrajiny v jej boji za slobodu. Cena tohto boja nie je lacná, ale ak pripustíme, aby (ruská) agresia pokračovala, bude to ešte drahšie,“ povedal Biden.(tasr)

17.01 Ukrajinská generálna prokuratúra oznámila, že vyšetruje desiatich ruských vojakov pre podozrenia, že sa v meste Buča blízko metropoly Kyjev dopustili vojnových zločinov. 

V Buči po stiahnutí ruských jednotiek našli mŕtve telá v civilnom oblečení. „Desať vojakov 64. motorizovanej pešej brigády ruských ozbrojených síl, súčasť 35. armády, je podozrivých z krutého zaobchádzania s civilistami i ďalšieho porušovania zákonov a pravidiel vojny,“ uviedla ukrajinská generálna prokuratúra.

„Podozriví budú vyhlásení za hľadaných s cieľom ich zadržať a priviesť pred spravodlivosť,“ dodala vo vyhlásení.

Prokuratúra ďalej spresnila, že podozriví vojaci údajne v čase ruskej okupácie mesta Buča v marci ubližovali civilistom a vyšetrujú ich aj za „vopred premyslené vraždy“, píše AFP.

Otrasné zábery desiatok mŕtvych tiel v civilnom oblečení, ktoré ležali na uliciach Buče i ďalších miest blízko Kyjeva, pričom niektoré z nich mali ruky zviazané za chrbtom, šokovali svet. Ukrajinská prokuratúra sa domnieva, že podozriví „držali v zajatí civilistov, ktorí sa nijako nepodieľali na vojnových aktivitách a nemali zbrane“.

Z vyšetrovania prokuratúry vyplýva, že ruskí vojaci „prinútili ľudí, aby si kľakli, zaviazali im oči“ a „zviazali im ruky plastovými povrazmi“. Prokurátori sa domnievajú, že podozriví sa usilovali získať informácie o polohe ukrajinských jednotiek a na konci civilistom „spôsobili telesné zranenia“. Ľudí úplne dobili, takisto ich „udierali pažbami zbraní“, cituje z vyhlásenia AFP.

Vojaci taktiež „okrádali miestne obyvateľstvo, odnášali si jeho osobné veci a vybavenie domácnosti“, dodala prokuratúra.

Ako pripomína agentúra AFP, existujú rozsiahle tvrdenia o krádežiach, ktorých sa podľa všetkého dopúšťali ruskí vojaci na Ukrajine. Moskva zabíjanie civilistov na Ukrajine popiera. Začiatkom tohto mesiaca ruský prezident Vladimir Putin udelil vyznamenania 36. brigáde, o ktorej ukrajinskí predstavitelia predtým uviedli, že stojí za údajnými vojnovými zločinmi v Buči. (tasr)

16.45 Zástupca veliteľa ukrajinského pluku Azov opäť apeloval na svetových lídrov, aby našli spôsob, ako zachrániť civilistov a pomôcť vojakom, ktorí bránia oceliarne Azovstaľ v meste Mariupol zovretom v obkľúčení ruských jednotiek.

Kapitán Sviatoslav Palamar to uviedol v rozhovore pre agentúru Reuters z oceliarne, ktorá je poslednou baštou obrancov prístavného mesta na juhu Ukrajiny.

„Pokiaľ sme tu a držíme obranu... mesto nie je ich,“ vyhlásil Palamar. Informoval, že v okolí stále zúria ťažké boje a neustále ich bombardujú.

Podľa jeho slov ruské sily v jednom momente vyslali kolónu tankov, obrnených vozidiel a pechoty, ale obrancovia Azovstaľu ju zničili.

Povedal, že taktika ruských jednotiek sa neustále mení. „Taktika (teraz) je ako stredoveké obliehanie. Sme obkľúčení, už nevrhajú veľa síl, aby prelomili našu obrannú líniu. Podnikajú letecké útoky,“ vysvetlil.

Palamar, ktorý je ženatý a má jedno dieťa, odmietol uviesť presné podrobnosti o operáciách, pretože by tým mohol pomôcť nepriateľovi. Nechcel ani uviesť, koľko potravín a munície obrancom zostalo. Vyhlásil však, že stále majú stovky bojovníkov.

„Samozrejme, naše zdroje nie sú nekonečné a každým dňom intenzívnych bojov ich ubúda. Situácia je ťažká, ale budeme bojovať a bojovať tak dlho, ako budeme musieť,“ povedal.

Dodal, že majú viac ako 500 zranených bojovníkov, pričom niektorí sú vo vážnom stave.

„Nemáme podmienky na ich liečbu, na veľmi zložité operácie... Dochádzajú lieky, obväzy, jedlo a voda,“ varoval Palamar.

Palamar, ktorý pochádza zo západoukrajinského mesta Ľvov, ale od roku 2014 žije v Mariupole, nevedel v rozhovore pre Reuters povedať, koľko civilistov sa v oceliarni nachádza. Uviedol však, že ich počíta na stovky a sú v iných bunkroch ako vojaci.

„Nosíme im (civilistom) jedlo a kontrolujeme ich zdravotný stav, ale nemôžeme s nimi zostať z pochopiteľných dôvodov: nepriateľ by mohol zinscenovať provokáciu a povedať, že... sme sa kryli civilistami,“ objasnil Palamar.

Informoval, že jeden bunker, v ktorom sa nachádzali civilisti vrátane detí, zasiahla v utorok intenzívna raketová paľba. Zranenia pri tom utrpeli staršia žena a jeden muž.

Rozhovor s agentúrou Reuters sa uskutočnil prostredníctvom aplikácie Zoom. Palamar počas neho povedal, že nemôže natočiť kameru na okolie v obave, že by Rusi získali nejaké užitočné informácie.

V rozhovore obvinil Rusko, že vyzýva civilistov ukrývajúcich sa v objekte, aby sa evakuovali, pričom však celú oblasť naďalej ostreľuje. Vyzval preto medzinárodné organizácie – OSN alebo Červený kríž –, aby pôsobili ako garanti okamžitého bezpečného odchodu civilistov.

Následne by podľa Palamara mali byť z objektu odvezení zranení a mŕtvi, a to na územie ovládané Ukrajinou. Ukrajinskému kontingentu by sa mal tiež zabezpečiť bezpečný ústup. Zajatie podľa Palamara neprichádza do úvahy.

„V zajatí ich zabijú, zmrzačia, a preto navrhujeme, aby sme mali tretiu stranu, ktorá počas rokovaní môže zaručiť ich odchod z Azovstaľu,“ vyhlásil Palamar. Ako možnú tretiu stranu uviedol Turecko alebo Izrael.

Povedal, že jeho hlavným odkazom svetu je, aby rozpoznal hrozbu zo strany Ruska a prestal byť voči Moskve mäkký.

„Dúfam, že svet si teraz uvedomuje svoju chybu,“ vyhlásil Palamar, podľa ktorého vojaci – v Mariupole, ale aj na ostatnom území Ukrajiny – zachraňujú „nielen Ukrajinu, ale aj Poľsko, Litvu, Lotyšsko, Estónsko, Moldavsko a Gruzínsko“.

Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň nariadil, aby ruské jednotky na oceliarenský areál neútočili, ale aby ho hermeticky uzavreli. Ukrajina však deklaruje, že Azovstaľ je naďalej terčom útokov ruských jednotiek. Moskva tvrdí, že zvyšok z veľkej časti zničeného prístavného mesta Mariupol je po týždňoch bojov pod ruskou kontrolou. (tasr)

15.55 Biely dom navrhol využiť zaistený majetok ruských oligarchov na kompenzáciu škôd spôsobených vojenskou inváziou Moskvy na Ukrajine. 

Umožnilo by to „prevod výnosov z prepadnutého majetku kleptokratov na Ukrajinu na nápravu škôd spôsobených ruskou agresiou“, spresnil vo vyhlásení Biely dom.

Myšlienka kompenzácie je súčasťou nových navrhovaných pravidiel, ktorými sa zvyšujú ekonomické sankcie pre Kremeľ dva mesiace po útoku Ruska na svojho suseda v snahe zvrhnúť vládu a zmocniť sa jeho územia. Prezident USA Joe Biden by mal oznámiť navrhovanú legislatívu spolu so žiadosťou o zvýšenie financovania ukrajinskej armády zo strany Kongresu neskôr v priebehu štvrtka, pripomína AFP.

Washington od začiatku ruskej vojenskej invázie už poskytol Ukrajine zbrane v hodnote viac než tri miliardy dolárov. Biely dom teraz hľadá dostatočné prostriedky na to, aby vydržali do októbra. (tasr)

13.57 Úrady ukrajinského Mariupola bijú na poplach pre nehygienické podmienky v tomto spustošenom prístavnom meste, ktoré podľa nich predstavujú „smrteľné nebezpečenstvo“ pre zvyšných obyvateľov.

Mariupolská mestská rada v aplikácii na zasielanie správ Telegram uviedla, že v meste môžu vypuknúť „epidémie v dôsledku chýbajúceho centralizovaného zásobovania vodou a kanalizácie, rozkladu tisícov tiel pod troskami, katastrofálneho nedostatku pitnej vody a potravín“.

 Upozornila aj na to, že životy asi 100-tisíc ľudí, ktorí z pôvodných vyše 450-tisíc zostávajú v Mariupole, môžu byť ohrozené chorobami ako cholera, dyzentéria či epidémiou spôsobenou baktériou E. coli.

Mariupolský primátor Vadym Bojčenko v správe na Telegrame kritizoval, že ruskí „útočníci nie sú schopní poskytnúť zostávajúcemu obyvateľstvu potraviny, vodu a lieky – alebo o to jednoducho nemajú záujem“. Dodal, že životné podmienky v Mariupole sa už podobajú na stredovek. Podľa neho „je potrebná okamžitá a úplná evakuácia“ všetkých obyvateľov.

Ukrajinské médiá pred časom upozornili na problém, ktorý predstavujú mŕtve telá ruských vojakov, ktoré ruská armáda neodváža ani nepochováva. Z týchto tiel sa pri rozklade uvoľňuje mŕtvolný jed. (ap, tasr)

13.31 Rusko vyjadrilo znepokojenie nad „teroristickými činmi“ v Moskvou podporovanom separatistickom regióne Podnestersko, vyhlásenom na časti územia Moldavska pri hraniciach s Ukrajinou.

„Sme znepokojení eskaláciou napätia v Podnestersku,“ uviedla hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová na brífingu v Moskve, pričom poukázala na správy o streľbe a výbuchoch.

Dodala, že Rusko tieto akcie považuje „za teroristické činy zamerané na destabilizáciu situácie v regióne“. Moskva podľa nej očakáva ich dôkladné a objektívne vyšetrenie.

Rusko dôrazne odsudzuje aj pokusy zapojiť Podnestersko do konfliktu na susednej Ukrajine, vyhlásila Zacharovová v súvislosti s vojenskou agresiou, tzv. špeciálnou operáciou, ktorú Rusko rozpútalo na Ukrajine pred viac ako dvomi mesiacmi.

Zacharovová súčasne odmietla vyhlásenia Ukrajiny, že ruské mierové sily a podnesterskí branci sa pripravujú „na nejaké útočné akcie“. (afp, tasr)

13.14 Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak deklaroval, že „Ukrajina sa bude brániť akýmkoľvek spôsobom“, aj „údermi na vojenské sklady a základne“.

Podľa agentúry AFP to naznačuje priame útoky na zariadenia tohto typu ruskom území. Podoľak v úvode svojho tvítu citoval amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena, že „Ukrajina sa musí sama rozhodnúť, či zaútočí na ruské vojenské zariadenia“.

„Rusko zaútočilo na Ukrajinu a zabíja tam civilistov. Ukrajina sa preto bude brániť akýmkoľvek spôsobom vrátane úderov na sklady a základne ruských vrahov. Svet toto právo (Ukrajiny) uznáva,“ zdôraznil poradca ukrajinského prezidenta. (afp, tasr)

12.46  Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov vyhlásil, že dodávky zbraní zo Západu na Ukrajinu a do ďalších štátov ohrozujú bezpečnosť kontinentu.

„Samotná tendencia dodávať zbrane vrátane ťažkých zbraní na Ukrajinu a do ďalších štátov je činom, ktorý ohrozuje bezpečnosť kontinentu a vyvoláva nestabilitu,“ povedal Peskov, keď komentoval vyhlásenia britskej ministerky zahraničných vecí Liz Trussovej o dodávkach zbraní do iných krajín ako Ukrajiny.

Trussová v stredu vyhlásila, že Západ musí zdvojnásobiť dodávky ťažkých zbraní aj vojenskej leteckej techniky na Ukrajinu. Dodala, že Západ musí Ukrajine dodať viac ťažkých zbraní, tankov, ale i bojové lietadlá.  

12.07 Rusko plánuje pozvať vybraných zahraničných novinárov na prehliadku obliehaného ukrajinského prístavného mesta Mariupol.

Informovala o tom britská televízia Sky News s odvolaním sa na spravodajský web Ukrajinska pravda.

Prehliadka sa má konať vo štvrtok. Na akciu, označovanú Kyjevom za propagandistickú, boli pozvaní západní novinári lojálni voči Moskve. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí ich vyzvalo, aby sa na nej nezúčastnili.

Podľa Ukrajinskej pravdy budú novinári na Ukrajinu cestovať cez Rostov na Done ležiaci na juhu Ruska. Počas cesty budú novinárom poskytnuté „alternatívne fakty“ o konflikte v Mariupole.

Web Ukrajinska pravda v tejto súvislosti citoval vyjadrenie hlavnej správy rozviedky (GUR) ukrajinského ministerstva obrany, ktorá uviedla, že „špeciálne vyškolení ,svedkovia‘ budú napríklad opisovať, ako ukrajinskí obrancovia údajne bombardovali mesto a sami zabíjali miestnych obyvateľov“.

Predstavitelia GUR poznamenali, že toto „novinárske turné“ bude pokračovaním série ruských dezinformácií o dianí na Ukrajine, ktorých cieľom je, aby ruské sily preniesli vinu za svoje zločiny na Ukrajinu.

GUR v tejto súvislosti deklaroval, že prípady „Jarošovej vizitky“ a údajne ukrižovaného chlapca v Donbase „sa menia na samozničenie Buče a Mariupola“.

„Jarošova vizitka“ mala v roku 2014 poslúžiť ako dôkaz účasti krajne pravicového Pravého sektora na streľbe v meste Sloviansk, čo táto formácia rozhodne odmietla. Internetom sa následne šírili vtipy a mémy založené na tom, že autá útočníkov úplne zhoreli, ale ich osobné veci – vrátane vizitky – zostali nedotknuté.

Práve tento fakt sa v internetovom priestore stal inšpiráciou na sériu mémov zosmiešňujúcich ruskú mediálnu propagandu a proruských separatistov z Ukrajiny.

V mediálnom a internetovom prostredí stále žije aj príbeh z roku 2014 o malom ruskom chlapcovi, ktorého podľa nepodložených tvrdení ruských médií údajní ukrajinskí „fašisti“ ukrižovali v centre Slovianska pred očami jeho matky. (ukrajinska pravda, tasr, sky news)

11.50 Britský minister obrany Ben Wallace označil ruského prezidenta Vladimira Putina za „etnického nacionalistu“, ktorý mal dlhodobo v pláne napadnúť susednú krajinu, a prirovnal ho k rakovinovému nádoru na ukrajinskom území. 

„Je zrejmé, že existujú aj skupiny ďalších rusky hovoriacich ľudí, o ktorých (Putin) uvažuje potenciálne rovnako ako nacisti v druhej svetovej vojne – že vlastní týchto ľudí,“ povedal Wallace.

Šéf britského rezortu obrany si myslí, že Putin sa snaží „takmer v zúfalstve“ rozšíriť konflikt prostredníctvom vyhrážok či potenciálnymi útokmi pod falošnou vlajkou v moldavskom separatistickom regióne Podnestersko. Wallace uviedol, že zatiaľ nie je známe, kto stojí za tohtotýždňovými útokmi v tejto oblasti, ale ak by to bolo Rusko, išlo by z jeho strany o „strategickú chybu“.  

Britský minister obrany dodal, že Putin sa teraz môže usilovať o udržanie oblastí, ktoré ruská armáda okupuje, a „byť len rakovinovým nádorom na Ukrajine“. (sky news, tasr)

11.04 Západ musí zdvojnásobiť dodávky ťažkých zbraní aj vojenskej leteckej techniky na Ukrajinu. Vyhlásila to britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová.

Trussová uviedla, že medzinárodná architektúra, ktorá mala zaručiť mier a prosperitu na Ukrajine, zlyhala pri útoku „zúfalého gaunera“, a preto teraz musí Ukrajina dostať to, čo potrebuje, aby mohla „Rusko vytlačiť“ zo svojho územia.

„Vojna na Ukrajine je našou vojnou – je to každého vojna, pretože víťazstvo Ukrajiny je strategickým imperatívom pre nás všetkých,“ povedala Trussová. Dodala, že Západ musí Ukrajine dodať viac ťažkých zbraní, tankov, ale i bojové lietadlá.

„Niektorí tvrdia, že by sme nemali (Ukrajine) poskytovať ťažké zbrane, pretože by sme tým mohli vyprovokovať niečo ešte horšie. Ale môj názor je, že nečinnosť by bola najväčšou provokáciou. Toto je čas na odvahu, nie na opatrnosť,“ dodala šéfka britského rezortu diplomacie. (sky news, tasr)

9.47 Ruská Čiernomorská flotila dokáže naďalej zasahovať ciele na Ukrajine aj napriek strate krížnika Moskva a tankovej výsadkovej lode Saratov.

V pravidelnom hodnotení vývoja vojny na Ukrajine to uviedlo britské ministerstvo obrany.

„Bosporský prieliv zostáva uzavretý pre všetky vojnové lode, s výnimkou tureckých, takže Rusko nie je schopné vyslať do Čierneho mora náhradu za potopený krížnik Moskva,“ napísalo na Twitteri  ministerstvo obrany v Londýne, vychádzajúc z informácií tajných služieb.

V Čiernom mori podľa britského rezortu obrany naďalej operuje okolo 20 plavidiel ruského vojenského námorníctva vrátane ponoriek, takže Rusko je naďalej schopné útočiť na ciele na Ukrajine a pri jej pobreží.

Veliteľ ruského Centrálneho vojenského okruhu generálmajor Rustam Minnekajev minulý týždeň vyhlásil, že vojenským cieľom Ruska je zmocniť sa nielen východoukrajinského Donbasu, ale aj celého juhu Ukrajiny. (tasr)

9.01 Spojené štáty majú dôveryhodné informácie o tom, že ruskí vojaci v Donbase popravili Ukrajincov, ktorí sa chceli vzdať.

Na pôde OSN to uviedla osobitná americká vyslankyňa pre medzinárodné trestné právo Beth Van Schaacková. 

„Máme dôveryhodné informácie, že ruská vojenská jednotka operujúca v blízkosti Donecka popravila Ukrajincov, ktorí sa pokúšali vzdať, namiesto toho, aby ich zajala,“ povedala v stredu Van Schaacková.

„Ak sa tieto správy potvrdia, išlo by o porušenie základného princípu vojnového práva – zákazu hromadnej popravy civilistov a bojovníkov, ktorí sú vyradení z boja z dôvodu kapitulácie, zranenia alebo inej formy nespôsobilosti,“ pokračovala americká vyslankyňa.

Podľa nej má Washington z Ukrajiny vierohodné správy aj o popravách civilistov so zviazanými rukami, o známkach mučenia na telách obetí, ako aj o „hrôzostrašnom“ sexuálnom násilí páchanom na ženách a dievčatách. (cnn, tasr)

8.39 Chersonská oblasť na juhu Ukrajiny, ktorú ruské jednotky tento týždeň vyhlásili za „oslobodenú“ od ukrajinských síl, začne od 1. mája prechádzať do rubľovej zóny.

Podľa britského denníka The Guardian to pre ruské médiá povedal zástupca šéfa proruskej vojenskej a civilnej správy oblasti a predseda výboru na záchranu Chersonskej oblasti Kyrylo Stremousov.

Spresnil, že prechodné obdobie bude trvať asi štyri mesiace, počas ktorých budú v obehu rubeľ aj ukrajinská mena hrivna. Potom sa v regióne bude používať výlučne ruská mena.

The Guardian podotkol, že overiť tvrdenie Stremousova z nezávislých zdrojov v súčasných podmienkach nie je možné. Britský denník napísal, že v stredu sa v centre Chersonu konalo proukrajinské zhromaždenie. Ruskí vojaci na rozohnanie davu civilistov použili slzotvorný plyn a omračujúce granáty, informoval úrad ukrajinskej generálnej prokurátorky. (the guardian, tasr)

8.10 Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí vytvára medzinárodný tím expertov, ktorý by mal koordinovať evakuáciu civilistov z oceliarní Azovstaľ v Mariupole.

Tím OSN by mal pri takejto evakuácii, ak sa ju vôbec podarí uskutočniť, spolupracovať s Medzinárodným výborom Červeného kríža.

Oceliarne Azovstaľ sú posledným miestom organizovaného ukrajinského odporu v Mariupole proti presile ruských inváznych síl. Podľa AFP sa v podzemných bunkroch pod oceliarňami, takmer úplne zničenými v dôsledku ruských útokov, stále ukrýva asi 2 000 ukrajinských vojakov a 1 000 civilistov.

„(Ruský) prezident v princípe súhlasil so zapojením OSN a MVČK do evakuácie civilistov z oceliarní Azovstaľ v Mariupole,“ uviedol Stéphane Dujarric, hovorca generálneho tajomníka OSN Antónia Gutteresa po utorkovom stretnutí šéfa OSN s Vladimirom Putinom.

Dujarricov zástupca Farhan Haq v stredu uviedol, že OSN sa snaží pretaviť rámcovú dohodu Putina a Guterresa do konkrétnych detailov, ktoré by umožnili zložitú evakuáciu civilistov z Azovstaľu skutočne zrealizovať. (afp, tasr)

7.12 Poľsko požiadalo Európsku úniu o finančné prostriedky na starostlivosť o milióny vojnových utečencov zo susednej Ukrajiny.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki, ktorého v noci citovala tlačová agentúra DPA, pre nemecké médiá uviedol, že jeho krajina sa stará o zranených vojakov z Ukrajiny a otvorila svoju náruč pre 2,5 milióna utečencov.

Dodal, že Poľsko potrebuje peniaze na zvládnutie tohto úsilia, ale EÚ doteraz „neposkytla ani cent“. Turecko dostalo počas poslednej utečeneckej vlny miliardovú podporu a takú si zaslúži teraz aj Poľsko, tvrdí Morawiecki. (dpa, tasr)

6.52 Vojna stála Ukrajinu 600 miliárd dolárov, hovorí ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Zelenskyj sa v stredu stretol s miestnymi a regionálnymi orgánmi, aby prediskutoval povojnovú rekonštrukciu Ukrajiny. 

Predbežné odhady strát Ukrajiny dnes dosahujú 600 miliárd dolárov. Zničených alebo poškodených bolo viac ako 32 miliónov štvorcových metrov obytnej plochy, viac ako 1 500 vzdelávacích zariadení a viac ako 350 zdravotníckych zariadení.

Škody spôsobené na ukrajinskej infraštruktúre v dôsledku vojny dosiahli takmer 90 miliárd dolárov, dodal minister infraštruktúry. (the guardian)

Čo sa dialo v stredu 27. apríla:

Čítajte tiež

Vojna na Ukrajine Západ chce rozkúskovať Rusko, vyhlásil Putin

Postoj

„Chcem zdôrazniť, že všetky úlohy špeciálnej vojenskej operácie, ktorú podnikáme v Donbase a na Ukrajine od 24. februára, budú bezpodmienečne vyplnené,“ vyhlásil šéf Kremľa.