Vojna na Ukrajine Západ chce rozkúskovať Rusko, vyhlásil Putin

Dianie sledujeme online:

21.37 Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov varoval, že Kyjev má pred sebou mimoriadne náročné týždne. 

„Čaká nás niekoľko mimoriadne ťažkých týždňov,“ napísal Reznikov. „Rusko už zhromaždilo sily na rozsiahlu ofenzívu na východe Ukrajiny,“ doplnil s tým, že Moskva sa „pokúsi spôsobiť čo najväčšiu bolesť“, pričom varoval pred „skazou a bolestivými obeťami“.

„V najbližších dňoch budeme potrebovať všetku našu odolnosť a mimoriadnu jednotu,“ prihovoril sa Reznikov Ukrajincom. Nadchádzajúce udalosti podľa ministra „určia budúcnosť krajiny“.

Rusko pokračuje vo svojej invázii a znovu sa zameriava na východ a juh Ukrajiny v období, keď vojna vstupuje do tretieho mesiaca trvania, pripomína AFP. Kyjev v stredu oznámil, že ruské sily – v rámci ofenzívy zameranej na ovládnutie Donbasu – dobyli niekoľko tamojších dedín. (tasr)

21.31 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas telefonátu s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovu uviedol, že sankcie Európskej únie mierené proti Rusku musia zahŕňať aj ropné embargo. 

Zelenskyj na sociálnej sieti Twiiter v stredu uviedol, že s von der Leyenovou hovoril aj o ďalšej pomoci smerovanej Ukrajine, ako i o šiestom balíku sankcií EÚ zameraných proti Rusku.

Hovoril som s Ursulou von der Leyenovu. Poďakoval som Európskej komisii za rozhodnutie upustiť od ciel a kvót pre ukrajinský priemyselný tovar a potraviny. Hovorili sme o ďalšej pomoci... Predsedníčka Európskej komisie hovorila o šiestom balíku sankcií, ktorý musí zahŕňať ropné embargo,“ uviedol Zelenskyj. (tasr)

19.23 Veliteľ ukrajinských vojakov ukrývajúcich sa v oceliarňach Azovstaľ v prístavnom meste Mariupol na juhu Ukrajiny vyhlásil, že situácia vnútri podniku je čoraz zúfalejšia, a vyzval svetových lídrov na evakuáciu ľudí. Informoval o tom portál britskej stanice Sky News.

Major Serhij Volyna, ktorý prevzal úlohu hovorcu svojej jednotky, povedal, že v oceliarňach je teraz 600 ranených vojakov vo vážnom stave, ako aj stovky civilistov, ktorým dochádzajú potraviny a voda. Sú medzi nimi aj deti a hendikepovaní, žijú v nehygienických podmienkach. Vyplýva to z majorovho videoodkazu, ktorý preložil novinár Christopher Miller z magazínu Politico.

Veliteľ požiadal o evakuáciu ľudí podobnú operácii Dynamo počas druhej svetovej vojny, keď spojeneckých vojakov zachránili z pláží mesta Dunkerque na severe Francúzska.

Major Volyna z 36. samostatnej brigády námornej pechoty minulý týždeň pre Sky News povedal, že Rusi, ktorí obkľúčili ukrajinské sily, majú početnú prevahu desať vojakov k jednému.

Oceliarne sa stali poslednou baštou ukrajinských síl v Mariupole, ktorý ruskí vojaci útokmi takmer úplne zničili.

Kým Rusi už niekoľko dní tvrdia, že kľúčové prístavné mesto úplne ovládajú, oddiely ukrajinských vojakov, ako aj pluk Azov ukrajinskej armády im v Azovstali odolávajú. (tasr)

19.20 Generálny tajomník OSN António Guterres pricestoval v stredu na Ukrajinu po tom, ako v utorok navštívil Rusko, kde sa stretol s tamojším prezidentom Vladimirom Putinom a ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom. 

„Po návšteve Moskvy som dorazil na Ukrajinu. Budeme pokračovať v našej práci súvisiacej s rozšírením humanitárnej pomoci a zabezpečením evakuácie civilistov zo zón konfliktu. Čím skôr sa táto vojna skončí, tým lepšie pre Ukrajinu, pre Rusko a pre svet,“ napísal Guterres na sociálnej sieti Twitter.

Organizácia Spojených národov koncom minulého týždňa oznámila, že Guterres sa vo štvrtok 28. apríla stretne v Kyjeve s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom. Ešte predtým však informoval Kremeľ, že Guterres najskôr absolvuje návštevu Moskvy.

Zelenskyj cez víkend kritizoval generálneho tajomníka OSN, že sa rozhodol navštíviť Moskvu skôr než Kyjev. Zdôraznil pritom, že vojnový konflikt neprebieha v Rusku, ale na Ukrajine.

O stretnutie s Putinom i so Zelenským požiadal minulý týždeň samotný Guterres. Urobil tak formou listov, ktoré obom prezidentom zaslal minulý týždeň v utorok. Cieľom stretnutí má byť podľa Guterresovho hovorcu naštartovať dialóg v záujme ukončenia vojny na Ukrajine. (the guardian, tasr)

18.28 Pozastavenie nepriateľských akcií je najlepší spôsob, ako umožniť uviaznutým Ukrajincom utiecť z oblastí zasiahnutých bojom, namiesto humanitárnych koridorov, ktoré sú často „príliš komplikované“ a neúčinné. Uviedla to Nórska rada pre utečencov (NRC). 

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu (24. februára) zahraniční predstavitelia opakovane vyzývajú na vytvorenie humanitárnych koridorov. Už zlyhalo mnoho pokusov o takéto koridory vrátane koridoru z obliehaného ukrajinského mesta Mariupol, pričom z neúspechu sa navzájom obviňujú obe strany.

„Humanitárne koridory vo všeobecnosti nefungujú, pretože sú príliš komplikované,“ uviedol generálny tajomník NRC Jan Egeland.

„Dve armády, ktoré si navzájom neveria, sa musia dohodnúť na tom, kde sa koridor začína, akou bezpečnou trasou by mal ísť a kde by sa mal končiť,“ povedal Egeland prítomným novinárom po návrate z Ukrajiny.

Egeland, ktorý dohliadal na rokovania o vytvorení takýchto koridorov v Sýrii, trvá na tom, že je oveľa lepšie pokúsiť sa vyrokovať „pre určitú oblasť všeobecné humanitárne prestávky“, ktoré by trvali aspoň 48 až 72 hodín. To by podľa neho ľuďom umožnilo „odísť ktorýmkoľvek smerom na značnom území“.

Dôvod, prečo humanitárne koridory často zlyhávajú, je podľa Egelanda ten, že sú príliš úzke. „Je to jedna trasa a len pár hodín,“ podotkol.

Generálny tajomník NRC zároveň varoval, že aj ďalšie ukrajinské mestá môže postihnúť rovnaký osud ako Mariupol, kde tisíce civilistov zostávajú uväznené v čoraz horších podmienkach s obmedzeným prístupom k potravinám, vode a liekom. (tasr)

18.09 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že ho pozvali na stretnutie skupiny 20 popredných priemyselných krajín sveta (G20), ktoré sa má konať na jeseň na ostrove Bali v Indonézii. Informovala o tom tlačová agentúra DPA.

„Som vďačný za pozvanie na summit G20,“ napísal Zelenskyj na účte na Twitteri. Podľa tohto príspevku mu pozvanie predložil indonézsky prezident Joko Widodo počas telefonického rozhovoru.

Tento rok je hostiteľom summitu G20 Indonézia, stretnutie najväčších ekonomík sveta je naplánované na 15. – 16. novembra na ostrove Bali.

Pozvanie je podráždením pre Rusko, konštatuje DPA. Rusko, ktoré spustilo 24. februára inváziu na Ukrajine a medzinárodné spoločenstvo ho za to ostro odsúdilo, je totiž členom G20.

Ruský prezident Vladimir Putin „má v úmysle prísť na stretnutie G20“, oznámila koncom marca ruská veľvyslankyňa v Indonézii Ľudmila Vorobiovová. Kremeľ však neskôr vyhlásil, že je o tom ešte príliš skoro hovoriť, keďže o účasti sa ešte nerozhodlo.

Ruský minister financií Anton Siluanov sa tento mesiac zúčastnil na stretnutí ministrov financií skupiny G20, aj napriek protestom. Kým západné, priemyselne vyspelé krajiny chcú Rusko z G20 vylúčiť za inváziu na Ukrajine, Brazília a Čína sa stavajú proti tomuto kroku. (tasr)

17.07 Pri ostreľovaní nemocnice v meste Severodoneck na východe Ukrajiny prišla o život jedna žena, uviedol gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. 

Rusko obvinenia Hajdaja bezprostredne nekomentovalo. Moskva popiera, že počas svojej „špeciálnej vojenskej operácie“, ako nazýva inváziu na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára, zámerne cieli na civilistov alebo nemocnice.

Nemocnica, ktorú ostreľovali v stredu, bola jedným z dvoch zdravotníckych zariadení, ktoré v oblasti ešte fungovali, povedal Hajdaj. Ďalšia nemocnica sa nachádza v neďalekom meste Lysyčansk.

„Rusi vedeli, že nemocnica nie je prázdna, boli tam pacienti v rôznom stave spolu s lekármi – a nezastavilo ich to,“ uviedol gubernátor Luhanskej oblasti na platforme Telegram.

Súčasne zverejnil aj videozáznam, na ktorom bolo vidieť prepadnuté tehlové steny, zničené nemocničné lôžka, lekárske prístroje a sklo a suť vnútri budovy. Zdravotná sestra odnášala podložky a prikrývky z miesta, čo vyzeralo ako zničené nemocničné oddelenie.

„Zničenie budovy je značné. Bolo poškodených niekoľko poschodí naraz,“ uviedol Hajdaj. Agentúra Reuters uvádza, že jeho vyjadrenia nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť. (tasr)

16.48 Ruský prezident Vladimir Putin varoval iné krajiny pred zasahovaním do situácie na Ukrajine, inak budú podľa neho čeliť rýchlej reakcii zo strany Ruska. 

Putin počas príhovoru venovanému petrohradským zákonodarcom uviedol, že Moskva má už všetko pripravené na to, aby mohla reagovať v prípade, ak sa nejaká krajina bude chcieť „miešať“ do situácie na Ukrajine a vznikne tak pre Rusko hrozba strategického charakteru.

„Máme na to všetky prostriedky, a to také, akými sa nemôže v súčasnosti pochváliť nikto. Nebudeme sa vychvaľovať, no použijeme ich, ak to bude potrebné,“ vyhlásil Putin.

Podľa šéfa Kremľa chcel Západ rozkúskovať Rusko, pričom ho obvinil aj z toho, že Ukrajinu dotlačil do konfliktu s Ruskom. Putin pritom znova prisľúbil, že ciele vojenskej operácie na Ukrajine budú naplnené.

„Chcem zdôrazniť, že všetky úlohy špeciálnej vojenskej operácie, ktorú podnikáme v Donbase a na Ukrajine od 24. februára, budú bezpodmienečne vyplnené,“ cituje Putina agentúra AP.

Podľa ruského prezidenta je medzi cieľmi operácie zaistenie bezpečnosti obyvateľov separatistických regiónov na východe Ukrajiny, ktoré Rusko uznalo krátko pred začiatkom invázie za nezávislé štáty, ako i obyvateľov polostrova Krym anektovaného v roku 2014 Ruskom.

Putin okrem toho pred petrohradskými zákonodarcami uviedol, že ruský rubeľ, bankový systém, dopravný sektor a celkovo ekonomika odolali sankciám, ktoré boli uvalené na Rusko, pričom prisľúbil odpoveď na snahu niektorých krajín izolovať Rusko. (tasr)

13.21 Ministerstvo zahraničných vecí Ruska oznámilo, že zakázalo vstup na územie krajiny 287 členom britského parlamentu.

Reagovalo tak na predchádzajúce sankcie britskej vlády proti poslancom ruskej Štátnej dumy. (tasr)

12.39 Napriek vojne na Ukrajine Turecko naďalej rokuje s Ruskom o dodávke druhej série jedného z najmodernejších systémov protiraketovej obrany S-400, ktoré vyrába Rusko.

Informovala o tom agentúra AFP, pričom pripomenula, že prvú sériu rakiet zem – vzduch ruskej výroby prevzalo Turecko v roku 2019.

Riaditeľ tureckej agentúry pre vojenské obstarávanie Ismail Demir v utorok večer v tureckej štátnej televízii vyhlásil, že zmluva uzavretá medzi Ankarou a Moskvou v roku 2017 vždy predpokladala, že Turecko dostane dve batérie ruského zbraňového systému.

„Vždy išlo o jeden projekt. Nehovoríme o druhom projekte,“ spresnil Demir. (afp, tasr)

11.47 Ministerstvo vnútra Podnesterskej republiky – Moskvou podporovaného separatistického regiónu Moldavska hraničiaceho s Ukrajinou – informovalo o incidentoch v okolí obce Cobasna, v ktorej blízkosti sa nachádza veľký sklad zbraní a munície ruskej armády. 

Ministerstvo vo vyhlásení tvrdí, že v noci na stredu bol nad obcou Cobasna pozorovaný prelet niekoľkých dronov, ktoré odštartovali z územia Ukrajiny. V stredu okolo 08.45 h podľa ministerstva zazneli výstrely z ukrajinskej strany smerom na obec Cobasna. Informácie o prípadných obetiach alebo zranených zatiaľ nie sú k dispozícii.

V sklade pri Cobasne sú uložené zbrane a munícia bývalej 14. sovietskej armády, ako aj zbrane a strelivo vyvezené z NDR a ČSSR po stiahnutí sovietskych vojsk.

Tento sklad je považovaný za jeden z najväčších vo východnej Európe. Stráži ho operatívna skupina ruských vojsk v Podnestersku, ako aj miestne ozbrojené zložky. Momentálne môže byť v sklade 19-tisíc – 21 500 ton materiálu, ako sú náboje, bomby, míny, granáty a nábojnice.

Ako pred časom v rozhovore pre Deutsche Welle poznamenal bývalý moldavský minister obrany generál Vitalie Marinuta, ak dôjde v tomto sklade k výbuchu, jeho sila bude podľa štúdie Akadémie vied Moldavska porovnateľná so zhodením atómových bômb na japonské mestá Hirošima a Nagasaki v roku 1945.

11.30 Televízia CNN získala videozáznamy z dronu, na ktorých vidno na uliciach ukrajinského mesta Buča telá civilistov a zároveň ruských vojakov a ruské vojenské vozidlá.

CNN podľa vlastného tvrdenia autenticitu uvedených záberov overila a presne ich lokalizovala. Videá, ktoré exkluzívne získala táto americká televízia, boli nakrútené bezpilotnými lietadlami 12. – 13. marca, teda v období, keď Buču ležiacu neďaleko Kyjeva okupovali ruské invázne sily.

CNN sa rozhodla nezverejniť meno osoby, ktorá zábery prostredníctvom dronov natočila, aby neohrozila jej bezpečnosť.

Na videu z 13. marca vidno ruské vojenské vozidlo na križovatke ulíc v Buči a zároveň tri ležiace telá. Podľa CNN ide o tie isté telá, ktoré zachytil aj iný videozáznam z 1. apríla – keď sa do mesta po stiahnutí Rusov vrátila ukrajinská armáda – a aj družicové snímky americkej spoločnosti Maxar Technologies z 18. mája.

Na ďalšom videu z dronu, z 13. marca, ktoré získala CNN, vidno taktiež ruské vojenské vozidlo idúce smerom k telám ležiacim na ulici. Tretí záznam, z 12. marca, zachytáva viacerých ruských vojakov stojacich pri vojenskom vozidle odstavenom na ulici neďaleko ležiacich tiel. (cnn, tasr)

11.11 Rusko sa zastavením dodávok plynu do Poľska a Bulharska snaží využívať energie na vydieranie, uviedla šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Dodala, že Európska únia už pripravuje spoločnú reakciu na rozhodnutie Moskvy. 

Oznámenie ruského koncernu Gazprom, že jednostranne zastavuje dodávky plynu niektorým európskym odberateľom, je ďalším pokusom Ruska použiť plyn na vydieranie, uviedla Leyenová. „To je neoprávnené a neprijateľné. A opäť to ukazuje nespoľahlivosť Ruska ako dodávateľa plynu,“ doplnila.

Leyenová dodala, že sa stretáva Koordinačná skupina EÚ pre plyn, aby pripravila spoločnú reakciu na krok Ruska. „Členské krajiny majú pripravené núdzové plány pre takýto scenár, spolupracujeme s nimi v rámci koordinácie a solidarity,“ uviedla šéfka EK. „Takisto budeme pokračovať v spolupráci s medzinárodnými partnermi na zabezpečení alternatívnych dodávok,“ uzavrela.

Predstavitelia EÚ sa v stredu stretnú, aby hovorili o zastavení dodávok ruského plynu do Poľska a Bulharska a ďalšom balíku sankcií, ktorý by mal cieliť na ruský export ropy. (afp, reuters, tasr)

10.48 Slovenská vláda schválila návrh na darovanie vojenského materiálu pre Ukrajinu v hodnote 2 milióny eur. 

Ministerstvo obrany využije možnosti refundácie niektorých výdavkov súvisiacich s darovaním vojenského materiálu na úrovni EÚ a na základe bilaterálnych dohôd. (tasr)

10.16 Ruské ministerstvo obrany vyhlásilo, že sily Ruskej federácie zničili veľké množstvo zbraní, ktoré Ukrajine dodali západné krajiny. 

„Presne navádzané rakety dlhého doletu Kalibr, odpálené z mora, zničili v areáli hlinikárne v Záporoží hangáre s obrovským množstvom zahraničných zbraní a munície, ktoré ukrajinským jednotkám dodali Spojené štáty a európske krajiny,“ uviedol na brífingu rezort obrany v Moskve. Aké zbrane boli údajne zničené, ministerstvo nespresnilo. (afp, tasr)

9.41  Hraničnými priechodmi na slovensko-ukrajinskej hranici prešlo v utorok 2960 obyvateľov Ukrajiny. Z toho 732 mužov, 1699 žien a 529 detí.

O dočasné útočisko na Slovensku požiadalo 281 osôb. Zároveň na výstupe zo Slovenska smerom na Ukrajinu prešlo 2208 osôb. 

Celkovo Slovensko zaznamenalo od vypuknutia vojny na Ukrajine 365 509 utečencov. Celkový počet udelených dočasných útočísk od 1. marca je 71 528 osôb. (tasr)

9.07 Ukrajina oznámila, že ruské sily – v rámci ofenzívy zameranej na ovládnutie Donbasu – dobyli niekoľko tamojších dedín.

Ministerstvo obrany v Kyjeve uviedlo, že ruské jednotky vytlačili ukrajinské ozbrojené sily z obce Velyka Komyšuvacha a Zavody v Charkovskej oblasti a získali kontrolu nad mestečkom Zarične a obcou Novotoškivske v Doneckej oblasti.

Rezort obrany varoval, že ruské sily „pokračujú v ofenzíve smerom na Nižne a Orichiv“ v Záporožskej oblasti. (afp, tasr)

8.32 Ukrajina kontroluje väčšinu svojho vzdušného priestoru, pretože Rusko nedokáže účinne eliminovať jej vzdušné sily ani protileteckú obranu.

„Rusko má veľmi obmedzený prístup k vzdušnému priestoru na severe a západe Ukrajiny, čo limituje jeho ofenzívne akcie na útoky z veľkej diaľky,“ napísal na Twitteri britský rezort obrany vychádzajúc z informácií tajných služieb.

„Aktivity ruského letectva sú primárne zamerané na juh a východ Ukrajiny, kde sa zameriava na podporu ruských pozemných síl,“ pokračovalo britské ministerstvo v pravidelnom dennom hlásení o vývoji konfliktu.

Dodalo, že Rusko pokračuje v útokoch na ukrajinské vojenské ciele a logistickú infraštruktúru po celom území Ukrajiny. Britský rezort obrany tiež uviedol, že pri väčšine ruských leteckých útokov na obliehané prístavné mesto Mariupol boli pravdepodobne použité neriadené bomby.

„Takéto zbrane obmedzujú schopnosť armády efektívne rozlišovať ciele pri vedení útokov, čo zvyšuje riziko civilných obetí,“ konštatovalo britské ministerstvo obrany. (reuters, tasr)

8.19 V troch ruských oblastiach neďaleko ukrajinských hraníc bolo v stredu skoro ráno počuť výbuchy a v meste Belgorod v rovnakom čase vypukol požiar v muničnom sklade. 

Gubernátor administratívneho územného celku Kurská oblasť Roman Starovojt uviedol, že čo sa týka výbuchov, ktoré bolo v stredu ráno počuť v meste Kursk, išlo pravdepodobne o systémy protivzdušnej obrany.

V meste Voronež – hlavnom meste rovnomennej oblasti na juhozápade Ruska – bolo podľa ministra pre núdzové situácie, na ktorého sa odvolala ruská tlačová agentúra TASS, počuť dva výbuchy; tieto incidenty sú predmetom vyšetrovania.

A gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov zase uviedol, že požiar muničného skladu neďaleko dediny Staraja Nelidovka sa podarilo uhasiť a civilisti neutrpeli zranenia. (reuters, tasr)

A video from the burning ammunition depot in Staraya Nelidovka, #Russia. pic.twitter.com/q4bzbTeZsu

— NEXTA (@nexta_tv) April 27, 2022

8.08 Rusko aj po zastavení dodávok Poľsku a Bulharsku naďalej dodáva plyn do Rakúska, uviedla rakúska ministerka pre ochranu klímy a životného prostredia Leonore Gewesslerová. 

Rusko naďalej bez obmedzení dodáva cez hlavné trasy, ktorými sú Ukrajina a plynovod Nord Stream na dne Baltického mora, uviedla Gewesslerová. Na otázku, či existujú signály, že Moskva chce zastaviť dodávky Rakúsku, odpovedala: „Nie, neexistujú takéto signály.“

„Musíme urobiť všetko pre to, aby sme sa čo najrýchlejšie zbavili svojej závislosti od ruského plynu,“ zdôraznila rakúska ministerka. Zastavenie dodávok pre dva členské štáty Európskej únie podľa nej jasne ukazuje, že Rusko nie je dôveryhodný partner, na ktorého sa dá spoľahnúť. Ruský prezident Vladimir Putin totiž využíva dodávky energií ako zbraň vo vojne. (apa, tasr)

7.06 Britský premiér Boris Johnson vyhlásil, že neočakáva, že ruský prezident Vladimir Putin použije na Ukrajine taktické jadrové zbrane v prípade viacerých neúspechov Ruska na bojisku. 

Johnson v rozhovore pre televíznu stanicu Talk TV povedal, že si myslí, že Putin má v Rusku dostatok politického priestoru a podpory na to, aby mohol ustúpiť a stiahnuť ruské vojská z Ukrajiny.

Na otázku, či očakáva, že Putin bude uvažovať nad použitím taktických jadrových zbraní, ak na Ukrajine utrpí ešte viac vojenských neúspechov, britský premiér odpovedal, že si nemyslí, že k tomu dôjde. (reuters, tasr)

6.48 Na Ukrajine začali opäť pôsobiť americkí diplomati, ktorí z tejto krajiny ušli krátko pred začiatkom ruskej invázie. 

Oznámilo to ministerstvo zahraničných vecí USA s tým, že momentálne pracujú v dočasných priestoroch v západoukrajinskom meste Ľvov, kam dochádzajú zo susedného Poľska. 

Prvá skupina amerických diplomatov prekročila poľsko-ukrajinské hranice a pricestovala do mesta Ľvov v utorok ráno, priblížil americký rezort diplomacie. Po práci sa diplomati ešte v ten istý deň vrátili do Poľska.

Postupný návrat amerických predstaviteľov na Ukrajinu avizoval americký minister zahraničných vecí Antony Blinken ešte v nedeľu počas svojej návštevy Kyjeva. Povedal tiež, že budova americkej ambasády v Kyjeve zatiaľ zostane zatvorená.

Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price však v utorok uviedol, že rezort prehodnotil situáciu a svoje veľvyslanectvo v Kyjeve plánuje opäť otvoriť čo najskôr, ale za predpokladu, že v meste bude vhodná bezpečnostná situácia. (ap, tasr)

6.34 Ruská armáda priviedla svet na pokraj katastrofy, keď ovládla areál bývalej jadrovej elektrárne v ukrajinskom meste Černobyľ, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pri príležitosti 36. výročia černobyľskej jadrovej havárie. 

„Svet bol opäť na pokraji katastrofy“, pretože Rusko zaobchádzalo s černobyľskou zónou „ako s obyčajným bojiskom, s územím, kde sa ani nesnažili dbať na jadrovú bezpečnosť“, povedal Zelenskyj počas tlačovej konferencie s generálnym riaditeľom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafaelom Grossim.

„Žiadna krajina na svete nepredstavovala od roku 1986 takú veľkú hrozbu pre jadrovú bezpečnosť v Európe a vo svete ako Rusko od 24. februára," zdôraznil Zelenskyj. Práve 24. februára ruský prezident Vladimir Putin nariadil ruskej armáde, aby zaútočila na Ukrajinu, pripomína AFP.

Podľa Grossiho bola situácia v Černobyli, odkiaľ sa ruskí vojaci stiahli koncom marca, „absolútne abnormálna a veľmi, veľmi nebezpečná“. Dodal, že v areáli bývalej elektrárne budú vykonané „špeciálne práce“ zamerané na obnovu poškodenej infraštruktúry.

Zelenskyj následne v utorok večer vyhlásil, že nad areálom tejto elektrárne v nízkej výške preleteli dve riadené strely vystrelené ruskou armádou. (afp, tasr)

6.15 Švajčiarsko vetovalo vývoz munície pre protilietadlové systémy typu Gepard, ktoré Nemecko posiela na Ukrajinu.

Oznámila to v utorok švajčiarska vláda. 

Nemecko v utorok oznámilo, že umožní dodávku 50 samohybných protilietadlových systémov typu Gepard na Ukrajinu.

Švajčiarsky Štátny sekretariát pre hospodárstvo (SECO) dostal od Berlína dve žiadosti o povolenie na prevoz munície z Nemecka na Ukrajinu, pretože Nemecko túto muníciu predtým dostalo od Švajčiarska. Jedna žiadosť sa vzťahovala na strelivo s kalibrom 35 milimetrov pre spomínaný systém Gepard.

SECO podľa svojich vyjadrení na obe žiadosti reagoval negatívne s odvolaním sa na švajčiarsku legislatívu. Tá nepovoľuje vývoz vojenského materiálu v prípade, ak je cieľová krajina zapojená do vnútorného alebo medzinárodného konfliktu.

To, akú muníciu teraz Nemecko pošle na Ukrajinu, nie je známe, uviedla švajčiarska verejnoprávna stanica SRF.

Švajčiarsko sa pripojilo k sankciám, ktoré Európska únia zaviedla proti Rusku v reakcii na jeho inváziu na Ukrajinu, pripomína Reuters. Švajčiarsko však trvá na tom, že jeho neutrálny štatút mu neumožňuje poskytovať zbrane na použitie v ozbrojených konfliktoch. (reuters, tasr)

Čo sa dialo v utorok 26. apríla:

Čítajte tiež

Vojna Putin dúfa, že sa konflikt na Ukrajine podarí ukončiť diplomaticky

Postoj

Ruský prezident po boku generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa dodal, že Rusko mierové rozhovory neodmieta.