Sochy, pamätníky, mozaiky či fontány majú v Bratislave svoje stále miesto, vo verejnom priestore mesta sa nachádza viac ako 570 diel. Hlavné mesto chce robiť viac pre ich udržiavanie a zároveň, chce aktívne pristupovať aj k definovaniu verejného priestoru, vrátane umenia v ňom.
Magistrát hlavného mesta oznámil, že v tejto súvislosti upravil činnosť, štatút aj zloženie odbornej komisie, ktorá začína fungovať pod novým názvom ako Komisia pre diela vo verejnom priestore.
„Bratislava má veľa sochárskych diel vo verejnom priestore, ktoré sú rôznej kvality, ale všetky predstavujú vrstvy pamäte mesta a tvoria jeho identitu. Z toho dôvodu si zaslúžia ochranu a starostlivosť,“ upozornila minulý rok kunsthistorička Sabina Jankovičová v zborníku k online konferencii „HLAVA V. - Čo pre vás znamená umenie vo verejnom priestore?".
Jankovičová ešte v rokoch 2012-2013 zmapovala stav sochárskych diel na území Bratislavy a vytvorila „Súpis sôch“, v roku 2020 diela opätovne skontrolovala s cieľom zabezpečiť ich reštaurovanie a ochranu.
„Niektoré diela potrebujú reštaurovanie. Niekoľko sôch je posprejovaných, je zničený pôvodný náter, alebo je naopak pridaný nevhodný náter. Kamenné sochy sú zničené smogom. Často je neprimeraným zásahom narušené okolie diela,“ zhodnotila stav diel Jankovičová. Relatívne dobre sú na tom podľa nej diela v Starom meste, keďže väčšina z nich je z trvácneho bronzu, ktorý naorzdiel od kameňa bepoškodzuje smog.
Mesto vidí ako veľký problém stav týchto sochárskych aj iných diel, z ktorých mnohé sú dlhé roky bez vlastníka a správcu. Bez náležitej starostlivosti totiž klesá ich hodnota a funkcia, ktorú by mali na konkrétnych miestach plniť.
Novú Komisiu pre diela vo verejnom priestore tvoria odborníci a odborníčky z Mestského ústavu ochrany pamiatok, Galérie mesta Bratislavy a Metropolitného inštitútu Bratislavy.
„Komisiu dopĺňajú aj externí experti, ktorí vydávajú k hodnoteným zámerom svoje stanoviská. Do komisie svojich zástupcov nominujú aj mestské časti, ktoré sa do hodnotenia zapájajú podľa lokality zvažovaného či plánovaného umiestnenia diela,“ uviedlo mesto.
Hlavné mesto chce tiež prostredníctvom tejto komisie prechádzať neželaným zásahom v čase, keď ešte len vznikajú návrhy na umiestňovanie nových diel či na manipuláciu s existujúcimi.
Pripravuje preto aj Manuál umiestňovania diel vo verejnom priestore, ktorý poskytne majiteľom súkromných pozemkov aj iniciátorom základné rámce, o ktoré by sa mali pri vzniku a osádzaní diel opierať.
Bratislava už v roku 2012 prijala Koncepciu narábania s pomníkmi, pamätníkmi, pamätnými tabuľami a výtvarnými dielami na území hlavného mesta SR Bratislavy a Pravidlá pre umiestňovanie pomníkov, pamätníkov a výtvarných diel na území hlavného mesta.
Zároveň v tom čase zriadila Komisiu pre pamätníky a výtvarné zásahy do verejného priestoru, jej činnosť však narážala na obmedzenú vymáhateľnosť dodržiavania stanovísk hlavného mesta k predkladaným návrhom. Na takúto kompetenciu totiž v súčasnosti neexistuje opora v platnej legislatíve.
„Od roku 2012 pribudli aj nové diela, ale napriek existencii komisie hodnotiacej nové realizácie, produkcia je veľmi nízkej kvality. Som členkou tejto komisie, ale aj diela, ktoré prešli naším schvaľovaním, sú v realite veľmi slabé,“ spomínala na fungovanie dnes už zaniknutej komisie kunsthistorička Jankovičová. Komisiu teraz po transformácii nahrádza nová.
Kvalitu v umení vo verejnom priestore chce mesto dosiahnuť tiež tak, že bude realizovať výtvarno-architektonické súťaže pre vznik a osadenie diel.
Bratislava minulý týždeň oznámila aj spustenie svojich fontán v centre mesta. Generálny investor Bratislavy, ktorý je správcom mestských fontán, sa stará celkovo o 41 fontán, 14 pitných fontánok, 7 rozprašovačov, 3 studne a 1 hmlovú fontánu.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.