Vojna na Ukrajine Rusi tvrdia, že dobyli Mariupol. Zelenskyj varuje pred likvidáciou vojakov mesta

Dianie sledujeme online:

22.42 Likvidácia ukrajinských vojakov v obliehanom Mariupole by bola koncom rokovaní, upozornil Zelenskyj.

„Likvidácia našich vojakov, našich mužov, by ukončila akékoľvek rokovania,“ povedal ukrajinský prezident. Dodal pritom, že Ukrajina nebude s Ruskom vyjednávať o svojom území či ľude.

Na margo obliehaného a neustále ostreľovaného Mariupola ukrajinský prezident tiež skonštatoval, že by sa mohol stať „desiatimi Boroďankami“. Odkazoval tým na ukrajinské mesto Boroďanka, zdevastované ruskými vojakmi, pripomína BBC. 

Ukrajina v sobotu informovala, že v troskách Mariupola kladú Rusku ešte stále odpor zvyšky ukrajinských obrancov, ktorých ruskí vojaci vytlačili do tamojšieho rozsiahleho oceliarskeho komplexu Azovstaľ ležiaceho neďaleko prístavu. Rusko už vyhlásilo, že jeho jednotky vyčistili celú mestskú oblasť Mariupola od ukrajinských síl. Moskva tiež tvrdí, že ukrajinské sily stratili v meste už viac ako 4000 vojakov.

Ruské ministerstvo obrany vyzvalo vojakov, aby sa vzdali, ak chcú prežiť. Vzdalo sa vraj už 1464 ukrajinských vojakov. Kyjev podobné počty odmieta. Na tvrdenia o dobýjania mesta zatiaľ nereagoval, prezident Volodymyr Zelenskyj však uviedol, že situácia je extrémne vážna. (tasr, new york times, reuters)

22.00 Ukrajina kritizuje pomalé a nedostatočné dodávky zbraní z Európskej únie. „EÚ dodáva Ukrajine zbrane, no nie tie, o ktoré sme žiadali,“ napísal poradca prezidenta Mychajlo Podoľak. Dodávky zbraní navyše trvajú podľa neho príliš dlho. „Táto hra sa dá hrať dlho, no demokracia z toho rozhodne nebude mať prospech. Ukrajina potrebuje zbrane. Nie za mesiac. Teraz,“ dodal.

Ukrajina sa ruským útokom bráni už viac ako sedem týždňov. Minulý týždeň EÚ oznámila, že vyčlení ďalších 500 miliónov eur na dodávky zbraní a vybavenia ukrajinským ozbrojeným silám. Celková výška uvoľnených finančných prostriedkov sa tak zvýšila na 1,5 miliardy eur.

Tieto peniaze majú byť použité na nákup osobných ochranných prostriedkov, lekárničiek a pohonných hmôt, ako aj zbraní na obranné účely. Kyjev od Západu žiada dodanie ťažkých zbraní, ako sú tanky, delostrelectvo, protivzdušná obrana a lietadlá. (tasr)

19.10 Španielska dedina Fuentes de Andalucía sa zo solidarity premenovala na Ukrajinu (po španielsky Ucraniu). Premenované boli aj tamojšie ulice, ktoré sa po novom volajú Kyjev, Odesa či Mariupol.

„Hlavným cieľom je zvyšovať povedomie o konflikte na Ukrajine, ale tiež ukázať, kde (na ktorej strane) vo vojne krajiny stoja,“ povedal agentúre Reuters starosta tejto dediny Francisco Martínez stojac na ulici nazvanej Mesto Kyjev (Cuidad de Kiev).

Martínez uviedol, že zmena názvu dediny je viac než len symbolickým gestom. Dodal pritom, že tamojší obyvatelia vyzbierali len v priebehu dvoch dní 3500 eur určených na stavbu plánovaného utečeneckého centra. (tasr)

18.35 Mierová dohoda medzi Ukrajinou a Ruskom by mohla pozostávať z dvoch samostatných dokumentov. Jeden by mal riešiť bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, ďalší priamo vzťahy Ukrajiny s Ruskou federáciou. Uviedol to Volodymyr Zelenskyj pre ukrajinské online médiá.

Moskva by podľa ukrajinského prezidenta chcela mať len jednu dohodu, v ktorej by boli opísané všetky otázky. „Nie každý sa však vidí za jedným stolom s Ruskom,“ vyhlásil Zelenskyj, podľa ktorého sú jednou vecou bezpečnostné záruky a druhou je vec dohody s Ruskom.

Zelenskyj tiež uviedol, že Veľká Británia, Spojené štáty americké, Taliansko a Turecko sú pripravené stať sa „garantmi Ukrajiny, ale nikto zatiaľ nedal konečnú odpoveď“. (ukrajinska pravda)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Foto – TASR/AP

18.18 Ukrajinskí obrancovia, ktorí zostanú v Mariupole a odmietnu sa vzdať, budú zlikvidovaní, vyhlásil podľa BBC šéf Ruskom podporovanej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin.

Spojenci Ruska sú blízko dobytia mesta, ale predpokladá sa, že ukrajinské sily sa bránia náporu z oblasti prístavu a továrne Azovstal.

Objavili sa aj videozáznamy, na ktorých ukrajinské sily sľubujú, že sa svojich pozícií nevzdajú. (bbc, čt24)

18.02 Viac ako 10-tisíc ukrajinských dobrovoľníkov pomáha pri obnove krajiny. Dobrovoľníci v súčasnosti pracujú najmä v odmínovaných častiach Kyjevskej oblasti.

Podľa ukrajinských médií, ktoré sa odvolávajú na štátnu pohotovostnú službu, dobrovoľníci čistia ulice, rozoberajú sutiny po zbombardovaných budovách alebo sa zúčastňujú na pátracích akciách.

Pracovať však nemôžu všade, keďže ruské jednotky nastražili vo viacerých oblastiach míny alebo ďalšie výbušné zariadenia, ktoré by mohli dobrovoľníkov ohroziť. (ukrajinska pravda, kyiv independent)

17.04 Najbohatší Ukrajinec Achmetov chce znovu postaviť zničené mesto Mariupol. V troskách mesta v súčasnosti kladú odpor zvyšky ukrajinských obrancov.

Rinat Achmetov má na Mariupol úzke väzby a vlastní v ňom aj dva veľké oceliarske závody. „Mariupol je pre celý svet tragédiou a príkladom hrdinstva. Pre mňa bol Mariupol vždy ukrajinským mestom a vždy ním aj zostane,“ vyhlásil oligarcha, v minulosti spájaný s proruskou Stranou regiónov.

Vyjadril pritom nádej, že „naši odvážni vojaci“ napokon ubránia toto strategicky položené prístavné mesto pri Azovskom mori, na ktoré ruskí vojaci útočia už sedem týždňov.

Achmetovovo „impérium“ na východnej Ukrajine utrpelo veľké škody počas prebiehajúcej ruskej invázie, ale aj v dôsledku anexie Krymu a vojny v Donbase, kde prebiehajú boje už prakticky osem rokov. V roku 2013 sa bohatstvo tohto veľkopodnikateľa odhadovalo na 15,4 miliardy dolárov, v súčasnosti je to už len 3,9 miliardy.

Rinatovi Achmetovovi patria mariupolské oceliarne Azovstaľ a metalurgický Illičov kombinát, ktoré boli počas bojov o mesto z veľkej časti zničené. Zvyšky ukrajinských obrancov kladú odpor ruským útočníkom práve v rozsiahlom komplexe Azovstaľa, pričom ťažké boje predtým prebiehali aj v Illičovej oceliarni.

Achmetovovi patrí najväčšia ukrajinská oceliarska spoločnosť Metinvest, ktorá v piatok vyhlásila, že nikdy nebude vykonávať svoju činnosť na územiach kontrolovaných ruskými okupantmi.

„Mojou ambíciou je vrátiť sa do ukrajinského Mariupola (...), aby mohla tamojšia oceľ opäť konkurovať na svetových trhoch ako predtým,“ uviedol oligarcha v písomných odpovediach na otázky Reutersu. „Verím, že sa nám po víťazstve v tejto vojne všetkým spoločne podarí znovuvybudovať slobodu, európsku, demokratickú a úspešnú Ukrajinu“.

Vyjadril pritom presvedčenie, že vojnové škody sú také rozsiahle, že Ukrajina bude potrebovať bezprecedentný medzinárodný plán obnovy, akýsi nový Marshallov plán.      

Achmetov sa zároveň domnieva, že v povojnovej rekonštrukcii bude zohrávať kľúčovú úlohu aj jeho finančný a priemyselný konglomerát SCM, ktorý je najväčším súkromným podnikateľským subjektom na Ukrajine. Výšku škôd odhadol na približne trilión dolárov.

Achmetov tiež ocenil „nasadenie a profesionalitu“ prezidenta Zelenského pri obrane krajiny. Vyjadril pritom ochotu zabudnúť na vzájomné spory z minulosti a spoločne s ním pracovať na povojnovej obnove zničenej Ukrajiny. (tasr)

16.29 Rusi začali paľbu v centre mesta Lisičansk v Luhanskej oblasti, čím zmarili evakuáciu. Šéf miestnej oblasti Serhiy Haidai uviedol, že obyvatelia sa rozhodli zostať v pivniciach a evakuovaná bola iba jedna osoba.

Neskôr ukrajinské médiá informovali, že zatiaľ čo pokračovalo ostreľovanie, zo Severodonecka dokázalo ujsť 42 obyvateľov, z Rubežnoja 11 ľudí. (kyiv independent)

16.11 Najmenej jeden človek prišiel v sobotu o život a niekoľko ďalších utrpelo zranenia pri ruskom raketovom útoku, ktorý v sobotu zasiahol ukrajinskú metropolu Kyjev. Oznámil to tamojší starosta Vitalij Kličko, ktorého citovala stanica Sky News.

Záchranári teraz podľa Klička bojujú o životy zranených. „Kyjev bol a zostáva cieľom agresora,“ dodal starosta. Na Telegrame kyjevský starosta tiež uviedol, že ruskí generáli sa už dlhšie vyhrážajú raketovými útokmi na hlavné mesto. Tamojšia protivzdušná obrana sa podľa jeho slov snaží ľudí ochrániť, avšak „nepriateľ je nemilosrdný“. (tasr)

14.52 Pohľad na Rusmi zbombardované mesto Irpiň pri Kyjeve:

#Irpin from a bird's eye view. pic.twitter.com/sSmqJejhZS

— NEXTA (@nexta_tv) April 16, 2022

14.49 Ukrajina už takmer vypracovala dotazník pre vstup do Európskej únie, prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol vo videu, ktoré zverejnil v piatok večer.

„Práca je takmer dokončená a odpovede čoskoro poskytneme predstaviteľom Európskej únie,“ povedal Zelenskyj. Dotazník slúži ako základ pre prístupové rozhovory. (tasr)

14.25 Premiér Eduard Heger vyjadril presvedčenie, že demokratické krajiny sa nesmú nechať zastrašiť Ruskom a musia poskytovať maximálnu pomoc Ukrajine, ktorá už vyše 50 dní vzdoruje ruskej agresii. 

V krátkom interview pre CNN hovoril o systéme S-300, ktorý Slovensko darovalo Kyjevu, ako aj o prípadnom poskytnutí stíhačiek MiG-29 Ukrajine či ďalších formách slovenskej pomoci Ukrajine a aj snahách o zníženie závislosti SR od dodávok energetických surovín z Ruska.

„Vieme, že Rusko (...) sa reálne snaží rozbiť jednotu, ktorú máme v demokratickom svete, a to nemôžeme pripustiť. Nemali by sme sa báť, mali by sme byť odvážni a čeliť hrozbe a pomáhať Ukrajine tak, ako je to len možné,“ uviedol Heger.

Premiér Heger Rusko sa snaží rozbiť jednotu demokratického sveta

TASR

„Nemali by sme sa báť, mali by sme byť odvážni a čeliť hrozbe a pomáhať Ukrajine tak, ako je to len možné.“

14.09 Rusko zaslalo do Prahy diplomatickú nótu, podľa ktorej Česko nesmie poskytovať tretím krajinám bývalú sovietskú techniku bez povolenia Moskvy.

Podľa českého ministra zahraničných vecí Jana Lipavského je to nezmysel.

Šéf českej diplomacie uviedol, že neexistuje žiadna doložka, ktorá by upravovala odovzdávanie zbraní, a preto Praha nebude reagovať na ruskú nótu. (čt24)

13.38 Aktualizácia situácie na Ukrajine k 16. aprílu:

The illegal and unprovoked invasion of Ukraine is continuing.

The map below is the latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 16 April 2022

Find out more about the UK government's response: https://t.co/tMxEoYPHHJ

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 pic.twitter.com/hRt3hmZAjp

— Ministry of Defence 🇬🇧 (@DefenceHQ) April 16, 2022

13.13 Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková oznámila, že v sobotu by malo byť na Ukrajine otvorených celkovo deväť humanitárnych koridorov určených na evakuáciu civilistov.

Jeden z koridorov by mal podľa vicepremiérky viesť aj z obliehaného Mariupola, ktorý čelí už od začiatku invázie neustálym ruským útokom. Vereščuková v tejto súvislosti uviedla, že civilistom, ktorí sa ešte stále nachádzajú v tomto juhoukrajinskom prístavnom meste, by v sobotu malo byť umožnené opustiť ho súkromnými autami.

Päť z deviatich koridorov má viesť z Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, ktorá podľa miestnych predstaviteľov momentálne čelí intenzívnemu ostreľovaniu. (tasr)

11.53 V Dnepropetrovskej oblasti Rusi zničili opustenú hydinovú farmu. Ešte skôr Ukrajinci oznámili, že Rusi sa počas noci zamerali na „ekonomickú infraštruktúru“ v tomto regióne, ktorého hlavné administratívne mesto je Dnipro. (ukrajinska pravda, kyiv independent)

⚡️ Dnipro Governor: Missiles hit abandoned poultry farm in Dnipro Oblast.

Earlier, it was reported that Russian forces targeted an "economic infrastructure site" in the region overnight.

📷: Dnipro Governor Valentyn Reznichenko pic.twitter.com/4lviWdGCV4

— The Kyiv Independent (@KyivIndependent) April 16, 2022

11.35 Ukrajina zostrelila v sobotu štyri riadené strely letiace do Ľvovskej oblasti, informovalo o tom veliteľstvo leteckej jednotky „Západ“ ukrajinských vzdušných síl. Na západe Ukrajiny došlo k viacerým explóziám.

Sirény signalizujúce letecký poplach zneli v noci nadnes aj  v mnohých ďalších mestách po celej Ukrajine, ktorá sa bráni ruskej agresii už viac než 50 dní. (ukrajinska pravda, tasr)

11:30 Podľa ukrajinských zdrojov pri raketovom útoku na krížnik Moskva, ktorý bol vlajkovou loďou ruskej Čiernomorskej flotily, zahynul aj jeho kapitán Andrej Kuprin, čo však Moskva nepotvrdila. Ruské ministerstvo obrany však v piatok avizovalo, že zintenzívni raketové útoky na Kyjev, ak bude Ukrajina podnikať bližšie nešpecifikované „teroristické útoky alebo sabotáže“ zo strany ukrajinských síl. (tasr)

11.22 Rusko v sobotu ráno zaútočilo raketovým útokom na ďalšiu vojenskú továreň v Kyjeve. Potvrdili to ukrajinské úrady a ruské ministerstvo obrany.

Kyjevský starosta Vitalij Kličko uviedol, že v meste a jeho okolí došlo k niekoľkým explóziám, okrem iného vo štvrti Darnyckyj na juhovýchode metropoly. Počet prípadných obetí alebo zranených nebol bezprostredne známy.

Kličko zároveň vyzval Kyjevčanov, aby neignorovali letecké poplachy a aby sa po zaznení sirén vždy uchýlili do krytov. Apeloval tiež na obyvateľov, ktorí v predchádzajúcich týždňoch z Kyjeva utiekli, aby sa do mesta zatiaľ nevracali.

„Vysokopresné, zo vzduchu odpálené zbrane dlhého doletu zničili výrobné budovy zbrojárskej továrne v Kyjeve,“ napísalo ruské ministerstvo obrany.

K podobnému útoku došlo v Kyjeve – neďaleko miestneho medzinárodného letiska – už v noci zo štvrtka na piatok. Podľa Moskvy bola pri ňom zničená továreň Vizar neďaleko Kyjeva, kde sa vyrábajú protilodné rakety typu R-360 Neptún. Práve takéto rakety boli podľa Kyjeva použité pri štvrtkovom potopení ruského raketového krížnika Moskva.

Útoky na Kyjev z posledných dní sú podľa ukrajinských úradov odplatou za potopenie krížnika, ktoré pre Kremeľ predstavuje veľký symbolický úder. Samotná Moskva oficiálne popiera, že by plavidlo potopili Ukrajinci, a tvrdí, že išlo o dôsledok výbuchu munície a následného požiaru na palube a tiež zlých poveternostných podmienok. (tasr)

10.01 Mariupol nie je možné dobyť, pretože Mariupol už neexistuje, povedal pre CNN vysoký úradník obliehaného mesta.

„Ukrajinská armáda udržuje kontrolu nad mestom. Nepriateľ nemôže obsadiť Mariupol. Nepriateľ sa môže zmocniť zeme, na ktorej bol Mariupol, ale Mariupol už neexistuje. Mesto bolo Ruskou federáciou zrovnané so zemou,“ povedal.

"The Ukrainian army maintains control of the city. The enemy cannot take #Mariupol. The enemy can seize the land on which Mariupol was, but there is no more Mariupol. The city of Mariupol has been razed to the ground by the #Russian Federation," the governor of the city told CNN. pic.twitter.com/LEZFSli7sj

— NEXTA (@nexta_tv) April 15, 2022

9.49 Nemecký minister spravodlivosti uviedol, že dodávky tankov alebo iných ťažkých zbraní by neznamenali vstup Nemecka do vojny na Ukrajine, ktorá sa už vyše 50 dní bráni ruskej vojenskej agresii.

Marco Buschmann, ktorý v nemeckej spolkovej vláde zastupuje najmenšiu koaličnú stranu – liberálov z FDP, konštatoval, že dodávky zbraní krajine brániacej svoju suverenitu pred agresorom neznamenajú podľa medzinárodného práva vstup do vojnového konfliktu. „Keď sa dodávajú zbrane Ukrajine, ktorá uplatňuje svoje legitímne právo na obranu, nemôže to viesť k tomu, že sa stávate účastníkom konfliktu,“ povedal.

Minister pritom zdôraznil, že nejde len o jeho osobný názor, ale o postoj nemeckej vlády, ktorá v piatok oznámila plán uvoľniť miliardu eur na vojenskú pomoc pre Ukrajinu. Tieto finančné prostriedky budú zahrnuté v doplnkovom rozpočte na tento rok. Berlín tak reagoval na kritiku zo strany Kyjeva EÚ, že Nemecko Ukrajine dostatočne vojensky nepomáha. Ukrajinská vláda žiada nemeckú vládu aj o dodávky ťažkých zbraní.

V Nemecku od začiatku ruskej invázie prebieha diskusia o tom, aké zbrane by mal Berlín dodávať ukrajinskej strane. Nemecký kancelár Olaf Scholz sa v posledných týždňoch aj na domácej scéne dostal pod paľbu kritiky za váhavý postoj v otázke možných dodávok ťažších zbraní – tankov, vrtuľníkov či lietadiel – Ukrajine. Hlasy požadujúce zintenzívnenie vojenskej podpory Kyjevu v poslednom období silnejú aj v rámci samotnej nemeckej vládnej koalície.

Buschmann tiež v rozhovore pre Welt am Sonntag zdôraznil, že Nemecko sa stalo jednou z prvých krajín sveta, ktorá začala vyšetrovať podozrenia zo spáchania vojnových zločinov na Ukrajine. Podľa neho sa však vyšetrovanie nebude týkať samotného šéfa Kremľa Vladimira Putina, pretože na základe medzinárodného práva nemožno vyšetrovať hlavy štátov počas výkonu ich mandátu. (tasr)

9.45 Generál vo výslužbe Pavel Macko (ODS) predpokladá, že sa po vojenskej stránke začnú prejavovať sankcie v lete. Vtedy by podľa neho mohli Rusom chýbať náhradné diely na tanky. 

Súčasnú vojenskú situáciu považuje za „paradoxnú asymetriu“, pretože Rusi majú síce k dispozícii dostatok techniky, no nemá ju kto obsluhovať. Ukrajina má, naopak, dostatok ľudí, no chýba jej bojová technika. (aktuality)

9.25 Od 24. februára do 14. apríla zaznamenal Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva v súvislosti s ruským ozbrojeným útokom proti Ukrajine 1982 civilných obetí. Z toho zomrelo 162 detí.

Podľa vyšetrovateľov úradu sa zranilo asi 2651 ľudí, z toho 256 detí. Upozorňujú však, že čísla sú určite vyššie.

From 24 Feb—14 April, we recorded 4,633 civilian casualties in context of Russia’s armed attack against #Ukraine: 1,982 killed, incl 162 children; 2,651 injured, incl 256 children, mostly caused by shelling & airstrikes. Actual toll is much higher. Update https://t.co/n7A2wjzagu pic.twitter.com/r8lRN77gQb

— UNHumanRightsUkraine (@UNHumanRightsUA) April 15, 2022

9.07 V Kyjeve sú po ranných výbuchoch zranení ľudia, informoval starosta Vitalij Kličko. Na mieste podľa neho zasahujú záchranné zložky.

8.19 Pri ostreľovaní Charkova zomrelo v piatok najmenej 10 ľudí. Informovala o tom krajská prokuratúra. Najmenej 35 ďalších ľudí bolo pri útokoch údajne zranených.

Vo vyhlásení prokuratúry sa ďalej uvádza, že poškodených alebo zničených bolo aj niekoľko obytných domov na východnom predmestí Charkova. Podľa DPA informácie nebolo možné nezávisle overiť. (tasr)

Žena trúchli nad obeťou ruskej agresie. Foto – TASR/AP

8.12 Rusko v diplomatickej nóte varovalo Spojené štáty a ďalšie západné krajiny, že ich dodávky zbraní na Ukrajinu by mohli mať „nepredvídateľné dôsledky“.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pre CNN pripomenul, že všetky štáty by sa mali pripraviť na možnosť, že by ruský prezident Vladimir Putin mohol použiť na Ukrajine taktické jadrové zbrane. (čt24)

8.01 V Kyjeve a vo Ľvove na západe Ukrajiny bolo nadránom počuť výbuchy. Informovali miestne médiá. Sirény sa v noci na dnes rozozneli tiež v ďalších mestách na juhu, západe i v centrálnej časti Ukrajiny. (reuters, guardian)

7.54 V krymskom meste Sevastopoľ v piatok zorganizovali „slávnostnú rozlúčku“ s krížnikom Moskva.

Prítomní boli aj zástupcovia cirkvi.

A ceremony of farewell to the cruiser "Moskva" was held today in #Sevastopol. pic.twitter.com/Bl2q02RaBK

— NEXTA (@nexta_tv) April 15, 2022

7.48 Zelenskyj uviedol, že podľa odhadov Ukrajiny vo vojne s Ruskom doteraz zahynulo približne 2500 až 3000 ukrajinských vojakov. Povedal to v rozhovore pre televíziu CNN.

Zelenskyj dodal, že približne ďalších 10-tisíc ukrajinských vojakov bolo zranených a je „ťažké povedať, koľko z nich prežije“. Počet obetí ruskej armády Ukrajina podľa Zelenského odhaduje na 19- až 20-tisíc.

Na otázku o tohtotýždňových videách dokumentujúcich smrť a devastáciu na Ukrajine vrátane ženy, ktorá našla telo svojho mŕtveho syna v studni, Zelenskyj odpovedal, že je to pre neho „veľká bolesť“. „Nemôžem sa na to pozerať ako otec už len preto, že všetko, čo po tomto chcete, je pomsta a zabíjanie. Musím sa na to pozerať ako prezident štátu, kde mnoho ľudí zomiera a stráca svojich blízkych,“ poznamenal.

„Všetci chceme bojovať. Ale všetci musíme urobiť všetko pre to, aby táto vojna nebola nekonečná. Čím dlhšia bude, tým viac by sme stratili. Všetky tieto straty budú ako tá jedna,“ dodal Zelenskyj. (tasr)

7.19 Odpovede Ukrajiny na dotazník pre vstup do EÚ sú takmer hotové, uviedol prezident Volodymyr Zelenskyj. „Práca je takmer dokončená a odpovede čoskoro poskytneme predstaviteľom Európskej únie,“ povedal.

Dotazník slúži ako základ pre prístupové rozhovory. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová ho predstaviteľom Ukrajiny odovzdala počas svojej návštevy Kyjeva minulý týždeň. Ukrajina oficiálne požiadala o členstvo v EÚ na konci februára krátko po začiatku ruskej invázie.

Ukrajinskú žiadosť o členstvo v Únii v súčasnosti posudzuje Európska komisia. Vstup do EÚ je dlhý a komplikovaný proces. Aj keby eurokomisia vydala pozitívne hodnotenie ukrajinskej žiadosti, môže trvať dlhý čas, kým sa rokovania o prijatí vôbec začnú. Von der Leyenová však Ukrajine sľúbila rýchly proces. (tasr)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Foto - TASR/AP

7.05 Nemecko uvoľní na vojenskú pomoc pre Ukrajinu viac ako miliardu eur. Takýto plán oznámila nemecká vláda v nadväznosti na sťažnosti Kyjeva, že od Berlína nedostáva ťažké zbrane.

Finančné prostriedky budú zahrnuté v dodatočnom rozpočte na tento rok. Ukrajina musí darované peniaze použiť najmä na financovanie nákupu vojenského vybavenia. Rozhodnutie potvrdil aj nemecký minister financií Christian Lindner.

Tento krok prišiel po rastúcej kritike zo strany Ukrajiny a niektorých štátov Európskej únie, konkrétne Poľska a pobaltských krajín, ktoré sú toho názoru, že Ukrajina nedostáva dostatočnú podporou v oblasti zbrojenia. Kyjev na začiatku tohto týždňa odmietol navrhovanú návštevu nemeckého prezidenta a bývalého ministra zahraničných vecí Franka-Waltera Steinmeiera, ktorý nedávno priznal, že jeho postoje voči Moskve v minulosti boli príliš zmierlivé.

Ukrajina uviedla, že radšej by v Kyjeve privítala nemeckého kancelára Olafa Scholza. Ten však v reakcii naznačil, že v najbližšom čase takúto návštevu neplánuje. Kancelár sa v posledných týždňoch na domácej scéne dostal pod paľbu kritiky za váhavosť v otázke posielania ťažkých zbraní na Ukrajinu, a to aj napriek dramatickému obratu v obrannej politike Nemecka, ktorý vyvolala ruská invázia na Ukrajinu. Kritizovaný bol aj za to, že Kyjev od začiatku vojny nenavštívil, zatiaľ čo niektorí európski lídri vrátane šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a britského premiéra Borisa Johnsona tak už urobili. (tasr)

5.32​ Po stiahnutí ruských síl našli v Kyjevskej oblasti už viac ako 900 tiel civilistov. Informovali o tom v piatok agentúry AP a AFP s odvolaním sa na tamojšiu políciu.

Podľa šéfa kyjevskej krajskej polície Andrija Nebytova telá buď ležali na uliciach, alebo boli provizórne pochované. Takmer všetky tieto obete boli zastrelené.

„Najviac obetí sa našlo v meste Buča, kde je viac ako 350 mŕtvych,“ uviedol Nebytov, dodávajúc, že každý deň objavujú ďalšie telá pod troskami domov a v masových hroboch. (ap, afp, tasr)

Foto - TASR/AP

4.50 Kyjev premenuje názvy ulíc a námestí súvisiacich s Ruskom, oznámil starosta metropoly Vitalij Kličko. Námestie priateľstva medzi Kyjevom a Moskvou premenujú na Námestie hrdinov Mariupola. Zmeniť sa majú aj názvy zastávok kyjevského metra a ďalších objektov. Rozhodnutie bolo už schválené aj mestskou radou.

Starosta poznamenal, že v Kyjeve sú v súčasnosti desiatky takýchto ulíc a objektov. Ich premenovanie je podľa neho aktuálna záležitosť. (tasr)
 

Čo sa dialo v piatok 15. apríla:

Vojna na Ukrajine Rusko vyhostilo 18 členov misie EÚ, hrozí útokmi na Kyjev

Postoj TASR

Ruské ministerstvo vyhlásilo, že pri raketovom útoku neďaleko východoukrajinského Charkova zahynulo zrejme až 30 Poliakov bojujúcich po boku ukrajinských jednotiek.