Vojna na Ukrajine Rusko vyhostilo 18 členov misie EÚ, hrozí útokmi na Kyjev

Dianie sledujeme online:

20.40 Ukrajina vyhlásila, že Rusko sa bude chcieť pomstiť za potopenie svojho vlajkového raketového krížnika Moskva, ktorý podľa Kyjeva zasiahli ukrajinské protilodné rakety typu R-360 Neptún.

„Úder na krížnik Moskva nezasiahol len samotnú loď, zasiahol imperiálne ambície nepriateľa. Všetci si uvedomujeme, že nám to nebude odpustené,“ vyhlásila hovorkyňa južných vojenských síl Ukrajiny Natalija Humeňuková, ktorú cituje tlačová agentúra AFP.

„Sme si vedomí toho, že útoky proti nám sa budú stupňovať a že nepriateľ sa bude chcieť pomstiť. Chápeme to,“ dodala hovorkyňa na brífingu, poukazujúc na prebiehajúce útoky ruských síl na juhoukrajinské mestá vrátane Odesy a Mykolajiva.

17.31 Moskva nariadila 18 členom delegácie Európskej únie v Rusku, aby opustili krajinu. Oznámilo to v piatok ruské ministerstvo zahraničných vecí.

Vo vyhlásení sa uvádza, že 18 členovia Delegácie Európskej únie v Ruskej federácii boli vyhlásení za tzv. nežiaduce osoby (persona non grata) a budú musieť „v najbližšej budúcnosti“ opustiť územie krajiny.

Ministerstvo si v piatok predvolalo vedúceho delegácie EÚ Markusa Ederera, aby mu predložilo protest proti nedávnemu vyhosteniu 19 ruských diplomatov akreditovaných pri inštitúciách Únie. Rezort súčasne vyhlásil, že EÚ nesie zodpovednosť za „systematické ničenie architektúry bilaterálneho dialógu a spolupráce“, budovanej celé desaťročia.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell 5. apríla oznámil, že rozhodol o vyhlásení 19 predstaviteľov stálej misie Ruskej federácie pri EÚ za nežiaduce osoby „za aktivity, ktoré sú v rozpore s ich diplomatickým štatútom“.

17.01 Rusko po prvý raz od začiatku invázie na Ukrajinu použilo pri útokoch na obliehané mesto Mariupol bombardéry s dlhým doletom. Tvrdí to vo vyjadrení z piatkového popoludnia ukrajinské ministerstvo obrany.

Hovorca ministerstva obrany v Kyjeve Olexandr Motuzianyk tiež uviedol, že ruská armáda sa aktuálne zameriava na dobytie miest Rubižne a Popasna v Luhanskej oblasti a Mariupol v Doneckej oblasti.

15.18 Už viac ako päť miliónov ľudí utieklo z Ukrajiny od začiatku ruskej invázie, vyplýva z piatkových údajov Organizácie Spojených národov. 

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) oznámil, že do zahraničia utiekli 4 796 245 Ukrajincov, pričom podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) cez hranicu uniklo do susedných štátov aj takmer 215 000 občanov tretích krajín, prevažne študentov a zahraničných pracovníkov.

Počas najrýchlejšie rastúcej utečeneckej krízy v Európe od druhej svetovej vojny odišlo podľa UNHCR viac než 2,72 milióna utečencov z Ukrajiny do Poľska. Vyše 726 000 smerovalo do Rumunska, 447 000 do Maďarska, 419 000 do Moldavska a 329 500 prišlo na Slovensko.

13.59 Moskva zaslala Spojeným štátom diplomatickú nótu, v ktorej varovala, že ďalšie vyzbrojovanie Ukrajiny by mohlo mať nepredvídateľné bezpečnostné dôsledky. 

Informáciu pôvodne zverejnil americký denník The Washington Post, ktorému sa podarilo dostať k textu uvedenej nóty. Rusko ju podľa denníka zaslalo americkej strane tento týždeň.

„Vyzývame USA a ich spojencov, aby prestali s nezodpovednou militarizáciou Ukrajiny, ktorá môže mať nepredvídateľné dôsledky pre regionálnu aj medzinárodnú bezpečnosť,“ uvádza sa v texte ruskej nóty, z ktorej citoval The Washington Post.

Americký prezident Joe Biden v stredu oznámil nový balík vojenskej pomoci Ukrajine za 800 miliónov dolárov vrátane zbraní, munície, obrnených transportérov a vrtuľníkov. Súčasťou dodávok budú aj delostrelecké systémy a delostrelecká munícia.

13.35 Ukrajina oznámila, že pri ruskom útoku na autobusy odvážajúce civilistov z Charkovskej oblasti na východe krajiny zahynulo sedem ľudí a ďalších 27 utrpelo zranenia.

„Ruskí vojaci 14. apríla strieľali na evakuačné autobusy vezúce civilistov v dedine Borova v okrese Izium,“ uviedla vo vyhlásení ukrajinská generálna prokuratúra.

Na piatok bolo dohodnutých deväť humanitárnych koridorov, oznámila ráno ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. Ľudia môžu podľa nej odísť autami z viacerých miest do Záporožia, využitie koridorov v Luhanskej oblasti však bude možné len v prípade, ak ruské sily zastavia ostreľovanie.

Vereščuková podľa denníka The Guardian dodala, že vo štvrtok sa podarilo humanitárnymi koridormi evakuovať 2 557 ľudí, z nich 289 z obliehaného mesta Mariupol.

12.03 Ruská armáda tvrdí, že sa jej podarilo získať úplnú kontrolu nad oceliarňou v juhoukrajinskom meste Mariupol, ktorú ovládali ukrajinské ozbrojené sily. Podľa ukrajinských úradov začali ruskí vojaci v Mariupole vykopávať telá obetí v snahe zakryť svoje vojnové zločiny.

TASR tieto správy prevzala z agentúry DPA a televízie Sky News. Vzhľadom na situáciu v obliehanom Mariupole, o ktorý sa už celé týždne zvádzajú ťažké boje, ich nebolo možno nezávisle overiť.

„Útoky ruských ozbrojených síl a jednotiek Doneckej ľudovej republiky v meste Mariupol úplne oslobodili Illičovu oceliareň od ukrajinských nacionalistov,“ vyhlásil hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov.

Ukrajinská strana toto tvrdenie zatiaľ nepotvrdila. Veliteľ 36. námornej brigády ukrajinských ozbrojených síl Serhij Volyna, ktorá v meste kladie vytrvalý odpor voči ruskej presile, pripustil, že situácia obrancov je „kritická“. Podľa neho by obkľúčeným ukrajinským vojakom pomohla len rýchla vojenská operácia, ktorá by prelomila ruskú blokádu alebo prípadné politické riešenie situácie v Mariupole.

Ukrajinské jednotky v Mariupole už v pondelok uviedli, že sa pripravujú pravdepodobne na svoju „poslednú bitku“, pretože sú v obkľúčení a dochádza im munícia.

Jeden z mnohých zničených obytných domov v Mariupole. Foto: TASR/AP/Alexei Alexandrov

Intenzívne boje v Mariupole sa sústreďujú na okolie metalurgického kombinátu Azovstaľ, v blízkosti ktorého sa nachádza aj Illičova oceliareň. Rusom tam stále vzdorujú zvyšky 36. brigády námornej pechoty a jednotky špeciálneho určenia Azov.

Mariupolská mestská rada v piatok oznámila, že ruskí vojaci začínajú vykopávať telá obetí, ktoré v predchádzajúcich týždňoch zakopali na priestranstvách v blízkosti obytných blokov. Nie je pritom jasné, prečo sa telá exhumujú ani čo sa s nimi stane ďalej.            

Podľa ukrajinských úradov ruská armáda do mesta dopravila 13 mobilných krematórií. Existujú preto obavy, že Rusko chce týmto spôsobom zlikvidovať dôkazy o vojnových zločinoch, ktoré jeho vojaci spáchali v Mariupole.

„Ale to sa im nepodarí. O početných zločinoch ruskej armády v Mariupole už vie celý svet,“ uvádza sa vo vyhlásení mariupolskej mestskej rady. Ruskí vojaci okrem toho podľa nej bránia Mariupolčanom, aby v okolí svojich domov pochovávali civilistov, ktorých zabili ruské sily.

11.59 Rusko a Ukrajina si vymenili ďalších vojnových zajatcov. Oznámila to ukrajinská armáda, podľa ktorej došlo k výmene v Chersonskej oblasti na juhu krajiny. 

„Po napätých rokovaniach sa nám podarilo dosiahnuť dohodu o výmene väzňov neďaleko dediny Posad-Pokrovske, kde boli štyria ruskí vojaci vymenení za štyroch našich,“ uviedlo ukrajinské ministerstvo obrany.

Správa prišla po štvrtkovom oznámení Kyjeva o štvrtej výmene vojnových zajatcov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z 24. februára. Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková uviedla, že táto výmena sa týkala celkovo 30 ukrajinských občanov vrátane ôsmich civilistov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento týždeň ponúkol aj výmenu prokremeľského politika Viktora Medvedčuka, zadržaného po úteku z domáceho väzenia, za Ukrajincov zajatých Ruskom. Osobného priateľa ruského prezidenta Vladimira Putina dolapila ukrajinská tajná služba SBU, keď sa údajne snažil utiecť z Kyjevskej oblasti do Podnesterska, kde ho vraj čakali agenti ruskej FSB, ktorí ho mali prepraviť do Moskvy. 

10.32 Ruské ministerstvo vyhlásilo, že pri raketovom útoku neďaleko východoukrajinského Charkova zahynulo zrejme až 30 Poliakov bojujúcich po boku ukrajinských jednotiek.

Zároveň varovalo, že zintenzívni útoky na Kyjev v prípade ukrajinských útokov na ruskom území. Podľa ministerstva bola pri ruskom raketovom útoku vo štvrtok zničená zbrojárska továreň na predmestí Kyjeva.

Ruské strategické raketové sily podľa piatkového vyhlásenia ministerstva „eliminovali do 30 poľských žoldnierov“, keď zaútočili na dedinu Iziumske pri Charkove. Toto tvrdenie však nebolo možné nezávisle overiť.

Kyjev odmieta opakované obvinenia Moskvy, že ukrajinské sily podnikajú útoky vrtuľníkmi v oblastiach pri hraniciach s Ukrajinou. Rusko vo štvrtok obvinilo Ukrajinu, že vyslala vrtuľníky ostreľovať ciele v juhoruskej Brianskej oblasti, pričom utrpelo zranenia najmenej sedem ľudí.

9.03 Európa nákupom ruského plynu platí agresorovi približne polovicu zbraní, ktoré používa v rámci svojej invázie na Ukrajine. V rozhovore pre spravodajskú stanicu ČT24 to povedal mimoriadny veľvyslanec pre energetickú bezpečnosť ČR Václav Bartuška.

Zbaviť sa závislosti od ruského plynu bude podľa neho veľmi ťažká úloha, zasiahlo by to najmä výrobu. Bartuška priznal, že zatiaľ nie je sčítané, aké dôsledky by malo pre Európu „odstrihnutie sa“ od ruských energetických zdrojov.

Európa sa chce ruskej ropy či plynu zbaviť do piatich rokov, čo je podľa Bartušku realistické. Samotná analýza však podľa neho ešte hotová nie je. „Nahradiť 40 percent zemného plynu v Európe, čo je dnešný podiel ruského plynu, bude mimoriadna úloha. Aj tých päť rokov je úloha veľmi náročná,“ povedal s tým, že verejnosť si praje, aby sa platenie za ruskú ropu a plyn skončilo.

„Keď sa začala vojna na Ukrajine, tak zhruba po týždni Medzinárodná agentúra pre energetiku vydala rozbor, ako sa počas desiatich rokov zbaviť v Európe ruského plynu. Po desiatich dňoch bojov už Európska komisia hovorila o roku 2030 a na summite vo Versailles sa hovorilo o roku 2027. Takže s každými ďalšími zábermi z Irpiňa alebo z Buče rastie chuť Európanov zbaviť sa tejto závislosti,“ uviedol Bartuška.

7.28 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa poďakoval Ukrajincom za to, že už 50 dní vzdorujú ruskej vojenskej agresii voči Ukrajine.

„Päťdesiat dní našej obrany je úspech. Úspech miliónov Ukrajincov,“ povedal vo videozázname zverejnenom v noci na piatok na sociálnej sieti Telegram.

Pripomenul, že na začiatku invázie prakticky nikto neveril, že sa Ukrajina ruskému útoku ubráni. Mnohí ľudia Zelenskému vtedy radili, aby opustil krajinu.

„Radili, aby sme sa fakticky vzdali tyranii. Nepoznali však Ukrajincov a nevedeli, akí sú (Ukrajinci) udatní a ako veľmi si cenia slobodu,“ dodal ukrajinský prezident.

Foto: TASR/AP

Takisto sa poďakoval všetkým, ktorí jeho krajinu podporujú v boji proti agresorovi. Výslovne v tejto spojitosti ocenil „veľkú štedrosť“ a odhodlanie aj zo strany tých krajín, ktoré nepatria medzi bohaté alebo významné.

Niektorí zahraniční lídri sa však podľa Zelenského, naopak, tvária tak, akoby nemali žiadnu reálnu moc.

5.02 Americký prezident Joe Biden reportérom povedal, že zvažuje vyslanie vysokopostaveného člena svojej vlády do Kyjeva na stretnutie s ukrajinským prezidentom Zelenským. Takisto pripustil, že by to mohol byť on sám.

„Práve teraz prebieha rozhodovanie,“ povedal Biden, keď sa ho pýtali na možnú návštevu predstaviteľa USA na Ukrajine. Biden podľa BBC kladne reagoval aj na otázku, či je pripravený vycestovať aj on osobne.

Predstaviteľ Bieleho domu však v reakcii na Bidenove vyjadrenia stanici Fox News povedal, že prezidentova cesta do Kyjeva sa v súčasnosti neplánuje, píše BBC.

Vláda USA podľa amerických médií zvažuje na Ukrajinu vyslať ministra obrany Lloyda Austina alebo ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena.

Čo sa dialo vo štvrtok 14. apríla:

Vojna na Ukrajine Putin vraj neodmieta schôdzku so Zelenským, chce však najprv text dohody

Postoj

Ukrajina pri raketovom útoku vážne poškodila ruský krížnik Moskva. Vlajková loď ruskej čiernomorskej flotily sa stala známa ihneď na začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu. Rusi tvrdia, že požiar je pod kontrolou.