Vojna na Ukrajine Rusi sa stiahli z okolia Kyjeva a Černihiva, zrejme chystajú útok na východe

Dianie sledujeme online:

20.04 Ruské jednotky sa úplne stiahli z oblastí ukrajinských miest Kyjev a Černihiv. V Rusku a Bielorusku teraz pravdepodobne doplnia zásoby, aby sa pripravili na ofenzívu na východe Ukrajiny, uviedli vysokopostavení predstavitelia amerického ministerstva obrany.

Jeden z predstaviteľov amerického ministerstva obrany si myslí, že údajné masové vraždy civilistov v meste Buča boli „plánované a veľmi, veľmi premyslené“. Podľa jeho slov je ťažké porozumieť tomu, čo viedlo ruských vojakov k spáchaniu takýchto činov, avšak poslali tým svetu odkaz o „ruskej brutalite“.

Ruským jednotkám sa podľa slov amerického predstaviteľa stále nepodarilo dobyť juhoukrajinské mesto Mariupol, a to ani napriek jeho izolácii. Od začiatku ruskej invázie odpálila Moskva na územie Ukrajiny už viac ako 1450 rakiet, dodal.

Náčelník charkovskej oblastnej vojenskej správy Oleh Syniehubov v stredu uviedol, že úrady preventívne evakuujú obce Lozova a Barvinkove v južnej časti regiónu. Syniehubov dodal, že zatiaľ nebolo prijaté rozhodnutie o evakuácii mesta Charkov. (tasr)

20.02 Východoukrajinské priemyselné mesto Severodoneck ležiace v Luhanskej oblasti čelilo intenzívnemu ostreľovaniu zo strany ruských síl. Oznámil to gubernátor tejto oblasti Serhij Hajdaj na komunikačnej platforme Telegram s tým, že horieť začalo v dôsledku ostreľovania desať výškových budov. 

„Rusi ostreľovali Severodoneck – 10 výškových budov horí,“ napísal Hajdaj na Telegrame. Dodal, že informácie o prípadných obetiach zatiaľ nie sú známe. Podľa spravodajcov AFP zasiahli strely aj obchodné centrum a neďaleké garáže.

Hajdaj priblížil, že ruské jednotky nezasiahli nijaké strategické ani vojenské zariadenia, avšak ich terčom sa stala továrenská dielňa v meste Lysyčansk a dom v meste Rubižne. V noci z utorka na stredu zasiahli ruské sily mestá a obce v Luhanskej oblasti celkovo 81-krát, dodal Hajdaj.

Gubernátor ešte predtým pre britskú stanicu Sky News vyhlásil, že ruské sily zrejme spustia úplnú ofenzívu v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny „zhruba do niekoľkých dní“.

Ruskí vojaci v súčasnosti podľa jeho slov ovládajú približne 70 percent Luhanskej oblasti. (tasr)

19.08 Pentagón odhaduje, že Rusko dokončilo stiahnutie jednotiek z Kyjeva. Tie po zotavení vyšle znova na Ukrajinu, uviedol podľa agentúry Reuters nemenovaný činiteľ. 

19.01 Najmenej 1563 civilistov bolo zabitých a 2213 utrpelo zranenia od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Vyplýva to z údajov Úradu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva zverejnených v stredu, informuje televízia CNN.

Úrad sa však domnieva, že „skutočné počty sú značne vyššie, keďže informácie z niektorých oblastí, kde prebiehajú intenzívne boje, meškajú a mnohé správy je ešte potrebné overiť“. (tasr)

18.55 Európskej únii sa nepodarilo dosiahnuť konsenzus na nových sankciách proti Rusku, ktoré navrhla Európska komisia.

Dôvodom sú podľa nemenovaných zdrojov technické otázky, medzi nimi napríklad aj možné dôsledky prípadného zákazu dovozu uhlia na existujúce zmluvy s Ruskou federáciou. 

Nový balík sankcií voči Rusku, ktorý v utorok navrhla exekutíva EÚ, musia ešte schváliť vlády eurobloku.

Veľvyslanci viacerých členských štátov pri EÚ však počas stredajšieho stretnutia poukázali na viaceré možné problémy tohto v poradí piateho sankčného balíka, uviedli pre Reuters tri zdroje oboznámené so situáciou.

Možné riešenie týchto otázok nebolo bezprostredne známe, diplomati však podľa Reutersu vyjadrili nádej, že sa podarí nájsť kompromis v priebehu štvrtka, keď sa veľvyslanci opäť plánujú stretnúť.

Nové reštriktívne opatrenia EK majú šesť hlavných pilierov a sú odpoveďou na údajné kruté zaobchádzanie s civilným obyvateľstvom na okupovaných ukrajinských územiach.

Medzi plánované opatrenia patrí aj zákaz dovozu uhlia z Ruska, zákaz transakcií so štyrmi kľúčovými ruskými bankami či zákaz vstupu lodí a plavidiel prevádzkovaných Ruskom do prístavov v EÚ. (tasr)

17.50 OSN bude hlasovať o pozastavení členstva Ruska v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC) za jeho inváziu na Ukrajinu. Podľa agentúry AFP to oznámila hovorkyňa predsedu VZ OSN Paulina Kubiaková s tým, že hlasovanie sa uskutoční o 10.00 h miestneho času.

Toto rozhodnutie prišlo po obvineniach, že ruskí vojaci zámerne vraždili civilistov v meste Buča na okupovanej Ukrajine, spresnilo predsedníctvo VZ OSN.

Na dočasné pozastavenie členstva Ruska v UNHRC so sídlom vo švajčiarskej Ženeve je v 193-člennom VZ OSN potrebná dvojtretinová podpora.

„Zábery z Buče a pustošenie na celej Ukrajine si vyžadujú, aby sme svoje slová nahradili činmi. Nemôžeme dovoliť, aby členský štát podkopávajúci všetky zásady, ktoré si ctíme, bol naďalej členom rady,“ uviedla v pondelok veľvyslankyňa Spojených štátov pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová. (tasr)

17.38 Spojené štáty oznámili ďalšie sprísnenie protiruských sankcií, ktoré zahŕňa prerušenie všetkých väzieb medzi americkým finančným systémom a inštitúciami Sberbank a Alfa Bank, zákaz nových investícií v Rusku a nové opatrenia proti „ruským elitám“ vrátane dospelých detí prezidenta Vladimira Putina. Biely dom hovorí o odvete za ruské „zverstvá na Ukrajine, okrem iného v Buči“. (čtk)

15.54 Ukrajinská vláda vyzvala obyvateľov východnej časti krajiny, aby z oblasti okamžite odišli, inak budú v akútnom ohrození života. Ruská armáda sa totiž podľa Kyjeva pripravuje na novú ofenzívu na východe Ukrajiny. 

„Gubernátori Charkovskej, Luhanskej a Doneckej oblasti vyzývajú obyvateľov, aby tieto územia opustili, a robia všetko pre to, aby evakuácia prebehla organizovaným spôsobom,“ napísala ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková prostredníctvom aplikácie Telegram.

Kyjev aj Washington už pred niekoľkými dňami upozornili, že Rusko mení svoje plány a pripravuje sa na zintenzívnenie útokov na východe a juhu Ukrajiny. Ukrajinské ministerstvo obrany v pondelok uviedlo, že Rusko pripravuje novú ofenzívu na východe s cieľom obsadiť mesto Charkov a obkľúčiť silne opevnené pozície ukrajinských síl na frontovej línii v Donbase. (afp, tasr)

Ruské sily využívajú mobilné krematóriá, tvrdí starosta Mariupola

TASR

„Toto už nie je Čečensko či Aleppo. Toto je nový Auschwitz a Majdanek,“ uviedol.

15.19 Maďarský premiér Viktor Orbán povedal, že dlho hovoril s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a požiadal ho, aby na Ukrajine uplatňoval prímerie. Orbán na tlačovke uviedol, že pozval Putina na mierové rozhovory do Maďarska, ktoré sa uskutočnia s ukrajinským a francúzskym prezidentom a nemeckou kancelárkou. Dodal, že Putinova odpoveď bola „pozitívna“, ale chce, aby malo stretnutie podmienky. (čtk)

15.08 Ukrajinské ministerstvo obrany zverejnilo zábery z Boroďanky, oslobodeného mesta asi 40 kilometrov od Kyjeva, kde pred vojnou žilo 13-tisíc ľudí. „To isté chceli urobiť s celou Ukrajinou. Ale naša armáda sa bránila,“ napísalo ministerstvo.

14.23 Vojna na Ukrajine môže reálne prerásť vo svetový konflikt, varoval predseda zboru náčelníkov generálnych štábov USA Mark Milley. Veľké nebezpečenstvo podľa neho predstavuje Čína. „Teraz čelíme dvom globálnym mocnostiam – Číne a Rusku. Obe krajiny disponujú významnými vojenskými schopnosťami,“ upozornil Milley, zároveň podporil postoj americkej vlády k vojne na Ukrajine. (cnn prima news)

13.28 Ruské sily zrejme spustia úplnú ofenzívu v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny „zhruba do niekoľkých dní“.

Vyhlásil to gubernátor tejto oblasti Serhij Hajdaj. Povedal, že množstvo zabitých a rozsah skazy v Luhanskej oblasti môžu byť ešte horšie než v mestách Mariupol, Buča a Irpiň.

Je to mrazivý odhad vzhľadom na to, že Mariupol je takmer neustále ostreľovaný a v Buči došlo podľa svedectiev k masovému vraždeniu. Ruskí vojaci v súčasnosti ovládajú približne 70 percent Luhanskej oblasti, dodal Hajdaj. 

Hajdaj vyhlásil, že tie časti územia, ktoré má stále pod kontrolou Ukrajina, sú „neustále ostreľované“ a medzi cieľmi sú školy aj nemocnice. „Neostala nám ani jediná nemocnica, ktorá ešte nebola ostreľovaná,“ dodal. (sky news, tasr)

13.19 Premiér Eduard Heger odcestuje zajtra do Kyjeva. 

Spoločne so šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou navštívi ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. 

12.47 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odsúdil váhavosť Európy v súvislosti so zákazom dovozu ruských energií, pričom uviedol, že lídri niektorých krajín sa zaoberajú viac finančnými stratami ako vojnovými zločinmi.

Podľa Zelenského používajú lídri novú „rétoriku“, keď hovoria o sankciách. „Nemôžem tolerovať nerozhodnosť po tom všetkom, čím sme si prešli a čo nám Rusko urobilo,“ uviedol Zelenskyj počas príhovoru v írskom parlamente a zároveň vyzval írskych zákonodarcov, aby presvedčili svojich európskych partnerov, aby zaviedli tvrdšie sankcie.

„Stále potrebujeme presvedčiť Európu o tom, že ruská ropa nemôže kŕmiť ruskú vojenskú mašinériu novými zdrojmi financií,“ uviedol Zelenskyj a zároveň vyzval, aby boli ruské banky úplne vylúčené zo západného finančného systému. (reuters, afp, tasr)

12.12 Čína vyhlásila, že správy a fotografie zachytávajúce mŕtvych civilistov v ukrajinskom meste Buča sú „hlboko rozrušujúce“, a vyzvala na vyšetrenie týchto prípadov. 

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Čao Li-ťien oznámil, že Čína podporuje všetky iniciatívy a opatrenia, „ktoré prispejú k zmierneniu humanitárnej krízy“ na Ukrajine. Dodal, že Čína je „pripravená pokračovať v spolupráci s medzinárodným spoločenstvom na tom, aby sa zabránilo akémukoľvek ubližovaniu civilistom“.

Zavraždenie civilistov v Buči môže spôsobiť ďalší tlak na Peking, ktorý má prevažne proruský postoj, píše AP. (ap, tasr)

11.31 Predseda Európskej rady Charles Michel uviedol, že členské krajiny EÚ by mali uvažovať o ponúknutí azylu ruským vojakom, ktorí chcú dezertovať z bojísk na Ukrajine.

Michel v prejave Európskemu parlamentu vyjadril „pobúrenie nad zločinmi proti ľudskosti“ i zločinmi voči nevinným civilistom v meste Buča i ďalších mestách. Následne Michel ruských vojakov vyzval, aby neposlúchali rozkazy.

„Ak nechcete byť súčasťou zabíjania svojich ukrajinských bratov a sestier, ak nechcete byť zločincom, zahoďte zbrane, prestaňte bojovať a opustite bojisko,“ povedal Michel.

Šéf Európskej rady pripomenul, že niektorí poslanci Európskeho parlamentu navrhli udelenie azylu ruským vojakom, ktorí neuposlúchnu ruské rozkazy. „Toto je podľa môjho názoru hodnotná myšlienka, ktorej je potrebné venovať sa,“ povedal. (ap, tasr)

10.52 Pápež František odsúdil masaker v Buči.

„Nedávne správy z vojny na Ukrajine, namiesto toho, aby priniesli úľavu a nádej, priniesli nové zverstvá, ako napríklad masaker v Buči. Krutosť je čoraz hroznejšia, dokonca aj voči civilistom, bezbranným ženám a deťom. Sú to obete, ktorých nevinná krv volá do neba a prosí: ‚Zastavte túto vojnu! Nech zbrane stíchnu! Prestaňte rozsievať smrť a ničenie.‘ Včera, presne z Buče, mi priniesli túto vlajku. Pochádza z vojny, presne z toho mučeníckeho mesta Buča,“ povedal pápež pri audiencii. (the guardian)

Generálna audienca Pápež sa modlil za obete na Ukrajine, poukázal na bezmocnosť OSN

Vatican News

„Sme svedkami bezmocnosti OSN“, poznamenal pápež s poukázaním na vojnu na Ukrajine.

10.22 Rusko tvrdí, že nechce zabiť Zelenského.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov poprel správy, že ruské úrady chcú zabiť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. „Nie, to nie je pravda," povedal Peskov. (nexta tv)

10.06 Hraničnými priechodmi na slovensko-ukrajinskej hranici prešlo v utorok 2 365 obyvateľov Ukrajiny. Z toho 649 mužov, 1 208 žien a 508 detí.

O dočasné útočisko na Slovensku požiadalo 636 osôb. Vypravených bolo zároveň 37 autobusov, ktoré prepravili 485 ľudí na rôzne miesta v rámci Slovenska. Vypravené boli aj dva vlaky, ktoré prepravili 752 osôb. Za utorok bolo ubytovaných 82 ľudí, voľné kapacity sú na úrovni 12 224 lôžok.

Od vypuknutia vojny na Ukrajine zaznamenalo Slovensko doposiaľ 307 765 utečencov. O dočasné útočisko požiadalo od 1. marca 62 334 osôb. (tasr)

9.53 Ruských pohraničníkov na ukrajinských hraniciach ostreľovali, tvrdí ruská strana.

„Včera, 5. apríla, ostreľovali mínometmi pozície príslušníkov našej pohraničnej stráže v Sudžanskom okrese... Ruskí pohraničníci paľbu opätovali. Na našej strane sme nezaznamenali obete ani škody,“ uviedol gubernátor Kurskej oblasti Roman Starovojt.

Podľa Starovojta je regionálna vláda v súvislosti s incidentom v kontakte s ruským ministerstvom obrany. Gubernátor zároveň vyzval obyvateľov uvedeného územia, aby ostali pokojní. Ukrajina na tento incident zatiaľ nereagovala. (reuters, tasr)

9.24 Maďarské ministerstvo zahraničia predvolalo veľvyslanca Ukrajiny pre reakciu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na maďarské parlamentné voľby.

Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na status šéfa rezortu Pétera Szijjártóa na Facebooku. „Je načase, aby ukrajinskí lídri prestali s urážaním Maďarska,“ uviedol Szijjártó.

„Nie je to naša vojna, my do nej nechceme vstúpiť. Nechceme ohroziť mier a bezpečnosť Maďarov, preto neposielame zbrane a nepodporíme energetické sankcie,“ dodal šéf maďarskej diplomacie, podľa ktorého sa k týmto otázkam maďarskí voliči v nedeľu jednoznačne vyjadrili a prišiel čas vziať túto skutočnosť na vedomie. 

„Maďarský premiér Viktor Orbán sa musí rozhodnúť, či si zvolí Moskvu alebo iný svet (Západ),“ povedal v ukrajinskej verejnoprávnej televízii Zelenskyj v reakcii na Orbánovo víťazstvo. Orbán po oznámení víťazstva svojej strany Fidesz zaradil Zelenského medzi svojich porazených politických protivníkov. (tasr)

9.02 V Mykolajive boli za posledné dva dni zasiahnuté tri nemocnice.

Uviedla to organizácia Lekári bez hraníc, ktorá sa domnieva, že nemocnice v obytných štvrtiach mohli byť zasiahnuté kazetovými bombami. Mykolajiv je prístavné mesto na brehu Čierneho mora. (bbc)

8.45 Ruské sily zasiahli v noci sklad palív a továreň v ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti, počet obetí nebol bezprostredne známy. 

„Noc bola nepokojná a ťažká. Nepriateľ zaútočil na našu oblasť zo vzduchu a zasiahol sklad nafty a jednu z tovární. Sklad nafty bol zničený. Záchranári sa stále snažia uhasiť plamene v továrni. Požiar je veľký,“ napísal guvernér Valentyn Rezničenko.

Pri utorkovom ostreľovaní mesta Rubižne v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny bol zabitý jeden človek a ďalších päť ľudí utrpelo zranenia, uviedol na Telegrame guvernér Serhij Hajdaj.

Ruská armáda sa naďalej sústreďuje na prípravu ofenzívy na východe Ukrajine, ako v stredu ráno oznámil generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl – cieľom Rusov je „dosiahnuť úplnú kontrolu nad územiami Doneckej a Luhanskej oblasti“. (ap, tasr)

8.33 Americká vláda pripravuje nový balík sankcií voči Moskve, v rámci ktorého zakáže „všetky nové investície“ v Rusku.

Okrem toho pritvrdí existujúce reštrikcie voči ruským bankám a štátnym podnikom a rozšíri zoznam sankcionovaných ruských vládnych činiteľov a ich rodinných príslušníkov.

Oznámila to hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová. Spojené štáty podľa nej budú ďalší balík sankcií voči režimu Vladimira Putina koordinovať s európskymi partnermi aj s ďalšími krajinami skupiny G7.

„Tieto opatrenia oslabia kľúčové nástroje ruskej štátnej moci a spôsobia Rusku akútnu a okamžitú ekonomickú ujmu; vyvodia tiež zodpovednosť voči ruskej kleptokracii, ktorá financuje a podporuje Putinovu vojnu,“ vyhlásila hovorkyňa Bieleho domu. (dpa, tasr)

7.18 Predseda Zboru náčelníkov štábov armády USA Mark Milley v utorok tvrdí, že na územie členských krajín NATO vo východnej Európe by malo byť vyslaných ešte viac amerických vojakov, aby odradili Rusko od ďalšej agresie.

Uviedol to počas vypočúvania na pôde amerického Kongresu, v ktorom vystúpil po prvý raz od začiatku vojny na Ukrajine.

Podľa Milleyho je potrebné na východné krídlo Aliancie vyslať viac amerických vojakov, ktorí by tam boli trvale rozmiestnení a rotovali by medzi viacerými stálymi základňami, ktoré by zriadili partneri z NATO. Tým by sa podľa neho skombinoval princíp rotácie so stálym rozmiestnením.

„Domnievam sa, že mnohí naši európski spojenci, hlavne tí z pobaltských krajín, Poľska, Rumunska, prejavujú veľkú, veľkú ochotu zriadiť stále základne. Oni ich postavia a zaplatia príslušné náklady,“ povedal kongresmanom generál Milley, ktorý je najvyššie postaveným dôstojníkom armády USA. (reuters, tasr)

6.20 USA poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc za 100 miliónov dolárov.

Agentúra AP citovala nemenovaného predstaviteľa administratívy prezidenta Joea Bidena, že Ukrajina dostane protitankové raketové komplety Javelin v hodnote 100 miliónov dolárov.

Pôjde o súčasť širšieho balíka pomoci Ukrajine vo výške 13,6 miliardy dolárov, ktorú v reakcii na ruskú inváziu schválil v marci americký Kongres.

5.16 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videopríhovore kritizoval OSN, ktorá podľa nedokáže plniť svoje poslanie – zaisťovanie mieru a bezpečnosti vo svete. 

„Bezpečnostná rada OSN existuje, ale bezpečnosť vo svete nie. Pre nikoho. To celkom určite znamená, že Spojené národy v súčasnosti nie sú schopné vykonávať úlohy, pre ktoré boli vytvorené,“ povedal Zelenskyj, ktorého krajina už šiesty týždeň vzdoruje ruskej vojenskej agresii.

Za tento stav paralýzy svetovej organizácie je podľa ukrajinského prezidenta zodpovedné jedine putinovské Rusko, „ktoré diskredituje OSN aj všetky ostatné medzinárodné inštitúcie, v ktorých sa ešte angažuje“.

Zelenskyj vo svojom večernom videopríhovore k občanom tiež oznámil, že telefonicky hovoril s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom o humanitárnej organizácii v Ruskom okupovaných oblastiach Ukrajiny. Avizoval, že sa voči Rusku pripravuje „nový balík razantných sankcií“, ktoré by podľa neho mali zodpovedať závažnosti zločinov páchaných na Ukrajine ruskou armádou.

Prezident Zelenskyj okrem toho avizoval, že „v blízkej budúcnosti“ privíta v Kyjeve predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú a šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella. (sky news, tasr)

4.51 Twitter obmedzí obsah z viac ako 300 oficiálnych účtov ruského vedenia.

Účty už nebudú odporúčané v časových osiach, v upozorneniach ani inde na stránke, spresnila spoločnosť s tým, že toto obmedzenie sa týka aj účtov šéfa Kremľa Vladimira Putina.

Spoločnosť zároveň uviedla, že podnikne kroky proti každej krajine, ktorá „obmedzí prístup k internetu, kým je zapojená do ozbrojeného konfliktu“. Twitter poukázal na to, že voľnosť, ktorú pri komunikácii na sociálnej sieti využívajú vládni činitelia, za súčasného obmedzovania fungovania platformy v Rusku „vytvára škodlivú informačnú nerovnováhu“. (reuters, tast)

4.23 Príslušníci ruských inváznych síl v utorok nevpustili do obliehaného mesta Mariupol, kde sa stále nachádza asi 120-tisíc civilistov, evakuačné autobusy sprevádzané pracovníkmi Červeného kríža.

Z mesta dovolili odísť len 1496 civilistom v osobných autách. Informovala o tom ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. Civilisti, ktorým ruskí vojaci dovolili opustiť zničené mesto, sa podľa nej evakuovali do neďalekej Záporožskej oblasti.

Ruská armáda oblieha Mariupol už vyše mesiaca a tamojší obyvatelia sú odrezaní od dodávok potravín, vody, energií a spojenia s vonkajším svetom. Mesto je od prvých dní ruskej agresie vystavené takmer nepretržitej intenzívnej delostreleckej paľbe a náletom, ktoré si vyžiadali už tisíce obetí.

Podľa starostu Mariupola Vadyma Bojčenka bolo zničených už zhruba 90 percent mesta, v ktorom pred vypuknutím vojny žilo okolo pol milióna ľudí.

„V meste podľa nás stále zostáva približne 120-tisíc obyvateľov. Situácia už prekonala aj stav humanitárnej katastrofy, pretože títo ľudia nemajú už 30 dní kúrenie, vodu, nič,“ povedal Bojčenko v utorok pre agentúru AFP.

V takýchto podmienkach už podľa neho fakticky nie je možné prežiť, a preto je potrebné všetkých obyvateľov z mesta evakuovať.

V posledných dňoch zlyhali viaceré pokusy Medzinárodného výboru Červeného kríža prepraviť civilistov z Mariupola do bezpečia. Skupina jeho pracovníkov bola v pondelok dokonca nakrátko zadržaná v neďalekej oblasti, ktorá je pod kontrolou ruských jednotiek.

Ruská armáda vyhlásila, že v utorok zostrelila dva ukrajinské vrtuľníky, ktoré mali z Mariupola evakuovať veliteľov špeciálnej jednotky Azov, ktorá v častiach zničeného mesta stále vzdoruje ruským útokom. Ruské sily v utorok ráno podľa vlastného vyjadrenia ponúkli ukrajinským vojakom možnosť opustiť Mariupol, ak zložia zbrane, čo však ukrajinská armáda ignorovala. (ap, tasr)

Čo sa udialo v utorok 5. apríla:

Čítajte tiež

Vojna na Ukrajine Rusko plánuje vojensky obsadiť celý Donbas, varuje šéf NATO Stoltenberg

Postoj

Podľa generálneho tajomníka Aliancie budú Rusi chcieť vytvoriť koridor z Ruska na Krymský polostrov, ktorý anektovalo v roku 2014.