Vojna na Ukrajine Rusi tvrdia, že dokončili prvú fázu operácie, teraz sa zamerajú na Donbas

Dianie sme sledovali online

22.14 Francúzsko spolupracuje s Tureckom a Gréckom na spustení „humanitárnej operácie“ zameranej na evakuáciu ľudí z obliehaného mesta Mariupol.

Po summite EÚ to oznámil francúzsky prezident Emmanuel Macron. Macron uviedol, že v najbližších hodinách bude mať možnosť hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Diskutovať by mali o evakuácii obyvateľov z najviac postihnutých oblastí. (afp, reuters, tasr)

21.56 Ukrajinské sily spustili protiofenzívu v meste Cherson, jedinom veľkom meste Ukrajiny, ktoré od začiatku invázie ovládli ruské jednotky.

Povedal to vysokopostavený predstaviteľ obrany Spojených štátov s tým, že ruské sily nemajú už nad mestom úplnú kontrolu. 

„Nemôžeme presne povedať, kto má nad Chersonom kontrolu, ale podstatné je, že sa nezdá byť pevne pod ruskou kontrolou, ako to bolo predtým,“ povedal novinárom pod podmienkou anonymity uvedený americký predstaviteľ. „Ukrajinci sa usilujú znovuzískať Cherson,“ dodal s tým, že tam prebiehajú ťažké boje.

Ak by Rusko stratilo kontrolu nad strategicky dôležitým Chersonom ležiacim pri ústí rieky Dneper, znamenalo by to pre Moskvu podľa Pentagónu veľký úder a skomplikovalo by to prípadné ruské snahy o dobytie Odesy, dôležitého prístavného mesta na pobreží Čierneho mora.

„Bol by to značný vývoj, čo sa týka vojny v južnej časti (Ukrajiny), o tom niet pochýb,“ dodal citovaný predstaviteľ Pentagónu. Kremeľ tvrdenia, že by stratil plnú kontrolu nad Chersonom, odmietol. (sky news, afp, tasr)

21.53 Ruská armáda presúva na Ukrajinu aj svojich vojakov rozmiestnených na území Gruzínska.

S odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa amerického rezortu obrany o tom informovala stanica CNN.

Ruskí vojaci sú od roku 2008 rozmiestnení v gruzínskych odštiepeneckých regiónoch Abcházsko a Južné Osetsko, ktoré Gruzínsko oficiálne označuje za okupované územia. Pentagón však nevie, koľko svojich vojakov odtiaľ Rusko presúva ani do ktorých častí Ukrajiny smerujú. (cnn, tasr)

21.29 Ruský prezident Vladimir Putin podpísal zákon o trestnej zodpovednosti za nepravdivé informácie o práci ruských štátnych orgánov, ktoré pôsobia v zahraničí.

Týmto zákonom sa zavádza trestná zodpovednosť za šírenie nepravdivých informácií o takých štátnych štruktúrach, ako je Národná garda, ruské veľvyslanectvá či diplomatické misie, alebo ministerstvo pre mimoriadne situácie a prokuratúra.

Za porušenie hrozia tri roky väzenia a finančná pokuta. Ak sa tohto činu dopustí úradná osoba, hrozí jej trest odňatia slobody vo výške od päť do desať rokov. Ak nepravdivá informácia „spôsobí vážne následky“, previnilcovi hrozí až 15 rokov väzenia.      

21.14 Pilot ruského lietadla Su-34 sa priznal, že po katapultovaní zabil civilistu, ktorý ho prenasledoval vidlami.

Alexander Krasnoyartsev, pilot of the #Russian Su-34, said that while trying to escape after ejecting from the downed plane he killed a civilian who was chasing him with pitchforks. pic.twitter.com/pcn0CUYUTo

— NEXTA (@nexta_tv) March 25, 2022

21.01 Česká ministerka obrany Jana Černochová sa na budúci týždeň nezúčastní na schôdzke šéfov rezortov obrany krajín V4 v Budapešti.

Má totiž námietky voči odmietavému postoju maďarskej vlády k sankciám voči Rusku v oblasti energetiky. „Do Maďarska na stretnutie ministrov obrany V4 osobne nepôjdem. Na budúci týždeň majú (v Maďarsku) voľby a nie je správne, aby som sa podieľala na kampani. Vždy som V4 podporovala a veľmi ma mrzí, že pre maďarských politikov je teraz lacná ruská ropa dôležitejšia než ukrajinská krv,“ napísala česká ministerka.

20.47 Ruská armáda vypálila šesť riadených striel na sídlo veliteľstva vzdušných síl ukrajinskej armády v meste Vinnycia.

Časť z nich zostrelila protivzdušná obrana, zvyšok zasiahol niekoľko budov a spôsobil značné škody na infraštruktúre, oznámilo v piatok ukrajinské letectvo na facebooku.

„Následky zásahu raketovej strely sa zisťujú,“ uviedlo letectvo vo vyhlásení. (reuters. tasr)

20.02 V Bratislave dokončujú asistenčné centrum pre utečencov, otvoria ho v pondelok.

Otvoria ho v pondelok v priestoroch bývalej dočasnej autobusovej stanice na Bottovej ulici. Vo videu na sociálnej sieti to oznámil bratislavský primátor Matúš Vallo.

Centrum má podľa neho poskytnúť utečencom kompletnú pomoc. „Chceme tu skoncentrovať všetko, čo utečencom pomôže,“ priblížil Vallo s tým, že okrem stravy tam nájdu aj potrebné informácie, priestor na oddych a vybavenie si potrebnej dokumentácie. Oddelenie tam bude mať aj cudzinecká polícia.

Utečenci budú mať v centre k dispozícii právnu, psychologickú či sociálnu pomoc, taktiež v ňom budú i detské kútiky či tlmočníci. Pôsobiť tam budú neziskové organizácie a svojich zástupcov tam bude mať aj štát. (tasr)

19.37 Po odchode západných maloobchodných firiem sa Rusko obracia na Čínu, Irán, Indiu.

Ruská rada nákupných centier, ktorá zastupuje vlastníkov obchodných centier aj prevádzkovateľov maloobchodných sietí, uviedla, že v súčasnosti rokuje so zástupcami sektora v spomínaných krajinách s cieľom nájsť alternatívy k západným značkám. Ako dodala, zaslala im zoznam zahraničných firiem, ktoré pozastavili aktivity na ruskom trhu.        

„Časom by sme mohli doplniť, prípadne úplne nahradiť tovary značiek, ktoré sa z ruského trhu stiahli, tovarmi podobnej kvality a dizajnu,“ uviedla RCSC.  (tasr)

19.18 Prvou známou obeťou paľby z ukrajinských pozícií sa na ruskom území stal vojenský pravoslávny kňaz Oleg Arťomov.

O život prišiel, keď ruskú dedinu Žuravľovka v Belgorodskej oblasti zasiahla raketa typu Smerč vystrelená z ukrajinského územia z pozícií ukrajinskej armády.

Ruské médiá poznamenali, že ide o prvú obeť na ruskom území oznámenú od 24. februára, keď sa na Ukrajine začala ruská invázia. (le parisien, tasr)

18.46 Rubeľ pokračoval v piatok v posilňovaní, pričom dosiahol najvyššiu úroveň od začiatku mesiaca.

Ruskú menu podporilo najmä vyhlásenie ruského prezidenta Vladimira Putina v strede týždňa, že Rusko začne požadovať od takzvaných nepriateľských štátov platby za dodávky plynu v rubľoch.  

Rubeľ, ktorý pred vyše dvomi týždňami klesol v moskovskom obchodovaní na približne 120 RUB/USD, sa v piatok posilnil až na 92,04 RUB/USD. (tasr)

17.52 Aktuálna mapa ruskej invázie podľa britskej rozviedky.

An up-to-date map of the #Russian invasion of #Ukraine according to #British intelligence. pic.twitter.com/CtEdr84he4

— NEXTA (@nexta_tv) March 25, 2022

17.21 Mierové rokovania s Moskvou sú „veľmi zložité“, hovorí ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba.

Šéf ukrajinskej diplomacie prisľúbil, že Kyjev zo svojich požiadaviek neustúpi. 

„Ukrajinská delegácia zaujala pevný postoj a nevzdá sa svojich požiadaviek. Ako prvé žiadame prímerie, bezpečnostné záruky a územnú celistvosť Ukrajiny,“ uviedol.

Kuleba dodal, že v kľúčových bodoch nenašiel Kyjev s Moskvou „nijaký konsenzus“. „Najmä, ukrajinský jazyk je a bude jediným štátnym jazykom na Ukrajine,“ zdôraznil.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan ešte vo štvrtok po samite NATO povedal, že Ukrajina a Rusko zrejme dosiahli dohodu v štyroch hlavných bodoch rokovaní vrátane jazykovej otázky. Kuleba na jeho slová však reagoval vyhlásením, že Erdoganove tvrdenia nie sú pravdivé. (tasr, afp)

16.55 Kyjev tvrdí, že Putinova armáda prišla na Ukrajine o ďalšieho generála.

Napísal to britský denník Daily Mail s odvolaním sa na zdroje v Kyjeve. Rusko zatiaľ smrť ďalšieho generála nepotvrdilo, čo však neurobilo ani v predchádzajúcich takýchto prípadoch, informoval denník The Mirror.

Podľa zdroja z Kyjeva ide o piateho ruského generála zabitého v bojoch s ukrajinskými ozbrojenými silami. Najnovšou obeťou z radov ruskej generality je podľa Ukrajiny 48-ročný generálporučík Jakov Rezancev, veliteľ 49. kombinovanej divízie Južného vojenského okruhu.

O život prišiel pri nálete ukrajinskej armády. Presná lokalita nie je známa, ale zdroje v Kyjeve uviedli, že ide o okolie mesta Čornobajivka.

Daily Mail napísal, že Rezancev sa pred svojimi podriadenými v štvrtý deň ich nasadenia na Ukrajine vyjadril: „Pre nikoho nie je tajomstvom, že do konca tejto špeciálnej operácie zostáva len niekoľko hodín.“ (tasr)

16.38 Rusko informovalo, že na rokovaniach s Ukrajinou nedošlo v hlavných politických otázkach k žiadnemu pokroku. Podľa agentúry AFP to novinárom oznámil vedúci ruskej delegácie, exminister kultúry Vladimir Medinskij, ktorý je poradcom ruského prezidenta Vladimira Putina.

Spresnil, že v menej dôležitých otázkach sa delegáciám darí zbližovať svoje pozície, ale v prípade dôležitých politických tém „sa prešľapuje na mieste“. Medinskij informoval, že rokovania sa prostredníctvom videokonferencií konali počas celého týždňa – od pondelka do piatka. Expertné skupiny rokujú častejšie, vedúci delegácií sa schádzajú dva- alebo trikrát do týždňa.

Ďalšie kolo rokovaní sa uskutoční v sobotu, potvrdil Medinskij. Invázia ruských jednotiek na Ukrajinu sa začala 24. februára. Západ na ňu reagoval uvalením niekoľkých balíkov sankcií voči Rusku. (tasr)

16.22 Rusi chcú Donbas vo východnej časti Ukrajiny „úplne oslobodiť“, tvrdí ruský rezort obrany. Rusi narazili na tvrdý odpor ukrajinskej armády, neobsadili Kyjev, Charkov ani ďalšie veľké mestá na Ukrajine.

16.09 Prvá fáza vojenskej operácie bola z väčšej časti dokončená, uviedlo ruské ministerstvo obrany. Teraz sa Rusko podľa silového rezortu zameria na oslobodenie Donbasu. Rezort zároveň priznal smrť 1351 ruských vojakov, uviedla agentúra Reuters. (čt24)

15.18 Vladimir Putin a Sergej Lavrov odsúdili údajné protiruské kroky, ktorými Západ reagoval na vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine. Opäť sa pritom uchýlili k údajným historickým analógiám, keď prirovnávali Západ k nacistickému Nemecku.

„Vyhlásili proti nám ozajstnú hybridnú vojnu. Totálna vojna je termín, ktorý používalo hitlerovské Nemecko, dnes ho používajú mnohí európski politici, keď hovoria o tom, čo chcú spraviť Rusku,“ tvrdil Lavrov, podľa ktorého je cieľom európskych politikov „rozvrátiť, zlomiť, zničiť a zadusiť“ ruskú ekonomiku i Rusko vo všeobecnosti.

V podobnom zmysle sa vyjadril aj Putin: „Dnes sa snažia zrušiť celú tisícročnú krajinu, náš národ. Hovorím o zvyšujúcej sa diskriminácii všetkého spojeného s Ruskom, o tých tendenciách, ktoré sa rozvíjajú v mnohých západných krajinách.“ Poukázal pritom najmä na rušenie predstavení diel Čajkovského či Rachmaninova alebo údajné zakazovanie ruských kníh a spisovateľov.

„Takúto masovú kampaň za zničenie nepohodlnej literatúry naposledy viedli takmer pred 90 rokmi nacisti v Nemecku,“ tvrdil Putin.

Rusko je čoraz viac izolované, odkedy 24. februára spustilo vojenskú inváziu na Ukrajinu, ktorá si už vyžiadala tisíce životov, vyhnala z domovov milióny ľudí a spôsobila rozsiahlu deštrukciu ukrajinských miest.

Západné krajiny uvalili na Moskvu rozsiahle ekonomické sankcie a hospodárska a politická izolácia Ruska sa rozšírila aj na oblasť športu a kultúry, píše AFP. (tasr)

14.01 Hromadia sa informácie o masových hroboch v Mariupole, tvrdí OSN. Šéfka tímu pre ľudské práva na Ukrajine Matilda Bognerová v piatok uviedla, že pozorovatelia dostávajú čoraz viac správ o masových hroboch v obkľúčenom ukrajinskom prístavnom meste Mariupol. 

„Dostávame čoraz viac informácií o masových hroboch, ktoré sa tam (v Mariupole) nachádzajú,“ uviedla Bognerová s tým, že dostali správy aj o hrobe, v ktorom je údajne pochovaných až 200 tiel.

OSN okrem toho dostala aj správy o obvineniach z toho, že Rusko počas evakuácie zabíja civilistov, ktorí sa nachádzajú vo vozidlách. Svetová organizácia zároveň zdokumentovala aj zmiznutie niektorých ukrajinských predstaviteľov, z ktorých niektorí boli vzatí do zajatia.

Počet civilných obetí na celom území Ukrajiny prekročil podľa záznamov OSN už 1 035, pričom Bognerová uviedla, že tím OSN vyšetruje aj údajné neuvážené útoky spáchané oboma stranami. (tasr, reuters, the guardian)     

Čítajte tiež

Špionáž pre Rusko Plukovník Bučka vyzrádzal o armáde tajné informácie, naposledy dostal aj bonus

Postoj

Bývalý prorektor Akadémie ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši Bučka na súde tvrdil, že po napadnutí Ukrajiny Ruskom chcel s vyzvedačstvom prestať, čo mu však prokurátor neuveril.

__

13.20 Ukrajina vyzýva EÚ na uzavretie pozemnej i morskej dopravy do Ruska a Bieloruska v rámci sprísňovania balíka sankcií, ktorý Únia na Rusko uvalila v súvislosti s jeho vojenskou inváziou na Ukrajinu. 

Ukrajinské ministerstvo pre infraštruktúru vo vyhlásení zverejnenom na sociálnej sieti Telegram uviedlo, že poslalo Európskej komisii oficiálnu výzvu s návrhom na zvýšenie ekonomického tlaku na Rusko a Bielorusko.

Ukrajina v tomto dokumente vyzýva Európsku úniu, aby úplne zavrela pozemné i morské dopravné spojenie s Ruskom a Bieloruskom a zablokovala prepravu tovaru a ľudí do Ruska a Bieloruska cez územie Európskej únie a cez južný koridor.

„Tieto opatrenia sú potrebné na zastavenie dodávok tovaru s dvojitým využitím, ktorý môže slúžiť aj na vojenské účely,“ uviedlo ministerstvo pre infraštruktúru v príspevku. (tasr, afp)

__

12.59 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok vyhlásil, že Rusko nikdy neporušilo medzinárodné dohovory. Reagoval tak na štvrtkové vyhlásenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý Moskvu obvinil z používania zakázaných fosforových bômb na Ukrajine. Spojené štáty zároveň varovali, že Rusi sa môžu „uchýliť“ k chemickému útoku. 

„Rusko nikdy neporušilo medzinárodné dohovory,“ povedal novinárom hovorca Kremľa a dodal, že akékoľvek ďalšie otázky majú reportéri smerovať na ministerstvo obrany.

Počas tlačového brífingu, naopak, Peskov obvinil amerického prezidenta Joea Bidena, že sa snaží odvrátiť pozornosť od údajného amerického programu chemických a biologických zbraní tým, že hovorí o akejsi „hmlistej hrozbe“, že Rusko sa uchýli k použitiu chemických zbraní.

„Vnímame to ako pokus odvrátiť pozornosť na pozadí škandálu o programoch chemických a biologických zbraní, ktoré Spojené štáty uskutočňujú v rôznych krajinách vrátane Ukrajiny,“ uviedol hovorca Kremľa.

Zástupca náčelníka kyjevskej polície Oleksij Bilošyckyj v utorok uviedol, že ruské jednotky používajú pri útokoch na Ukrajine biely fosfor. Ide o jedovatú látku, ktorá je pri kontakte s kyslíkom samovznietivá. Fosforové bomby patria medzi zakázané konvenciou z roku 1981, ku ktorej pristúpilo aj Rusko ako nástupnícky štát Sovietskeho zväzu. ZSSR bol jedným z pôvodných signatárov tejto konvencie. (tasr)

12.44 Putin osobne schválil účasť Romana Abramoviča na rokovaniach s Ukrajinou, píše Financial Times. Po získaní povolenia od ruského prezidenta sa Abramovič stretol s vysokým predstaviteľom úradu ukrajinského prezidenta.

❗️12.35 Ruský plynárenský gigant Gazprom musí do štyroch dní vymyslieť, ako prijímať platby za vývoz plynu v rubľoch. Nariadil mu to ruský prezident Vladimir Putin. Konkurenčný Novatek, ktorý je najväčším ruským producentom skvapalneného zemného plynu, takú úlohu nedostal, uviedol dnes podľa agentúry Reuters hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. (čtk)

12.29 Kremeľ v piatok uviedol, že sa nestane nič hrozné, ak Spojené štáty a ich spojenci uspejú v snahe vylúčiť Rusko zo skupiny G20. Vyhlásil to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorý poukázal na to, že mnoho členských krajín G20 sa aj tak nachádza v ekonomickej vojne s Ruskom.

„Formát G20 je dôležitý. No na druhej strane vzhľadom na súčasné podmienky, keď je väčšina účastníkov tohto formátu s nami na základe vlastnej iniciatívy v ozajstnej ekonomickej vojne, sa nič strašné nestane,“ uviedol Peskov pre novinárov.

Reagoval tak na vyjadrenie amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý povedal, že je za to, aby bolo Rusko vylúčené z G20 v súvislosti s vojenskou inváziou na Ukrajine.

Hovorca Kremľa dodal, že svet je rozmanitý a nezahŕňa iba Spojené štáty a Európu. Podľa Peskova niektoré krajiny pristupujú k Rusku s triezvejším pohľadom a neprerušujú s ním vzťahy.

Peskov zároveň vyhlásil, že západné sankcie, ktoré doposiaľ podľa neho zasiahli Rusko len čiastočne, nebudú úspešné. (reuters, tasr)

❗️11.54 „Američania sa nebudú podieľať na financovaní Putinovej brutálnej neospravedlniteľnej vojny proti ukrajinskému ľudu,“ vyhlásil prezident USA Joe Biden k skoršiemu americkému rozhodnutiu zakázať dovoz energií z Ruska. Pripustil pritom, že USA majú ako vývozca energií proti Európe výhodu a že jej chcú pomôcť k podobnej nezávislosti. (čt24)

11.48 Gubernátor Krymu Sergej Aksenov, ktorému Youtube zablokoval kanál, požiadal ruský cenzúrny úrad Roskomnadzor, aby nežiadal Youtube o jeho odblokovanie. Naopak, chce, aby Roskomnadzor zakázal Youtube na celom území Ruska. Youtube zablokoval Aksenov kanál 24. marca. Roskomnadzor potom žiadal Youtube, aby obnovil prístup ku kanálu hlavy Krymu. Aksenov teraz tvrdí, že Youtube je „lživý a absolútne zlý nástroj, rozširujúci iba negativitu vo vzťahu k Rusku a k našim občanom. Chce sa mi nad nimi odpľuť si“. (kommersant.ru)

11.04 Ruské ostreľovanie Charkova zasiahlo kliniku, ktorá slúžila ako stredisko na distribúciu humanitárnej pomoci, zomreli štyria ľudia, uviedla miestna polícia.

11.02 Na dnešný deň sa podarilo dohodnúť dva humanitárne koridory na evakuáciu civilistov. Jeden z nich je z obliehaného Mariupola, druhý z Melitopola. Podľa agentúry Ukrinform to oznámila ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. (čt24)

10.36 Ostankinský okresný súd v Moskve už oznámil, že sa bude zaoberať prípadom „diskreditácie ruskej armády“, ktorého sa dopustila bývalá redaktorka Prvého kanála Marina Ovsiannikovová. Hrozí jej pokuta od 30- do 50-tisíc rubľov, súd zasadne 14. apríla. Ovsiannikovová už dostala jeden finančný trest, ale ten sa netýkal jej plagátu, s ktorým vystúpila v televízii. (novaja gazeta)

❗️10.28 Mestskí predstavitelia v meste Mariupol uviedli, že pri minulotýždňovom ruskom nálete na divadlo, kde sa ukrývali stovky ľudí, mohlo zomrieť približne 300 ľudí. Informovala o tom agentúra AFP s tým, že správu nebolo možné nezávisle overiť.

„Od očitých svedkov sa objavili informácie, že v činohernom divadle v Mariupole zomrelo v dôsledku bombardovania ruským lietadlom asi 300 ľudí. Do poslednej chvíle sa tomu nechce veriť... Slová tých, ktorí sa v čase tohto teroristického činu nachádzali v budove, však hovoria niečo iné,“ napísala mestská rada na sociálnej sieti Telegram.

Denník The Guardian v tejto súvislosti uviedol, že v Mariupole nefungujú záchranné služby a intenzívne boje a ostreľovanie zabraňuje pokusom o záchranu.

Podľa predchádzajúcich informácií až stovky civilistov našli útočisko v kryte civilnej ochrany divadla a zostali tam uväznení, keď došlo k leteckému útoku na budovu. Ruské ministerstvo obrany zbombardovanie divadla poprelo a uviedlo, že budovu zničil výbuch, ktorý zapríčinil ukrajinský „ultraradikálny prápor Azov“.

Zo zbombardovaného divadla sa podarilo zachrániť 130 ľudí. (afp, tasr)

10.20 Ruské ozbrojené sily zničili pri raketovom útoku veľký sklad paliva pri Kyjeve, tvrdí ruské ministerstvo obrany. 

Hovorca ruského ministerstva Igor Konašenkov na piatkovom tlačovom brífingu uviedol, že k útoku došlo vo štvrtok večer s použitím riadených striel Kalibr odpálených z mora.

„Večer 24. marca zaútočili vysoko presné námorné rakety Kalibr na palivovú základňu v obci Kalynivka neďaleko Kyjeva,“ uviedol Konašenkov a dodal, že sklad slúžil na zásobovanie ukrajinských ozbrojených síl v strednej časti krajiny. Predstaviteľ silového rezortu dodal, že išlo o najväčší vojenský sklad paliva na Ukrajine.

Agentúra Reuters nebola schopná nezávisle overiť tieto tvrdenia. Ukrajinská Štátna záchranná služba však oznámila, že sklad v Kalynivke bol zasiahnutý ruským ostreľovaním a začal horieť. „V dôsledku ostreľovania vzplanul ropný sklad,“ uviedla SES v piatok ráno. (tasr)

❗️10.03 Ukrajinský policajný generál Viačeslav Abroskin sa ponúkol Rusom ako rukojemník výmenou za evakuáciu detí z mesta Mariupol. „Apelujem na ruských okupantov – dajte mi možnosť dostať deti z Mariupola namiesto žijúcich detí ponúkam seba,“ napísal na Facebooku Abroskin.

Zo zničeného mesta sa dlhodobo nedarí zaviesť humanitárne koridory. „V úplne zničenom meste dnes zostáva mnoho detí, ktoré pokiaľ sa nezachránia teraz, zomrú v najbližších dňoch, čas beží,“ apeluje generál Abroskin. (echo24.cz)

❗️8.30 Rusko násilne odvádza na svoje územie ukrajinských civilistov, tvrdí Kyjev

Ukrajina vo štvrtok obvinila Rusko z toho, že odvádza stotisíce ukrajinských civilistov zo zničených miest do Ruska, kde môžu byť držaní ako zajatci. Rusko chce takto podľa Ukrajiny vyvíjať tlak na Kyjev, aby sa vzdal. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP a denníka The Guradian.

Podľa ukrajinskej ombudsmanky Ľudmyly Denisovovej bolo proti svojej vôli odvedených do Ruska 402-tisíc ľudí vrátane 84-tisíc detí. Kremeľ udal podľa AP podobný počet ľudí, avšak tvrdí, že civilisti do Ruska ísť chceli.

Ruský generálplukovník Michail Mizincev vo štvrtok uviedol, že približne 400-tisíc ľudí evakuovaných do Ruska od začiatku vojenskej invázie pochádza z Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, kde od roku 2014 prebiehajú boje medzi proruskými separatistami a ukrajinskými vládnymi zložkami. Ruské úrady ďalej uvádzajú, že evakuovaným ľudom poskytujú ubytovanie a finančnú podporu.

Podľa gubernátora ukrajinskej Doneckej oblasti Pavla Kyrylenka sú však „ľudia nútení sa presťahovať na územie štátu agresora“. Podľa ukrajinských predstaviteľov berú Rusi evakuovaným ľudom pasy a umiestňujú ich do „filtračných táborov“ na východe Ukrajiny v oblastiach, ktoré majú pod kontrolou proruskí separatisti, a následne ich posielajú do vzdialených časti Ruska so zlou ekonomickou situáciou.

Niektorí ľudia môžu byť podľa ukrajinských tajných služieb poslaní až na tichomorské ostrovy alebo na ostrov Sachalin, kde im ponúknu prácu pod podmienkou, že dva roky toto miesto neopustia. Podľa ukrajinského ministerstva zahraničných vecí chce Rusko ľudí evakuovaných z Ukrajiny použiť ako „zajatcov a vyvíjať tak politický tlak na Ukrajinu“.

Podľa rezortu je medzi ľuďmi odvedenými do Ruska aj asi 6 000 obyvateľov obliehaného prístavu Mariupol. Ruskí vojaci pritom údajne skonfiškovali doklady totožnosti aj ďalším 15-tisíc ľudom v častiach Mariupola kontrolovaných ruskými silami.
__

❗️6.59 Zelenskyj sa poďakoval EÚ za podporu, no zároveň uviedol, že konala príliš neskoro. Skritizoval aj neutrálny postoj Maďarska.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v noci na piatok prihovoril lídrom EÚ, ktorí sa zišli na dvojdňovom samite v Bruseli. Opísal skazu, ktorú v jeho krajine napáchalo Rusko a poďakoval sa Európe za jej podporu Ukrajine.

Následne však svojím charakteristickým priamočiarym spôsobom európskym lídrom odkázal, že konali príliš neskoro na to, aby Rusko zastavili, približuje stanica BBC.

„Uvalili ste sankcie, sme vďační. Sú to silné kroky... Bolo to však trochu neskoro,“ povedal ukrajinský prezident vo videoprejave s tým, že ak by boli voči Rusku zavedené (už predtým) preventívne sankcie, možno by vojnu nezačalo.

Zelenskyj zároveň naznačil, že ak by bol projekt plynovodu Severný prúd 2 (Nord Stream 2) zablokovaný už skôr, Rusko by „nevytvorilo plynovú krízu“. Ukrajinský prezident ďalej na Úniu apeloval, aby odobrila žiadosť Ukrajiny o členstvo. „V tomto vás prosím – neurobte to neskoro,“ povedal.

Zelenskyj v prejave vyzdvihol mnohé krajiny, ktoré stoja pri Ukrajine, vrátane Poľska, Estónska, Česka či Talianska, uvádza BBC. „Emmanuel, verím, že sa nás zastaneš,“ odkázal zase francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi. V prípade Švédska sa Zelenskyj zmienil o rovnakých farbách na zástavách oboch krajín s tým, že „žltá a modrá by mali vždy stáť pri sebe“.

Pozornosť však ukrajinský prezident upriamil aj na krajiny, ktoré sa zdráhali prijať opatrenia na podporu jeho vlasti, a to konkrétne Nemecko, Portugalsko a Írsko. Následne skritizoval Maďarsko za jeho neutrálny postoj: „Tu sa chcem zastaviť a byť úprimný. Raz a navždy sa musíte sami rozhodnúť, na čej strane ste.“

Maďarsko následne vyzval, aby prestalo váhať s prijatím sankcií či povolením prevozu zbraní smerujúcich na Ukrajinu cez svoje územie. V tejto súvislosti spomenul budapeštianske súsošie nazvané Topánky, ktoré je spomienkou na obete zastrelené v rokoch 1944 – 45 na brehu Dunaja príslušníkmi fašistických Šípových krížov.

„Pozrite sa na tie topánky a pochopíte, ako sa v dnešnom svete môže opäť odohrať masové zabíjanie. To je to, čo dnes robí Rusko,“ dodal ukrajinský prezident.

__

6.12 Lídri EÚ obvinili Rusko z páchania vojnových zločinov a pohrozili mu aj ďalšími sankciami. Píše sa to v ich spoločnom vyhlásení o záveroch samitu EÚ v Bruseli, z ktorého v piatok cituje agentúra DPA.

„Rusko cieli svoje útoky na civilné obyvateľstvo a zameriava sa na civilné objekty vrátane nemocníc, zdravotníckych zariadení, škôl či úkrytov (civilistov),“ uvádzajú lídri EÚ. Rusko vyzvali, aby s týmito zločinmi okamžite skončilo.

Blokovanie humanitárnej pomoci do obliehaných miest zároveň označili za neprijateľné. Apelovali na Moskvu, aby okamžite zabezpečila evakuačné koridory vedúce do iných častí Ukrajiny, ako aj prístup humanitárnej pomoci do Mariupola a iných obliehaných miest, uvádza sa v záveroch samitu zverejnených v noci na piatok na webstránke Európskej rady.

Moskvu zároveň vyzvali, aby ukončila agresiu a rešpektovala územnú celistvosť a suverenitu Ukrajiny. Rusku a Bielorusku pohrozili aj ďalšími sankciami. Lídri EÚ uviedli, že sa budú snažiť o to, aby Rusko ani doterajšie sankcie nemohlo obchádzať.

Zaviazali sa aj k tomu, že zabezpečia nepretržité dodávky elektrickej energie a plynu na Ukrajinu. Vyjadrili tiež presvedčenie, že je potrebné aj s pomocou Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu zaistiť bezpečnosť jadrových elektrární na Ukrajine.

Lídri členských krajín Únie zároveň vyzvali medzinárodné spoločenstvo na vytvorenie fondu podpory pre Ukrajinu a jej ekonomickú obnovu po ruskej invázii. Žiadajú pritom, aby sa po skončení ruských útokov konala medzinárodná darcovská konferencia na podporu Ukrajiny. Okrem toho sa zaviazali aj k tomu, že Ukrajine poskytnú podporu pre jej „bezprostredné potreby“.

USA na humanitárnu pomoc prispejú vyše miliardou dolárov, zatiaľ čo EÚ sa zaviazala k poskytnutiu 550 miliónov eur.

USA a EÚ zároveň oznámili, že v rámci vzájomnej energetickej spolupráce podnikajú ďalšie konkrétne korky, aby znížili závislosť Európy od fosílnych palív z Ruska. Dohodli sa aj na tom, že budú dodávať viac potravinovej pomoci tým oblastiam vo svete, ktorým pre ruskú inváziu na Ukrajinu potenciálne hrozí potravinová kríza.

4.58 Rusko umožní zahraničným lodiam uviaznutým v ukrajinských prístavoch bezpečne odplávať. Koridory pre ne by mali byť otvorené od piatka.

Ruský generálplukovník Michail Mizincev vo štvrtok oznámil, že Rusko umožní zahraničným lodiam zhromaždiť sa v oblasti Čierneho mora ležiacej zhruba 32 kilometrov juhovýchodne od ukrajinského prístavu Čornomorsk.

Odtiaľ bude podľa jeho slov viesť približne 129 kilometrov dlhý „humanitárny“ plavebný koridor, ktorý mal byť otvorený každý deň od 6.00 do 17.00 h SEČ.

Podľa Mizinceva v ukrajinských prístavoch celkovo uviazlo 67 lodí z 15 krajín, no Medzinárodná námorná organizácia (IMO) hovorí o viac než stovke plavidiel. IMO už 11. marca oznámila, že sa pokúsi pre uviaznuté lode vytvoriť bezpečný námorný koridor, ktorým by mohli opustiť Čierne a Azovské more bez toho, že by ich zasiahli rakety či míny. Odhaduje, že na palubách uviaznutých plavidiel sa môže celkovo nachádzať približne 2 000 členov posádok.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajine zasiahli ruské rakety v Čiernom mori tri lode, ktoré sa plavili pod panamskou vlajkou, tureckú loď pri Odese, japonské nákladné plavidlo Namura Queen, ako aj chemický tanker Millennial Spirit, ktorý sa plaví pod moldavskou vlajkou. Ruská armáda však tvrdí, že lode uviazli v ukrajinských prístavoch v dôsledku ukrajinského ostreľovania a rozmiestňovania námorných mín ukrajinskými silami.

1.22 Čečenský vodca Ramzan Kadyrov tvrdí, že jeho bojovníci ovládli radnicu ukrajinského mesta Mariupol a vztýčili nad ňou ruskú vlajku, informuje agentúra AFP.

Kadyrov vo štvrtok prostredníctvom aplikácie Telegram zdieľal video zachytávajúce ako sa muž – údajne poslanec Štátnej dumy z Čečenska Adam Delimchanov – cez vysielačku prihovára „našim statočným mužom“.

„Chlapci nám cez vysielačku hovoria, že oslobodili sídlo mariupolských úradov a vyvesili na ňom našu vlajku,“ povedal Kadyrov. Blízky spojenec Kremľa ďalej vyhasil, že „banditi, ktorí ostali nažive, to neriskovali a opustili svoje stanovištia... utiekli“.

„Ďalšie jednotky sa presúvajú mestom a čistia ho od špiny menom Azov,“ dodal Kadyrov, narážajúc na krajne pravicový prápor Azov, ktorý začal v roku 2014 ako dobrovoľnícka milícia a momentálne patrí pod ukrajinskú Národnú gardu. „Ak Boh dá, Mariupol bude čoskoro úplne čistý,“ dodal Kadyrov.

Neskôr zverejnil príspevok, podľa ktorého čečenskí bojovníci vyčistili od „gangov“ celú štvrť Livoberežnyj vo východnej časti Mariupola, ktorú od zvyšku mesta ho oddeľuje priemyselný komplex Azovstaľ. Ďalej v ňom tvrdí, že vojaci vztýčili zástavu nad poslednou oslobodenou budovou okresnej prokuratúry.

Kadyrovove tvrdenia nie je možné overiť z nezávislých zdrojov.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí medzičasom na Twitteri uviedlo, že Moskva začala v Mariupole „ďalšiu fázu teroru“, keď násilne deportovala 6 000 jeho obyvateľov do ruských táborov. V tomto ruskými vojskami obliehanom meste je stále takmer 100-tisíc ľudí, ktorí nemajú potraviny, vodu ani elektrinu a sú vystavení intenzívnemu ostreľovaniu, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Čo sa udialo vo štvrtok 24. marca:

Vojna na Ukrajine Pápež kritizuje krajiny, ktoré zvyšujú výdavky na obranu a nákup zbraní

Postoj

„Skutočnou odpoveďou nie je viac zbraní, viac sankcií, viac politicko-vojenských aliancií, ale iný prístup, iný spôsob riadenia súčasného globalizovaného sveta,“ povedal František.