Vojna na Ukrajine Pápež kritizuje krajiny, ktoré zvyšujú výdavky na obranu a nákup zbraní

21.44 Čečenský vodca Ramzan Kadyrov tvrdí, že jeho bojovníci ovládli radnicu ukrajinského mesta Mariupol a vztýčili nad ňou ruskú vlajku. 

Kadyrov vo štvrtok prostredníctvom aplikácie Telegram zdieľal video zachytávajúce, ako sa muž – údajne poslanec Štátnej dumy z Čečenska Adam Delimchanov – cez vysielačku prihovára „našim statočným mužom“.

„Chlapci nám cez vysielačku hovoria, že oslobodili sídlo mariupolských úradov a vyvesili na ňom našu vlajku,“ povedal Kadyrov.

Blízky spojenec Kremľa ďalej vyhasil, že „banditi, ktorí ostali nažive, to neriskovali a opustili svoje stanovištia... utiekli“.

„Ďalšie jednotky sa presúvajú mestom a čistia ho od špiny menom Azov,“ dodal Kadyrov, narážajúc na krajne pravicový prápor Azov, ktorý začal v roku 2014 ako dobrovoľnícka milícia a momentálne patrí pod ukrajinskú Národnú gardu.

„Ak Boh dá, Mariupol bude čoskoro úplne čistý,“ dodal Kadyrov.

Neskôr zverejnil príspevok, podľa ktorého čečenskí bojovníci vyčistili od „gangov“ celú štvrť Levoberežnyj vo východnej časti Mariupola, ktorú od zvyšku mesta oddeľuje priemyselný komplex Azovstaľ. Ďalej v ňom tvrdí, že vojaci vztýčili zástavu nad poslednou oslobodenou budovou okresnej prokuratúry.

Kadyrovove tvrdenia nie je možné overiť z nezávislých zdrojov.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí medzičasom na Twitteri uviedlo, že Moskva začala v Mariupole „ďalšiu fázu teroru“, keď násilne deportovala 6000 jeho obyvateľov do ruských táborov. V tomto ruskými vojskami obliehanom meste je stále takmer 100 000 ľudí, ktorí nemajú potraviny, vodu ani elektrinu a sú vystavení intenzívnemu ostreľovaniu, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. (tasr)

21.01 Predseda Európskej rady Charles Michel a americký prezident Joe Biden večer na úvod samitu EÚ spoločne ocenili význam transatlantickej spolupráce a jednoty západných krajín.

Michel, ktorý Bidena privítal v mene európskych lídrov, prezidentovi USA poďakoval za ochotu prehlbovať transatlantickú spoluprácu.

„Sme radi, že môžeme potvrdiť solídnu spoluprácu medzi EÚ a Spojenými štátmi. Toto je zložitá doba s mnohými výzvami a musíme prijímať zložité rozhodnutia pre budúcnosť, pre našu bezpečnosť a stabilitu,“ uviedol Michel.

Biden zablahoželal Michelovi, že ho šéfovia vlád a štátov vo štvrtok poobede opätovne zvolili za predsedu Európskej rady na ďalšieho 2,5 roka, teda do konca novembra 2024.

„Je jediná dôležitá vec, ktorú ako Západ musíme robiť – zostať jednotní. Nemyslím to ako eufemizmus, ale doslova,“ uviedol Biden pred novinármi.

Americký prezident pri tejto príležitosti pripomenul, že vlani v novembri a decembri mal niekoľko stretnutí v Ženeve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a už vtedy bolo jasné, že Putinove zámery neboli „dobrosrdečné“. Putin spochybnil fungovanie demokracií v 21. storočí, lebo udalosti sa vyvíjajú príliš rýchlo, čo sa prieči pravidlám založeným na konsenze. Putin podľa neho tvrdil, že konsenzus je zložité dosiahnuť, a preto sú autokracie v tomto smere účinnejšie a budú prevládať. Biden pripomenul, že už ako viceprezident USA upozorňoval, že zámerom Putina je rozbiť NATO.

„Pravdou je, že vo svete máme menej demokratických krajín, ako ich bolo pred desiatimi rokmi. Od začiatku som hovoril, a mám v tomto podporu partnerov, že musíme vybudovať absolútnu jednotu medzi hlavnými demokraciami na svete,“ povedal Biden. Aj preto pred pár týždňami požiadal o zvolanie mimoriadneho samitu NATO a je rád, že pri tejto príležitosti sa môže zúčastniť aj na stretnutí s lídrami EÚ.

Dodal, že v tomto vidí aj dôležitosť NATO, ktoré však musí ukázať jednotu všetkých svojich členských krajín. Poďakoval Michelovi, že sa snaží jednotu presadzovať aj na úrovni EÚ a medzi EÚ a G7 a NATO.

„Je to jediný možný spôsob, ako zastaviť človeka, ktorý – ako veríme v našej krajine – sa dopustil vojnových zločinov,“ uviedol Biden. (tasr)

20.40 Bieloruská exilová opozičná líderka Sviatlana Cichanovská vyzvala vojakov bieloruskej armády, aby sa nezapojili do ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine, ak by to od nich Moskva žiadala. Zároveň ocenila tých Bielorusov, ktorí ako dobrovoľníci bojujú po boku ukrajinských síl, informovala agentúra AFP.

„Naši bieloruskí vojaci chápu, že Ukrajinci sú naši bratia a sestry a že voči nim nechceme bojovať. Nechceme sa stať nepriateľmi,“ povedala Cichanovská počas stretnutia s členmi bieloruskej komunity vo Varšave.

Zároveň vyjadrila presvedčenie, že príslušníci bieloruskej armády by nemali niesť zodpovednosť za činy autoritárskeho lídra Alexandra Lukašenka.

Cichanovská tiež uviedla, že je hrdá na tých prodemokraticky orientovaných Bielorusov, ktorý spoločne s Ukrajincami vzdorujú ruským agresorom.

„Bránia nielen ukrajinskú nezávislosť, ale bojujú aj za našu (bieloruskú) budúcnosť,“ vyhlásila.

Predstavitelia USA a NATO tento týždeň vyjadrili presvedčenie, že Bielorusko by sa mohlo čoskoro pripojiť k Rusku v jeho vojne proti Ukrajine. Zdroj z prostredia bieloruskej opozície pre CNN uviedol, že bieloruské bojové jednotky sú pripravené vstúpiť na Ukrajinu už v najbližších dňoch.

Rusko svoju inváziu na Ukrajinu uskutočnilo čiastočne aj z územia Bieloruska, čo umožnilo ruským inváznym silám rýchly postup na ukrajinskú metropolu Kyjev. Do bojových operácií na Ukrajine sa však bieloruská armáda zatiaľ nezapojila. (tasr)

19.58 Ukrajinský parlament schválil návrh zákona zavádzajúci dlhoročné tresty odňatia slobody za pomáhanie príslušníkom ruských inváznych síl.

Poslanci Verchovnej rady schválili uvedený zákon veľkou väčšinou hlasov mesiac po začiatku ruskej vojenskej agresie. „Zámerné aktivity, ktoré pomáhajú agresorskému štátu“, sa budú na jeho základe trestať desiatimi až 12 rokmi väzenia.

Medzi takéto aktivity patrí podpora nepriateľa, implementácia jeho rozhodnutí, získavanie alebo transfer finančných prostriedkov alebo majetku v prospech nepriateľa a jeho vojsk, ako aj rôzne ďalšie druhy kolaborantskej činnosti.

Okrem väzenských trestov bude kolaborantom hroziť aj konfiškácia majetku a až 15-ročný zákaz zastávania verejných funkcií.

Ukrajinská generálna prokuratúra vo štvrtok oznámila, že pre podozrenie z kolaborácie vyšetruje dvoch obyvateľov mesta Nova Kachovka, ktoré leží na juhu Ukrajiny v Chersonskej oblasti. Tieto osoby sú podozrivé, že pomáhajú ruskej armáde pri vytváraní okupačnej správy. (tasr)

Český reportér Zrno z Kyjeva Rusi zobudili spiaceho tigra. Ukrajinci neveria diplomacii, vidia len víťazstvo

Lukáš Kekelák

„Doteraz som si ani raz nedal na seba nepriestrelnú vestu. Pripadal by som si ako idiot, keď vedľa vás nakupujú babičky,“ hovorí Matyáš Zrno.

19.14 Použitie chemických zbraní ruskými vojskami na Ukrajine vyvolá reakciu zo strany NATO, povedal v Bruseli po skončení samitu skupiny G7 americký prezident Joe Biden bez uvedenia ďalších podrobností. (tasr)

18.42 Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu už prišlo o život viac ako 1000 civilistov. Oznámil to Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR), pričom dodal, že skutočný počet obetí môže byť omnoho vyšší. 

„Väčšinu civilných úmrtí spôsobili výbušné zbrane širokého dosahu – týka sa to náletov a ostreľovania ťažkým delostrelectvom i raketometmi,“ uviedol OHCHR.

V jeho stanovisku sa uvádza, že medzi 1035 civilnými obeťami bolo 214 mužov, 160 žien, 14 dievčat a 12 chlapcov. Pohlavie ďalších 48 detí a 571 dospelých obetí sa zatiaľ nepodarilo zistiť. Od začiatku invázie bolo tiež zranených najmenej 1650 civilistov.

Iba v Donbase zaznamenal OHCHR 311 úmrtí a 857 zranených z radov civilného obyvateľstva. V ostatných regiónoch vrátane Kyjeva, Černihiva, Čerkás, Charkova, Chersona, Mikolajiva, Odesy, Súm, Záporožia, Dnipra a Žytomyru zahynulo 724 civilistov a zranilo sa 793. (tasr)

18.14 Volodymyr Zelenskyj upozornil, že existuje reálna hrozba použitia chemických zbraní zo strany Ruska na Ukrajine. Na samite skupiny G7 prostredníctvom videohovoru odkázal, že Moskva už použila fosforové bomby proti civilistom. 

Zelenskyj vyzval lídrov skupiny G7 na „totálne embargo“ pri obchodovaní s Ruskom. Ruské banky by podľa jeho slov mali byť „úplne odstrihnuté od globálneho systému“ a zmrazené ruské aktíva by sa mali použiť na opravu zničených ukrajinských miest.

Ukrajinský prezident tiež žiadal, aby svetoví lídri Rusku v čase vojny zabránili používať navigačný systém GPS.

Zelenskyj upozornil, že vojna na Ukrajine môže viesť ku globálnemu nedostatku potravín. Dodal, že základné produkty by vplyvom konfliktu mohli chýbať v krajinách Ázie, Afriky, ale aj Európy.

Ukrajina je významným svetovým exportérom pšenice a kukurice, uviedla AFP. (tasr)

16.54 Pápež František kritizoval záväzok krajín NATO zvýšiť svoje výdavky na obranu, teda aj na nákup zbraní, na dve percentá HDP. Označil to za šialenstvo. Riešením súčasnej situácie vyvolanej ruskou inváziou na Ukrajinu nie sú podľa pápeža zbrane ani viac sankcií či vojenských aliancií, ale iný prístup k vládnutiu a k definovaniu medzinárodných vzťahov. 

„Zahanbil som sa, keď som čítal, že istá skupina štátov sa zaviazala vynaložiť myslím dve percentá alebo určitú čiastku svojho HDP na nákup zbraní ako reakciu na to, čo sa teraz deje. Šialenstvo! Ako som už povedal, skutočnou odpoveďou nie je viac zbraní, viac sankcií, viac politicko-vojenských aliancií, ale iný prístup, iný spôsob riadenia súčasného globalizovaného sveta – nie s cerením zubov, ako je to teraz –, iný spôsob a iný prístup k medzinárodným vzťahom. Model starostlivosti je už, vďaka Bohu, zavedený, ale je, žiaľ, stále podriadený modelu ekonomicko-technokraticko-vojenskej moci,“ povedal František podľa Vatican News.

16.50 Život v niektorých častiach Ukrajiny sa vracia do normálu, pričom ruská „špeciálna vojenská operácia“ postupuje podľa plánu – tvrdí hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

Väčšina západných analytikov a vlád sa však zhoduje, že plán ruského prezidenta Vladimira Putina na Ukrajine nevychádza. 

„Je presne mesiac od začiatku špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. Postupuje podľa plánu a všetky stanovené ciele budú dosiahnuté. Život na územiach oslobodených od nacionalistov sa vracia do normálu,“ uvádza sa v príspevku zverejnenom na používateľskom účte ruského ministerstva zahraničných vecí na sociálnej sieti Twitter.

Hovorkyňa ruského ministerstva nešpecifikovala, na ktoré oblasti sa údajný návrat do normálu vzťahuje. (skynews, tasr)

16.29 Spojené štáty naďalej odmietajú poskytnúť Ukrajine bojové lietadlá, a to napriek žiadosti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na štvrtkovom samite NATO. 

Vysokopostavený predstaviteľ Spojených štátov pre CNN vo štvrtok povedal, že pozícia Washingtonu sa v tejto veci nemení.

Zelenskyj sa prostredníctvom telemosta prihovoril lídrom Severoatlantickej aliancie a požiadal ich, aby Ukrajine poskytli aspoň „jedno percento všetkých svojich bojových lietadiel“. Zdôraznil, že Aliancia disponuje tisíckami stíhačiek a zatiaľ Kyjevu nedodala ani jednu.

Washington nedávno uviedol, že je proti dodávke bojových lietadiel na Ukrajinu, pretože ruský prezident Vladimir Putin by to mohol vnímať ako eskaláciu napätia zo strany Spojených štátov, informuje CNN.

14.39 Lídri členských krajín NATO sa dohodli na posilnení obrany vo východnej časti Aliancie v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. (tasr)

14.10 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo videopríhovore k lídrom Severoatlantickej aliancie požiadal členské štáty organizácie NATO o poskytnutie jedného percenta ich tankov a bojových lietadiel.

Uvádza spravodajca TASR Jaromír Novák. Zelenskyj sa prostredníctvom videokonferencie spojil so šéfmi vlád a štátov Aliancie, ktorí sa zišli na mimoriadnom summite zvolanom práve v dôsledku ruskej invázie na Ukrajine.

Ukrajinský prezident požiadal lídrov NATO o prísľub, že vyčlenia pre ukrajinskú stranu jedno percento svojej výzbroje, najmä v podobe tankov a bojových lietadiel.

„Ukrajinská armáda už mesiac vzdoruje. Za nerovnakých podmienok. A to isté opakujem už celý mesiac. Aby Ukrajina mohla chrániť svojich ľudí a mestá, potrebuje vojenskú pomoc – bez obmedzení,“ povedal Zelenskyj.

Zelenskyj skonkretizoval, že spojenci majú k dispozícii najmenej 20-tisíc tankov. „Ukrajina žiada percento, jedno percento zo všetkých vašich tankov. Dajte nám ich alebo predajte nám ich. Zatiaľ nemáme jasnú odpoveď... Najhoršie vo vojne je nemať jasné odpovede na žiadosti o pomoc,“ opísal situáciu pred lídrami Aliancie.

Pokiaľ ide o bojové lietadlá, Zelenskyj priznal, že NATO Ukrajinu sklamalo. „Ukrajina sa na vás obrátila so žiadosťou o lietadlá. Aby sme nestrácali toľko ľudí. Máte tisíce stíhačiek. Ale zatiaľ sme nedostali ani jednu,“ uviedol prezident a zdôraznil, že takéto dodávky priamo závisia od politických rozhodnutí NATO na najvyššej úrovni.

Vo svojom príhovore Zelenskyj zopakoval, že Ukrajina nemá silné protiraketové zbrane, má oveľa menej lietadiel než Rusko, a preto má útočník výhodu v oblasti letectva, čo sa podľa jeho slov rovná zbraniam hromadného ničenia. Dodal, že dôsledky tohto stavu vidieť na počte zabitých ľudí a zničených ukrajinských miest. (tasr)

14.02 Rusi násilne deportovali na svoje územie 6-tisíc obyvateľov Mariupola.

Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničia Oleg Nikolenko hovorí, že Rusko sa posunulo na ďalšiu úroveň teroru.

By forcibly deporting Mariupol citizens to its territory, Russia moves to the next level of terror. 6k Ukrainians already now in Russian camps where they may be used as hostages. Humanitarian convoys fleeing to non-occupied parts of 🇺🇦 still being shelled. This barbarity must end

— Oleg Nikolenko (@OlegNikolenko_) March 24, 2022

13.33 Zábery z požiaru v prístave Berďansk.

Full video of morning events in the port of #Berdyansk. pic.twitter.com/dU5fNhx8li

— NEXTA (@nexta_tv) March 24, 2022

12.54 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa pripojil k lídrom NATO prostredníctvom videoprenosu.

Podľa predstaviteľa americkej administratívy počas prejavu nezopakoval svoje predchádzajúce žiadosti o vstup Ukrajiny do NATO a nežiadal ani vytvorenie bezletovej zóny nad Ukrajinou.

„Celková nálada (summitu) bola triezva, rozhodná a neuveriteľne jednotná,“ povedal predstaviteľ o atmosfére na mimoriadnom stretnutí lídrov.

Zelenskyj apeloval na lídrov, aby NATO zvýšilo svoju vojenskú podporu Ukrajine. Varoval, že ruské sily sa môžu zamerať aj na východných členov Aliancie vrátane Poľska. 

„NATO ešte musí ukázať, čo môže Aliancia urobiť pre záchranu ľudí,“ dodal prezident. Lídrom štátov združených v Organizácii Severoatlantickej zmluvy pripomenul, že Ukrajina svojím hrdinským vzdorovaním ruskej agresii ukázala svetu, že spĺňa štandardy NATO a že jeho krajina vie veľkou mierou prispieť k spoločnej bezpečnosti v Európe a vo svete. (tasr)

12.29 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov potvrdil, že ruský oligarcha Roman Abramovič sa zúčastňoval na rozhovoroch medzi Ruskom a Ukrajinou v počiatočných štádiách.

Všimol si to vtedy Jerusalem Post, ale Abramovič ani delegácie sa k tomu nevyjadrovali. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal v telefonáte amerického prezidenta Joea Bidena, aby na oligarchu zatiaľ neboli uvalené sankcie práve pre jeho zapojenie do rozhovorov medzi Moskvou a Kyjevom. Teraz to potvrdil aj Peskov. (kommersant)

12.11 V Bruseli prebieha mimoriadny summit NATO.

Summit je označovaný za „za jeden najdôležitejších v dejinách Aliancie“.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg ešte pred začiatkom summitu povedal, že lídri členských krajín NATO budú hovoriť o zresetovaní bezpečnostnej a obrannej stratégie Aliancie z dlhodobého hľadiska.

„Prvým krokom k tomuto cieľu je vytvorenie štyroch nových bojových skupín vo východnej časti Aliancie – konkrétne v Bulharsku, Rumunsku, Maďarsku a na Slovensku,“ povedal. (tasr, bbc)

Foto: TASR/AP

11.31 Ruský minister obrany Sergej Šojgu sa na verejnosti neukazuje, lebo je zaneprázdnený Ukrajinou. Vyhlásil to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov s tým, že teraz nie je čas na mediálnu aktivitu. (the guardian)

10.50 Británia rozšírila sankcie proti ruským firmám. V rámci nových opatrení zmrazila aktíva finančných inštitútov Gazprombank a Alfa Bank, rovnako ako aj štátnej námornej spoločnosti Sovcomflot.

Londýn vo štvrtok pridal na sankčný zoznam 59 jednotlivcov a právnických osôb. Gazprombank je jedným z hlavných kanálov, cez ktorý prechádzajú platby za ruskú ropu a plyn. Alfa Bank je jedným z najväčších ruských úverových inštitútov a kontroluje ju Michail Fridman, ktorý bol už predtým na britskom sankčnom zozname.

Medzi jednotlivcami pridanými na sankčný zoznam sú napríklad ropný magnát Jevgenij Švidler, zakladateľ banky Tinkoff Oleg Tiňkov či šéf najväčšej ruskej banky Sberbank German Gref. Cieľom sankcií je podľa Londýna aj dcéra ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova Polina Kovaľovová. (tasr)

10.24 Biely dom vytvoril „Tiger Team“, ktorý pripravuje reakcie na Putinove kroky.

Ešte pred začiatkom štvrtkového mimoriadneho summitu NATO Biely dom v tichosti vytvoril tím zložený z predstaviteľov národnej bezpečnosti USA, aby načrtli scenáre, ako by mali Spojené štáty a ich spojenci reagovať, ak ruský prezident Vladimir Putin použije na Ukrajine chemické, biologické alebo jadrové zbrane.

Informoval o tom vo štvrtok denník The New York Times. „Skupina známa ako Tiger Team tiež skúma možné reakcie na to, ak by Putin pri pokuse zaútočiť na konvoje prevážajúce zbrane a pomoc na Ukrajinu zasiahol územie NATO,“ uviedli NYT, ktoré sa odvolali na nemenovaných predstaviteľov zapojených do činnosti tohto tímu.

Pracovná skupina podľa denníka tiež skúma, ako by USA mali zareagovať, ak Rusko rozšíri vojnu na susedné krajiny Ukrajiny vrátane Moldavska a Gruzínska. Jednou z ďalších úloh je vypracovanie postupov, ako pripraviť európske krajiny na prílev utečencov.

Podľa NYT sa očakáva, že tieto plány budú prerokované na summite v Bruseli, kde bude americký prezident Joe Biden diskutovať s lídrami ďalších 29 členských štátov NATO. (nyt, tasr)

10.10 Ruská vláda v súčasnosti nemá záujem rokovať o prímerí na Ukrajine, keďže jej armáda zatiaľ nedosiahla stanovené vojenské ciele. Vyhlásil to šéf európskej diplomacie Josep Borrell. 

„Rusko si teraz nechce sadnúť a niečo vyrokovať. To, čo chce, je zabrať si pôdu. Chce obkľúčiť pobrežie až k hraniciam s Moldavskom a izolovať Ukrajinu od mora,“ uviedol Borrell pre španielsku televíziu TVE. Podľa šéfa európskej diplomacie chce Moskva seriózne pristúpiť k rokovaniam, až keď „si zabezpečí pozíciu sily“.

Borrell zároveň uviedol, že Európska únia a jej spojenci budú aj naďalej posielať Ukrajine vojenskú pomoc. (reuters, tasr)

10.04 Rozhodnutie Severoatlantickej aliancie vytvoriť bojovú skupinu NATO na Slovensku je vítané. Uviedla to prezidentka Zuzana Čaputová po príchode na mimoriadny summit NATO. 

Prezidentka zastupuje Slovensko na rokovaniach spojencov 30-člennej Aliancie, ktoré sa budú týkať ďalšej pomoci Ukrajine a posilňovania východného krídla Aliancie o nové mnohonárodné bojové útvary. (tasr)

9.48 Akékoľvek použitie chemických zbraní Ruskom v jeho vojne na Ukrajine by mohlo spôsobiť kontamináciu aj na území členských krajín Severoatlantickej aliancie.

Upozornil na to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. 

„Akékoľvek použitie chemických zbraní by zásadne zmenilo povahu konfliktu – bolo by to do očí bijúce porušenie medzinárodného práva a bude to mať rozsiahle a závažné dôsledky,“ uviedol Stoltenberg pred mimoriadnym summitom lídrov NATO v Bruseli.

„Závažnosť použitia chemických zbraní sa, samozrejme, stáva ešte očividnejšou, keď si uvedomíme, že tu vždy existuje riziko kontaminácie... môžeme byť svedkami rozšírenia chemických látok aj na územie NATO,“ spresnil generálny tajomník organizácie NATO.

Stoltenberg však neuviedol, ako by na takýto útok reagovalo samotné NATO, všíma si DPA. (tasr, dpa)

9.12 Najmenej štyria ľudia vrátane dvoch detí zahynuli v noci pri náletoch ruských jednotiek na východe Ukrajiny.

Ďalších najmenej šesť osôb utrpelo zranenia, uviedol gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. „Počet obetí môže byť, žiaľ, podstatne vyšší,“ povedal Hajdaj.      

Gubernátor Luhanskej oblasti zároveň obvinil ruské jednotky z použitia fosforových bômb pri útokoch na Ukrajine. Podobné tvrdenia predniesli počas uplynulých niekoľkých dní aj ďalší predstavitelia regiónu, nebolo ich však možné nezávisle potvrdiť, pripomína AFP. (tasr, afp)

8.52 Ruská armáda za uplynulých 24 hodín ustúpila o viac než 30 kilometrov na východ od Kyjeva a začala s formovaním obranných pozícií na viacerých frontoch na Ukrajine.

Uviedol to nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ ministerstva obrany USA. Informovala o tom agentúra AFP.

„Ukrajincom sa podarilo zatlačiť Rusov 55 kilometrov na východ a severovýchod od Kyjeva,“ uviedol nemenovaný zdroj z Pentagónu. V utorok Pentagón odhadoval, že ruské jednotky sa nachádzali približne 20 kilometrov od centra ukrajinskej metropoly.

Ruské jednotky tiež zostali podľa odhadov Pentagónu zablokované desať kilometrov od centra mesta Černihiv severovýchodne od Kyjeva.

Mesto Charkov je naďalej dejiskom intenzívnych bojov, ruské jednotky sa stále nachádzajú 15–20 kilometrov od jeho centra a čelia „veľmi, veľmi tvrdému odporu“ Ukrajincov, citovala AFP zdroj z Pentagónu.

V okolí Odesy na pobreží Čierneho mora – naopak – nedošlo podľa ministerstva obrany USA k zmenám.

8.19 Ukrajinské ministerstvo obrany uviedlo, že v prístave Berďansk zničilo loď ruskej čiernomorskej flotily.

В тимчасово захопленому рф порту Бердянськ знищено великий десантний корабель «Орск» чорноморського флоту російських окупантів.

Буде ще!
Слава Україні!🇺🇦#stoprussia #МиСильні pic.twitter.com/VHy2oAS39J

— Defence of Ukraine (@DefenceU) March 24, 2022

7.38 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odporučil v telefonáte svojmu americkému kolegovi Joeovi Bidenovi, aby počkal s uvalením sankcií na ruského oligarchu Romana Abramoviča.

Ten môže byť podľa Zelenského dôležitým sprostredkovateľom pri mierových rokovaniach medzi Kyjevom a Moskvou. TASR prevzala správu od amerického denníka The Wall Street Journal (WSJ), ktorý sa odvoláva na bližšie nešpecifikovaný zdroj.

Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí pre WSJ povedal, že Spojené štáty pracujú na tom, aby zaistili, že sankcie zasiahnu každého, kto je zodpovedný za tento zbytočný konflikt.

K úlohe Abramoviča v rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou povedal, že existuje množstvo kanálov, prostredníctvom ktorých sa naši ukrajinskí partneri a ruskí predstavitelia môžu zapojiť do diplomatického dialógu. (tasr, wall street journal)

6.54 Prístav Berďansk v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny je podľa miestnych médií a hlavného poradcu ukrajinského ministerstva vnútra v plameňoch.

Mesto sa nachádza asi 75 km severozápadne od Mariupola. Hlavný poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Geraščenko na svoj oficiálny telegramový účet nahral fotografiu, ktorá údajne ukazuje husté kúdoly dymu valiace sa z prístavu.

„Sklad rakiet a delostreleckých zbraní v Ruskom okupovanom Berďansku,“ napísal k obrázku. Podľa televízie Nexta TV boli zasiahnuté ruské lode, informácia však nie je potvrdená. (the guardian)

We are told that #Russian ships have been hit in the port of #Berdyansk. We are waiting for official confirmation or denial. pic.twitter.com/9mRmkm2FNu

— NEXTA (@nexta_tv) March 24, 2022

Podľa bezpečnostného analytika Michaela Horowitza začalo Rusko nedávno využívať prístav na vykladanie vojenského materiálu.

Berdyansk (Russian-occuped port) in #Ukraine. Russian forces started to disembark from the port a few days ago. https://t.co/TD3sJDZ8Gh

— Michael A. Horowitz (@michaelh992) March 24, 2022

5.52 Ruskí vojaci odvliekli na neznáme miesto váženého divadelného režiséra.

Ruskí vojaci, ktorí okupujú juhoukrajinské mesto Cherson, „fašistickým štýlom“ zadržali jedného z najprominentnejších divadelných režisérov krajiny Oleksandra Knigu a odvliekli ho na neznáme miesto, informoval vo štvrtok ukrajinský minister kultúry Oleksandr Tkačenko. 

Svedkovia uviedli, že ruské vojenské vozidlá v stredu nadránom zastavili pri dome Knigu a odviedli ho. Rusi varovali susedov, že keď vyjdú zo svojich domov, zabijú ich, dodali svedkovia. „Musí o tom vedieť celý svet!“ napísal Tkačenko na Facebooku.

Kniga (62) je jedným z najvýznamnejších a najuznávanejších divadelných režisérov na Ukrajine. (ap, tasr)

3.42 Pri ostreľovaní Kyjeva prišla o život ruská novinárka.

Oksana Baulinová sa dostala pod paľbu, keď nakrúcala ničenie nákupného centra v kyjevskej štvrti Podiľskyj. Spolu s ňou zahynul jeden civilista, dvaja utrpeli zranenia.

Baulinová pracovala pre nezávislý spravodajský server Insider. Na Ukrajine pôsobila ako korešpondentka, uverejňovala reportáže z Kyjeva a Ľvova a zameriavala sa na korupciu ruskej vlády.

Novinársku kariéru začínala v ruských časopisoch o životnom štýle, neskôr sa angažovala v Nadácii Alexeja Navaľného pre boj proti korupcii, v súvislosti s ktorou bola v Rusku krátko väznená. Po tom, čo ruská vláda označila nadáciu za extrémistickú organizáciu, musela krajinu opustiť. Zamestnala sa v Insideri, kde sa zameriavala na investigatívu, overovanie faktov a politické analýzy. (tasr, the guardian)

2.37 Ukrajinskí predstavitelia oznámili, že z oblastí obliehaných ruskou armádou sa v stredu podarilo evakuovať 4 500 ľudí.

Väčšina z nich, takmer 3-tisíc ľudí, opustila súkromnou dopravou prístavné mesto Mariupol a dostala sa do Záporožia. Civilistov evakuovali aj z mesta Huľajpole, z Luhanskej oblasti a troch dedín v Kyjevskej oblasti.

Podľa vicepremiérky Iryny Vereščukovej fungovalo sedem z deviatich plánovaných humanitárnych koridorov.

Ruské jednotky zastavili na kontrolných stanovištiach autobusy na dvoch únikových trasách a nedovolili evakuáciu, uviedla Vereščuková vo videoodkaze v stredu večer. Informácie nebolo možno nezávisle overiť, dodala DPA.

Ruská tlačová agentúra Interfax citovala ruského generálmajora Michaila Mizinceva, podľa ktorého bolo z Mariupola evakuovaných približne 8 500 obyvateľov, bez účasti kyjevského vedenia. (dpa, tasr)

1.26 Prezident Zelenskyj vyzval na celosvetové protesty proti vojne Ruska na Ukrajine.

„Príďte s ukrajinskými symbolmi, na podporu Ukrajiny, na podporu slobody, na podporu života,“ povedal Zelenskyj vo videopríhovore v angličtine. „Príďte na svoje námestia, na ulice, nech je vás vidieť a počuť,“ dodal.

V zanietenom príhovore v predvečer mesačného výročia ruskej invázie na Ukrajine Zelenskyj vyzval ľudí po celej zemeguli, „aby od 24. marca vystupovali proti vojne...“ a aby sa proti nej vyjadrovali.

„Ukážte svoj postoj, vyjdite zo svojich kancelárií, zo svojich domovov, škôl a univerzít, vyjdite von v mene mieru,“ vyzval Zelenskyj.

0.54 Británia pošle ukrajinskej armáde 6-tisíc rakiet a finančnú pomoc 30 miliónov eur.

„Spojené kráľovstvo bude spolu so spojencami pracovať na tom, aby sa zvýšila vojenská a ekonomická podpora Ukrajine – posilníme jej ozbrojené zložky, aby sa zvrátil priebeh tohto boja,“ napísal vo vyhlásení premiér Boris Johnson, keď oznamoval balík pomoci Ukrajine.

„Nemôžeme a nebudeme len stáť, kým Rusko drví malé a veľké ukrajinské mestá na prach,“ zdôraznil Johnson vo vyhlásení. Britský premiér dodal, že medzinárodné spoločenstvo má na výber: buď bude „udržiavať oheň slobody na Ukrajine“, alebo riskuje, že „ho udusia v celej Európe a na svete“. (bbc, tasr)

Čo sa udialo v stredu 23. marca:

Čítajte tiež

Vojna na Ukrajine Rusko bude brať za plyn pre Európu iba ruble, nariadil Vladimir Putin

Postoj

NATO chce posilniť svoje východné krídlo novou bojovou skupinou aj na Slovensku.