Vojna na Ukrajine Morawiecki vyzval EÚ na obchodnú blokádu Ruska a tvorbu plánu obnovy Ukrajiny

Dianie sledujeme online

20.30 Na Ukrajine zahynulo už minimálne 847 civilistov vrátane 64 detí. Oznámil to v sobotu Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva.

Počet úmrtí je tak o 31 vyšší, než aký tento úrad hlásil v piatok, informuje stanica BBC.

Počas invázie utrpelo podľa OHCHR zranenia aj ďalších 1 399 civilistov vrátane 78 detí. Väčšina sa zranila pri ostreľovaní či náletoch. OHCHR však predpokladá, že skutočný počet obetí na životoch aj zranených je zrejme oveľa vyšší.

Britský denník The Guardian v sobotu informoval, že podľa kyjevskej mestskej rady bolo len v Kyjeve od začiatku invázie zabitých už 228 ľudí vrátane štyroch detí. Zranenia tam podľa rady utrpelo ďalších vyše 900 obyvateľov vrátane 16 detí, pričom poškodených bolo takmer 40 domov, šesť škôl a štyri škôlky.

Generálny štáb ukrajinskej armády zároveň v sobotu oznámil, že počas invázie bolo zabitých už približne 14.400 ruských vojakov, uvádza BBC. Štáb na Facebooku uviedol aj to, že Moskva počas trojtýždňovej invázie prišla aj o množstvo vojenskej techniky vrátane zhruba 1 470 obrnených transportérov, 60 tankov a vyše 100 bojových lietadiel a vrtuľníkov.

BBC upozornila, že tieto tvrdenia nedokáže nezávisle overiť. Dodala však, že zdroje z tajných služieb západných krajín uvádzajú, že vo vojne už bolo zabitých približne 7 000 ruských vojakov a ďalších 14 000 až 21 000 utrpelo zranenia.

Ukrajina zároveň predtým informovala, že jej sily zabili v sobotu v poradí už piateho ruského generála. Generálporučík Andrej Mordvičev podľa týchto tvrdení zahynul pri bojoch neďaleko ukrajinského mesta Cherson. BBC túto informáciu dosiaľ taktiež nedokázala overiť, uviedla však, že ak by bola pravdivá, Mordvičev by bol dosiaľ najvyššie postaveným ruským vojenským veliteľom zabitým počas invázie.

__

19.10 Od začiatku rozsiahlej invázie ruských jednotiek zahynulo v Kyjeve 228 ľudí vrátane 4 detí. Zranenia utrpelo 912 ľudí, z toho 16 detí. Informovala kancelária starostu hlavného mesta Vitalija Klička.

__

18.20 Zdevastované ukrajinské mesto Mariupol

This is what #Mariupol looks like after many days of shelling

Video: The Guardian pic.twitter.com/w1KGVoHamF

— NEXTA (@nexta_tv) March 19, 2022

__

18.05 V Kyjeve zadržali už 127 proruských sabotérov, informoval šéf vojenskej správy hlavného mesta Mykola Žyrnov, ktorého citovala agentúra Unian.

Podľa jeho slov sú medzi zadržanými aj členovia 14 infiltračných skupín. Žyrnov uviedol, že pri zaistení týchto proruských agentov mali kľúčový význam cestné zátarasy a bariéry vybudované v ukrajinskej metropole.

Podľa informácií Sky News majú zatiaľ situáciu v Kyjeve pod kontrolou ukrajinské sily, hoci ruskí vojaci mesto ostreľujú od začiatku invázie. Ukrajina informovala, že v Kyjevskej oblasti by mal v sobotu fungovať humanitárny koridor.

Žyrnov podľa BBC dodal, že v Kyjeve momentálne funguje 35 trhovísk a otvorených je aj 635 obchodov. Metropola má tak podľa jeho slov dosť potravinových zásob aj na prípad, že by sa musela dlho brániť príslušníkom ruských inváznych síl. (tasr)

__

17.50 Poľský premiér Mateusz Morawiecki povedal, že EÚ by mala vypracovať plán na obnovu Ukrajiny a nazval ho Marshallov plán 2.

Plán obnovy Ukrajiny by mali spolufinancovať najbohatšie európske krajiny, pretože premeškali okamih, keď bolo možné zastaviť ruskú agresiu. Morawiecki prisľúbil, že túto tému otvorí už na najbližšom zasadnutí Rady Európy.

__

17.30 Volodymyr Zelenskyj vyzval Švajčiarsko, aby zmrazilo majetok a bankové účty Rusom, ktorí sa podieľali na rozpútaní vojny.

__

17.10 Na Ukrajine je v zajatí oficiálne 562 ruských vojakov. Oznámila to ukrajinská ministerka pre reintegráciu dočasne okupovaných území Iryna Vereščukovová. 

__

15.30 Podľa britského premiéra Borisa Johnsona by bolo chybou normalizovať vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom po útoku na Ukrajinu.

Podľa Johnsona svet nesmie urobiť rovnakú chybu ako po roku 2014, keď sa napriek ruskej anexii Krymu pokúsil znormalizovať vzťahy s Kremľom. Upozornil, že už teraz sa ozývajú hlasy o tom, že s režimom Vladimira Putina je potrebné sa nejako dohodnúť. Podľa britského premiéra sú tieto názory zásadne nesprávne.

Ruská agresia voči Ukrajine je podľa neho pre celý svet „zlomovým bodom“ a zároveň „momentom voľby medzi slobodou a útlakom“.

Šéf britského kabinetu súčasne odmietol Putinove tvrdenia o tom, že na Ukrajinu zaútočil preto, aby zabránil jej vstupu do NATO, ktorý by podľa neho ohrozil Rusko. Putin podľa Johnsona „veľmi dobre vedel, že neexistoval žiaden plán na umiestnenie rakiet na ukrajinskom území“.

„Ukrajiny sa v skutočnosti bál preto, že tam majú (na rozdiel od Ruska) slobodnú tlač a slobodné voľby... Pretože v Putinovom Rusku vás odsúdia na 15 rokov väzenia, keď inváziu nazvete inváziou. A ak kandidujete proti Putinovi vo voľbách, otrávia vás alebo zastrelia,“ vyhlásil Johnson na konferencii konzervatívcov v Blackpoole.

__

14.19 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyjadril nádej, že sa vojna na Ukrajine „skončí podpísaním komplexných dokumentov“, ale obvinil Spojené štáty, že mierové rokovania brzdia.

„Časť dialógu sa zlepšila, aj keď neustále prevláda pocit, že ukrajinskú delegáciu držia za ruku, s najväčšou pravdepodobnosťou Američania, čo jej nedovoľuje súhlasiť s požiadavkami, ktoré sú podľa mňa úplne minimálne,“ dodal ruský minister.

Rusko podľa Lavrova dokončí „špeciálnu operáciu“ na Ukrajine po podpísaní dokumentov o bezpečnostných otázkach, neutrálnom postavení Ukrajiny a prijatí „civilizovanej formy“ zákonodarstva, ktoré teraz nahráva „nacifikácii“.

Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová v rozhovore pre denník The Times varovala, že mierové rozhovory medzi Kyjevom a Moskvou by mohlo Rusko využiť na preskupenie svojich síl a prípravu novej ofenzívy.

„Rusi klamú, klamú a klamú. Obávam sa, že vyjednávanie je ďalším pokusom o odvrátenie pozornosti a vytvorenie dymovej clony,“ konštatovala Trussová.

Ak to Rusko myslí s rokovaniami vážne, nebude podľa Trussovej zároveň nevyberane bombardovať obytné štvrte. Preto je vo veci rokovaní „veľmi skeptická“.

14.04 Po piatkovom útoku ruských vojakov na vojenskú základňu v Mykolajive bolo z trosiek vytiahnutých viac ako 80 mŕtvych tiel. Práce na odstraňovaní trosiek naďalej pokračujú. Mykolajiv sa už dva týždne bráni ruským útokom. (televize seznam)

Čítajte tiež

Rusko varuje Bosnu pred vstupom do NATO, hrozí jej ukrajinským scenárom

Ruský veľvyslanec v Bosne a Hercegovine Igor Kalabuchov povedal, že krajina má právo rozhodnúť sa, či vstúpi alebo nevstúpi do Severoatlantickej aliancie, no varoval, že Moskva si potom vyhradzuje právo reagovať. 

__

13.30 OSN dôrazne odmieta informácie šírené Ruskom o „vývoji biologických zbraní“ na Ukrajine. Organizácia sa domnieva, že o tom neexistujú žiadne dôkazy a signály. (nexta)

__

12.30 Poľský premiér Mateusz Morawiecki navrhol, aby EÚ zvážila na najbližšom summite nový balík sankcií proti Rusku, ktorý by ich rozšíril na úroveň „úplnej obchodnej blokády“ na mori aj na súši. (nexta)

Blokáda by sa týkala tak námorných prístavov, kam by mali zákaz vstupu na lode s ruskou vlajkou a s ruským tovarom, ako aj prepravy tovarov po súši. Takýto krok „dodatočne prinúti Rusko zvážiť, či by nebolo lepšie zastaviť túto krutú vojnu“, uviedol Morawiecki.

Zdôraznil, že ide „o život a smrť desiatok, možno aj stoviek tisíc ľudí, týka sa suverénnej krajiny – Ukrajiny, ale aj bezpečnosti NATO“. „Voči Rusku musíme ukázať našu silu a odhodlanie, inak budeme musieť v blízkej budúcnosti zaplatiť vyššiu cenu,“ povedal.

__

11.42 V Záporoží vyhlásili zákaz vychádzania, pri ostreľovaní zomrelo deväť ľudí, 17 utrpelo zranenia, informoval zástupca starostu tohto priemyselného mesta Anatolij Kurtjev. Ďalej uviedol, že ruské jednotky nasadili v posledných dňoch do útokov na Záporožie mínomety, tanky, vrtuľníky a raketové systémy.

Kurtjev na stránke mesta zp.gov.ua tiež oznámil, že ukrajinská armáda vyhlásila v Záporoží 38-hodinový zákaz vychádzania, ktorý bude platiť od soboty 16.00 h miestneho času (15.00 h SEČ) do pondelka do 6.00 h (5.00 h SEČ).

Zároveň vyzval obyvateľov, aby v tomto čase nevychádzali von, a vedeniu podnikov odporučil, aby svojich zamestnancov nechali pracovať na dve zmeny. Podľa Sky News nie je známe, čo bolo dôvodom vyhlásenia zákazu vychádzania.

Záporožie ležiace na rieke Dneper sa stalo dôležitým tranzitným bodom pre približne 35-tisíc ľudí, ktorí v uplynulých dňoch utiekli z obliehaného mesta Mariupol. V Záporožskej oblasti sa nachádza najväčšia európska jadrová elektráreň, ktorú obsadili ruské jednotky.

Na Ukrajine by sa podľa podpredsedníčky ukrajinskej vlády Iryny Vereščukovovej malo v sobotu otvoriť desať humanitárnych koridorov z miest na frontovej línii. Jeden by mal viesť aj z obliehaného Mariupola, ďalší z Kyjevskej a Luhanskej oblasti.

10.40 Na Ukrajine je už toľko ruských vojnových zajatcov, že pre nich museli byť zriadené plnohodnotné zajatecké tábory. Ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová informovala, že fungujú podľa medzinárodného humanitárneho práva

There are so many #Russian prisoners of war in #Ukraine that full-fledged camps had to be set up for them. The first of them have already begun their work.

Prosecutor General Irina Venediktova noted that these camps work within the framework of international humanitarian law. pic.twitter.com/FSxo3dE70A

— NEXTA (@nexta_tv) March 19, 2022

__

10.07 Ukrajinský minister vnútra uviedol, že zneškodňovanie nevybuchnutej munície, ktorú po sebe zanecháva ruská invázia na Ukrajine, potrvá roky a krajina bude po skončení vojny potrebovať v tomto ohľade pomoc Západu. 

„Na Ukrajinu bolo vypálené obrovské množstvo granátov a mín, z ktorých veľká časť nevybuchla, zostala pod troskami a predstavuje reálnu hrozbu,“ povedal Denys Monastyrskyj. Okrem nevybuchnutej ruskej munície sú v krajine aj míny, ktoré ukrajinské jednotky nastražili na mostoch, letiskách a ďalších objektoch kľúčovej infraštruktúry, aby zabránili Rusom v ich používaní.

„Nebudeme schopní odstrániť míny zo všetkých týchto území, preto som požiadal našich medzinárodných partnerov a kolegov z Európskej únie a Spojených štátov, aby pripravili skupiny expertov na odmínovanie oblastí bojov a objektov, ktoré boli ostreľované,“ uviedol minister.

Zároveň dodal, že ďalšou hlavnou výzvou je riešenie požiarov spôsobených neustálym ruským bombardovaním. Podľa ministra majú ukrajinské záchranné zložky zúfalý nedostatok personálu a vybavenia na to, aby mohli zvládať hasiť požiare v podmienkach neustáleho ostreľovania.

___

10.00 Rusko už pri agresii stratilo 14 400 vojakov, tvrdia ukrajinské úrady. Tieto údaje nie je možné overiť z nezávislých zdrojov.

‼️Information on #Russian troop losses according to the General Staff of the Armed Forces of #Ukraine. pic.twitter.com/7xeoZMKMk4

— NEXTA (@nexta_tv) March 19, 2022

9.38 Agentúra NEXTA píše, že v Kyjeve je mimoriadne znečistené ovzdušie. Úroveň znečistenia takmer 20-násobne prekračuje normy stanovené Svetovou zdravotníckou organizáciou. Úrady v Kyjeve neodporúčajú ľuďom otvárať okná ani vychádzať z obydlí.

9.15 Ukrajinský veľvyslanec pri OSN Serhij Kyslycia tvrdí, že Rusko sa hrá na nacistickú Tretiu ríšu. Tieto vyjadrenia padli priamo pred ruským veľvyslancom Vasilijom Nebenziom, ktorý musel predsedať zasadaniu pre rotujúce predsedníctvo.

Ukrajinský veľvyslanec pri OSN tvrdí, že Rusko sa hrá na nacistickú Tretiu ríšu

Michal Lukáč

❗️ 8.50 Rusko prvýkrát použilo na Ukrajine nadzvukové rakety Kinžal (Dýka) na zničenie skladu zbraní na západe krajiny, informovala agentúra AFP s odvolaním sa na ruské médiá.

„Letecký raketový systém Kinžal s nadzvukovými aerobalistickými strelami zničil veľký podzemný sklad obsahujúci rakety a leteckú muníciu,“ cituje ruská agentúra RIA Novosti zo sobotňajšieho vyhlásenia ruského ministerstva obrany. Sklad sa nachádzal v obci Deľatyn v Ivanofrankivskej oblasti.

Hovorca ruského ministerstva obrany sa pre AFP k nasadeniu rakety odmietol vyjadriť.

Ch-47M2 Kinžal je hypersonická balistická raketa typu vzduch – zem s udávaným doletom 2 000 kilometrov. Je určená na ničenie pozemných alebo námorných cieľov. Odpaľovaná môže byť zo stíhačiek MiG-31 a strategických bombardérov Tu-22M3M.

Raketa je manévrovateľná v každej fáze letu. Môže niesť konvenčnú alebo jadrovú hlavicu. Strely Kinžal začlenila ruská armáda do svojej výbavy v decembri 2017 a patria medzi šesť nových ruských strategických zbraní, ktoré 1. marca 2018 predstavil Putin.

Deľatyn sa nachádza na úpätí Karpát južne od mesta Ivano-Frankivsk. Rovnomenná oblasť má 50 kilometrov dlhú hranicu s Rumunskom, ktoré je členom NATO. (tasr)

7.20 Z pohľadu Ukrajiny zmysluplné, spravodlivé a neodkladné mierové rokovania sú pre Rusko jedinou šancou, ako znížiť škody spôsobené jeho vlastnými chybami pri invázii, vyhlásil Volodymyr Zelenskyj vo svojom najnovšom videopríhovore, zverejnenom v noci na sobotu.

Konštatoval, že ukrajinská strana vždy trvala na rokovaniach, ponúkala dialóg a riešenia v prospech mieru – nielen v doterajšom priebehu invázie.

„Chcem, aby ma teraz všetci počuli, najmä v Moskve. Je čas stretnúť sa, je čas porozprávať sa. Je čas obnoviť územnú celistvosť a spravodlivosť pre Ukrajinu. V opačnom prípade budú straty Ruska také obrovské, že bude trvať niekoľko generácií, kým sa s nimi vyrovná,“ povedal Zelenskyj.

Reagoval aj na piatkové masové zhromaždenie na moskovskom štadióne Lužniki, na ktorom pri príležitosti ôsmeho výročia pripojenia anektovaného polostrova Krym k Rusku vystúpil aj ruský prezident Vladimir Putin.

„Hovorí sa, že na zhromaždení v ruskom hlavnom meste sa celkovo zúčastnilo asi 200-tisíc ľudí. Stotisíc v uliciach, okolo 95-tisíc na štadióne. Približne rovnaký počet ruských vojakov bol zapojený do invázie na Ukrajinu. A teraz si na tom štadióne v Moskve predstavte 14-tisíc mŕtvol a desaťtisíce zranených a zmrzačených ľudí. Takéto straty utrpelo Rusko v dôsledku tejto invázie,“ uviedol Zelenskyj, pričom spomenul čísla, ktoré nie je možné nezávisle overiť.

„Toto je cena vojny. Za niečo viac ako tri týždne. Vojna sa musí skončiť. Návrhy Ukrajiny sú na stole,“ dodal ukrajinský prezident s tým, že v najbližších dňoch sa prihovorí občanom ďalších krajín vrátane Izraela, Talianska a Japonska.

Tento týždeň sa uskutočnilo ďalšie kolo rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom o možnom prímerí, no zatiaľ neprinieslo žiadne konkrétne výsledky. Suverenita, územná celistvosť a nezávislosť sú podmienky, od ktorých Kyjev nemieni ustúpiť.

Čo sa udialo v piatok 18. marca:

Vojna na Ukrajine Ukrajinci oslobodili 30 obcí pri Kyjeve, za hranice už ušli tri milióny ľudí

Postoj

Rusko hovorí o postupe v rokovaniach. Ukrajinské postoje zostávajú nezmenené: prímerie, stiahnutie vojakov a silné bezpečnostné záruky.