Vojna na Ukrajine Ukrajinci oslobodili 30 obcí pri Kyjeve, za hranice už ušli tri milióny ľudí

Dianie sme sledovali online:

23.59 Ukrajina sa možno dočká zriadenia medzinárodného fondu solidarity. Predseda Európskej rady Charles Michel večer oznámi, že o možnom zriadení pomocného inštrumentu hovoril s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Fond by podľa Michela poskytol likviditu pre ďalšiu podporu a po skončení vojny by dlhodobo slúžil ako pilier obnovy slobodnej a demokratickej Ukrajiny. Partneri by podľa neho mohli do fondu prispieť prostredníctvom medzinárodnej darcovskej konferencie. (čtk, dpa)

23.51 Z ukrajinský miest obliehaných ruskou armádou sa v piatok podarilo evakuovať cez deväťtisíc ľudí, z toho skoro päťtisíc z juhovýchodného mesta Mariupol. Informoval o tom zástupca vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko. Do bezpečia sa podarilo dostať podstatne viac ľudí ako vo štvrtok. (televize seznam)

Foto - TASR/AP

23.20 Bývalý britský premiér David Cameron cestuje do Poľska, kam kamiónom vezie darcovskú pomoc pre ukrajinských utečencov. Cameron v piatok na Twitteri oznámil, že „práve šoféruje kamión“ spolu s dvomi kolegami z charitatívnej organizácie Chippy Larder s cieľom doručiť zásielku pre britskú pobočku organizácie Červený kríž. Zásielka obsahuje šaty, detské plienky a prostriedky prvej pomoci. (tasr)

23.16 Rusko od začiatku invázie vypálilo na Ukrajinu 1080 rakiet, povedal britskej BBC vysokopostavený predstaviteľ amerického ministerstva obrany. (kyiv independent)

23.08 Pri rozsiahlom ruskom raketovom útoku na kasárne ukrajinskej armády v meste Mykolajiv zahynulo asi 40 ľudí, informuje spravodajská stanica BBC s odvolaním sa na ukrajinského poslanca Olexija Hončarenka, pričom počet doplnil portál Nexta.

„Nanešťastie došlo k veľkému raketovému útoku na Mykolajiv. Zahynulo niekoľko desiatok ľudí,“ uviedol Hončarenko, pričom dodal, že mesto zasiahli balistické strely. Ďalšie desiatky ľudí podľa poslanca utrpeli zranenia.

Mesto Mykolajiv, ktoré je kľúčové pre ruské plány na dobytie tretieho najväčšieho ukrajinského mesta Odesa, brzdí ruskú ofenzívu na pobreží Čierneho mora. Mykolajiv je stále pod kontrolou Ukrajincov, Rusi naňho útočia najmä zo severovýchodu. (tasr)

Vojaci prehľadávajú trosky po ostreľovaní, pri útoku zomrelo asi 40 ľudí. Foto - twitter.com/nexta_tv

22.50 Druhá vlna utečencov z Ukrajiny je vo väčšej miere traumatizovaná než tí, ktorí ušli v prvej fáze vojny, uviedla OSN. Utečenci, ktorí k rozhodnutiu odísť dospeli hneď na začiatku, mali často kontakty mimo krajiny, plán a miesto, kam chcú ísť.

Je pritom viac pravdepodobné, že utečenci, ktorí z krajiny odchádzajú v súčasnosti, nevedia, čo budú robiť ďalej, podotýka Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov. Jeho hovorca Matthew Saltmarsh v poľskom meste Rzeszów blízko hraníc s Ukrajinou povedal, že ľudia, ktorí utekajú teraz, potrebujú viac pomoci.

„Toto sme určite spozorovali počas uplynulých piatich až šiestich dní v Poľsku,“ povedal. „Utečenci, ktorí prichádzajú, sú väčšmi traumatizovaní. Sú v šoku, mnohí z nich. Myslím si, že sa dá povedať, že majú menej prostriedkov než tí, ktorí prišli v prvej fáze krízy,“ dodal.

Úrad OSN uvádza, že od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu 24. februára z krajiny ušlo 3,27 milióna ľudí. Poľská pohraničná stráž tvrdí, že hranice do Poľska prekročili dva milióny utečencov z Ukrajiny, pripomína AFP. „U mnohých z nich sme spozorovali, že po príchode nemajú žiadny plán,“ povedal Saltmarsch. Podľa neho je v dôsledku tejto skutočnosti väčší nátlak na poľské úrady, ktoré sa s požiadavkou o ubytovanie pre nových utečencov obrátili na viacero obcí a regiónov. (tasr)

21.43 Ukrajinskej armáde sa podarilo naspäť oslobodiť tridsať obcí pri Kyjeve, ktoré boli dočasne v rukách ruských síl, oznámil Zelenskyj.

Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maljarová tiež povedala, že ukrajinské sily počas piatka zabránili ruským vojakom v akomkoľvek novom postupe. Rusi majú podľa nej problémy s dodávkami jedla, pohonných hmôt a s komunikáciou. (ukrajinska pravda, reuters)

21.40 Rada Európy sa stala „rusofóbnym“ nástrojom pre západné záujmy, tvrdí Moskva. „Vzhľadom na rusofóbne aktivity západniarov stratila táto štruktúra svoj dôvod na existenciu,“ povedala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

Rada Európy sa podľa hovorkyne ruskej diplomacie stala poslušným nástrojom Európskej únie, Severoatlantickej aliancie (NATO) a ich satelitov. Celoeurópska organizácia, ktorá bráni princípy právneho štátu v Európe, v stredu v dôsledku vojenskej invázie na Ukrajinu vylúčila Rusko zo svojich radov – deň po tom, čo Moskva uviedla, že z Rady Európy vystúpi. (tasr)

21.26 Rusko plánuje na Ukrajinu presunúť jednotky z Arménska, tvrdia ukrajinské ozbrojené sily. Podľa generálneho štábu ukrajinskej armády Rusko na Ukrajine nasadí vojakov 102. ruskej vojenskej základne v Arménsku, čím podporí svoju ofenzívu. (kyiv independent)

21.16 Americký prezident Joe Biden v telefonáte so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom hovoril o „následkoch“ prípadnej čínskej podpory ruskej invázie na Ukrajinu, informoval Biely dom. „Opísal následky, ak Čína poskytne Rusku materiálnu podporu pri brutálnych útokoch proti ukrajinským mestám a civilistom,“ uviedol Biely dom. Biden „podčiarkol svoju podporu diplomatickému riešeniu krízy“, píše sa vo vyhlásení. (tasr)

21.01 Britský generál Jim Hockenhull povedal, že Rusko mení stratégiu na opotrebovávaciu vojnu po tom, ako sa mu počas invázie na Ukrajinu nedarí dosiahnuť svoje ciele.

Opotrebovávacia vojna podľa jeho slov „bude zahŕňať bezohľadné používanie palebnej sily bez rozdielu“. To spôsobí nárast počtu obetí z radov civilistov, ničenie infraštruktúry krajiny a takisto to vystupňuje humanitárnu krízu.

Západní predstavitelia uviedli, že ruské jednotky majú dostatok delostreleckej munície na to, aby v ostreľovaní pokračovali celé týždne – dokonca aj dlhšie. Rusko popiera tvrdenia, že sa počas svojej „špeciálnej operácie“ zameriava na civilistov.

Ukrajina počas ruskej invázie zaznamenala tisíce obetí z radov civilistov. Rusko však cielené útoky na civilistov popiera. (tasr)

20.44 Ukrajinci naďalej trvajú na svojich mierových požiadavkách, povedal poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. Podľa neho sa Rusko svojimi tvrdeniami pokúša „vyprovokovať napätie“ v médiách.

Hlavný vyjednávač ruskej delegácie na mierových rokovaniach Vladimir Medinskij v piatok uviedol, že Rusko a Ukrajina sa priblížili k dosiahnutiu dohody o neutrálnom štatúte Ukrajiny a demilitarizácii.

Vyjadrenia ruskej strany sú však podľa Podoľaka len ruské požiadavky a všetky majú za cieľ okrem iného vyvolať napätie v médiách. „Naše postoje zostávajú nezmenené. Prímerie, stiahnutie (ruských) vojakov a silné bezpečnostné záruky s konkrétnymi plánmi,“ napísal.

Negotiation status. The statements of the Russian side are only their requesting positions. All statements are intended, inter alia, to provoke tension in the media. Our positions are unchanged. Ceasefire, withdrawal of troops & strong security guarantees with concrete formulas.

— Михайло Подоляк (@Podolyak_M) March 18, 2022

20.03 Starosta Ľvova Andrij Sadovyj požiadal o medzinárodnú pomoc s cieľom starostlivosti o státisíce vojnových utečencov nachádzajúcich sa v jeho regióne.

Najviac naliehavá je potreba finančných prostriedkov na zásobenie ľudí potravinami a liekmi, ako aj na výstavbu kontajnerových domov, mobilných sprchovacích zariadení a toaliet, povedal Sadovyj pre nemecký denník Süddeutsche Zeitung. „Napokon, nemôžeme nechať ľudí v telocvični alebo na javisku divadla navždy,“ poznamenal starosta Ľvova.

Niekoľko ruských rakiet zasiahlo v piatok oblasť v okolí letiska vo Ľvove. Mesto, ktoré patrí do Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, sa nachádza vo vzdialenosti zhruba 80 kilometrov od členskej krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO) Poľska.

Podľa Sadového prijal Ľvov a okolitý región každý po zhruba 200-tisíc vojnových utečencov. „Najväčšia hodnota dohody s Ruskom je v papieri, na ktorom je napísaná,“ poznamenal starosta Ľvova v súvislosti s možnou mierovou dohodou s Ruskom. „Rusko bolo, je a vždy bude naším susedom. A Rusko bolo, je a vždy bude pre nás hrozbou,“ dodal Sadovyj. (dpa, tasr)

19.55 Vladimir Putin počas telefonátu s Emmanuelom Macronom obvinil Kyjev z „vojnových zločinov“. Moskva pritom podľa ruského prezidenta robí „všetko možné“ pre to, aby sa vyhla civilným obetiam na Ukrajine, uviedol Kremeľ.

„Pozornosť upriamili na početné vojnové zločiny, ktorých sa denne dopúšťajú ukrajinské bezpečnostné jednotky, predovšetkým na rozsiahle raketové a delostrelecké útoky na mestá na Donbase,“ uviedol vo vyhlásení o telefonickom rozhovore Putina s Macronom Kremeľ. (tasr)

❗️ 19.30 Medzinárodná organizácia pre migráciu odhaduje, že na Ukrajine je v súčasnosti vnútorne vysídlených takmer 6,5 milióna ľudí. Okrem toho už z krajiny pred vojnou utieklo ďalších 3,2 milióna ľudí.

Odhady organizácie naznačujú, že Ukrajina len za tri týždne rýchlo smeruje k úrovniam vysídlenia v dôsledku ničivej vojny v Sýrii, ktorá z domovov vyhnala zhruba 13 miliónov obyvateľov dokopy v rámci územia krajiny i do ďalších krajín. (tasr)

❗️ 19.22 Neutrálny štatút Ukrajiny a to, že táto krajina nevstúpi do NATO, je podľa slov hlavného vyjednávača ruskej delegácie Vladimira Medinského jednou z „kľúčových záležitostí rozhovorov“.

„Je to záležitosť, v ktorej sa postoje oboch strán maximálne priblížili,“ povedal Medinskij pre ruské tlačové agentúry.

Stretnutie medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským je podľa Medinského možné uskutočniť po tom, ako vyjednávači dosiahnu návrh dohody o ukončení bojov a vlády oboch krajín tento návrh schvália. (tasr)

19.13 „Vzhľadom na Putinovu šialenosť nie je možné vylúčiť jadrovú vojnu,“ povedal ukrajinský vojenský expert Vjačeslav Celujko. Reagoval tak na Putinov prejav, keď ruský prezident povedal, že krajina, ktorá sa pokúsi zasiahnuť do vojny na Ukrajine, bude čeliť „následkom, ktoré nikdy v histórii nevidela“. (kyiv independent)

18.55 Rusko využíva OSN na šírenie dezinformácií a propagandy, uviedlo šesť členov Bezpečnostnej rady. „Rusko sa opäť raz pokúša vyžiť túto radu na prepieranie svojich dezinformácií, šírenie svojej propagandy a ospravedlňovanie svojho ničím nevyvolaného a brutálneho útoku na Ukrajinu,“ uviedli krajiny vo vyhlásení, ku ktorému sa prihlásili Spojené štáty, Albánsko, Británia, Francúzsko, Írsko a Nórsko. (tasr)

18.32 Pri stredajšom bombardovaní divadla v juhoukrajinskom prístavnom meste Mariupol bol jeden človek zraný ťažko, nikto však nezomrel, uviedla podľa AFP radnica mesta v prvotnej bilancii útoku. (čt24)

❗️ 18.25 Holandsko a Nemecko pošlú na Slovensko tri systémy Patriot. „V súvislosti so zhoršenou bezpečnostnou situáciou v Európe v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu je tento príspevok nevyhnutný,“ uviedla vo vyhlásení holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová a dodala, že Nemecko posiela na Slovensko dva systémy Patriot.

Jeden bude umiestnený v blízkosti leteckej základne v slovenskom meste Sliač. Dodanie systémov Patriot je súčasťou úsilia NATO o posilnenie východného krídla Aliancie v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Holandská armáda vlastní tento systém od roku 1987 a nedávno ho zmodernizovala. (tasr)

17.58 Zelenskyj sa v stredu prihovorí francúzskemu parlamentu v rámci úsilia o zabezpečenie medzinárodnej pomoci na ukončenie ruskej invázie.

Ukrajinský prezident sa horlivo tento týždeň virtuálne prihovára národným zákonodarným zborom. Varuje, že zverstvá voči ukrajinským civilistom vo vojne, ktorá vstupuje do štvrtého týždňa, sa stupňujú. (tasr)

❗️ 17.43 Šéf ruskej vyjednávacej delegácie Vladimir Medinskij uviedol, že Moskva a Kyjev sa opäť priblížili v rokovaniach k neutralite Ukrajiny.

„Otázka neutrálneho štatútu Ukrajiny a jej nevstupu do NATO je jedným z kľúčových bodov rozhovorov,“ uviedol Medinskij s tým, že strany opäť „priblížili svoje pozície“.

V otázke demilitarizácie sú delegácie „na polceste“ a v otázke denacifikácie je situácia podľa Medinského „zvláštna, pretože ukrajinskí kolegovia veria, že na Ukrajine nie sú žiadne nacistické formácie“. Informácie priniesla prokremeľská televízia RT. (belta, ukrajinska pravda, čt24)

16.53 Konflikt medzi krajinami nie je v záujme žiadnej zo strán, vyhlásil čínsky prezident Si Ťin-pching v telefonáte so šéfom Bieleho domu Joeom Bidenom. 

„Vzťahy medzi krajinami sa nemôžu dostať na úroveň vojenského nepriateľstva,“ povedal Si Ťin-pching. Čína a USA musia podľa jeho slov na seba „prevziať zodpovednosť za medzinárodné záväzky“. „Mier a bezpečnosť sú najcennejšie poklady medzinárodného spoločenstva,“ dodal čínsky prezident. (tasr)

16:44 Pobaltské štáty vyhostili spolu desať ruských diplomatov. Estónske ministerstvo zahraničia uviedlo, že vyhostilo troch ruských vyslancov, pretože „priamo a aktívne podkopávali bezpečnosť Estónska a šírili propagandu ospravedlňujúcu vojenské činy Ruska“.

16.15 Poľsko chce „derusifikovať“ svoju ekonomiku. „Budeme pracovať na derusifikácii poľského a európskeho hospodárstva, keďže Poľsko je dnes na čele všetkých krajín, ktoré sa snažia inšpirovať ostatných, aby sa vzdali závislosti od ruského plynu, ropy a uhlia,“ povedal poľský premiér Mateusz Morawiecki.

Cieľom takzvaného „protiputinovského štítu“ je odolať „vydieraniu plynom (zo strany ruského prezidenta Vladimira Putina) a najmä zabrániť rastu cien potravín,“ dodal. (tasr, afp)

16.03 Grécko je pripravené opätovne vybudovať pôrodnicu v zdevastovanom Mariupole.

Uviedol to grécky premiér Kyriakos Mitsotakis. Mesto je podľa neho symbolom barabrstva vojny. V Mariupole a jeho okolí žije viac ako 100-tisíc obyvateľov gréckej komunity. Podobnú ponuku predstavilo Mariupolu aj Taliansko. (postoj, tasr, afp)

15.59 V Nitre vznikne nové veľkokapacitné centrum pre cudzincov utekajúcich pred vojnovým konfliktom.

Otvorené bude v pondelok na Akademickej ulici 4. „Po otvorení veľkokapacitných centier v Humennom a Michalovciach je to už tretie takéto centrum, kde sú cudzinci vybavení bez dlhšieho zdržania, približne do 15 minút,“ informovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.

Veľkokapacitné centrum pre cudzincov v Nitre bude otvorené nepretržite od 21. marca od 8.00 h a bude vybavovať výlučne cudzincov žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska. (tasr)

15.13 Ruská štátna televízia prerušila Putinov prejav.

Priamy prenos prejavu ruského prezidenta na zaplnenom štadióne v Moskve sa náhle prestrihol do záberov vlasteneckých piesní, ktoré sa na podujatí hrali.

Putin mal na štadióne Lužniki prejav pri príležitosti ôsmeho výročia anexie Krymu. Hovoril aj o vojne na Ukrajine, ktorú Rusko označuje za „špeciálnu operáciu.“

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že k náhlemu prerušeniu prejavu došlo v dôsledku „technickej poruchy“. (the guardian)

Transmission of Putin’s speech suddenly cuts. Funny business with Russian TV. Kremlin can’t help itself. pic.twitter.com/VrT9SMOonO

— Kevin Rothrock (@KevinRothrock) March 18, 2022

14.53 Ukrajinská ombudsmanka pre ľudské práva Ľudmyla Denisová uviedla, že v divadle v Mairupole zostáva stále 1 300 ľudí.

„Modlíme sa, aby boli nažive, ale zatiaľ nemáme žiadne informácie,“ povedala Denisová. Z trosiek divadla sa doteraz podarilo zachrániť 130 ľudí.

Miestne úrady uviedli, že záchranárske práce ohrozuje neustále ostreľovanie. (the guardian)

14.10 Bývalý ruský vicepremiér Arkadij Dvorkovič, ktorý sa vyslovil voči ruskej vojenskej ofenzíve na Ukrajine, odstúpil z postu šéfa prestížnej vedecko-technologickej nadácie Skolkovo.

Urobil tak po tom, ako ho poslanec vládnej strany Jednotné Rusko Andrej Turčak obvinil, že je „zradcom národa“ a koná „v záujme nepriateľa“, a žiadal jeho prepustenie z funkcie. 

Dvorkovič (49), ktorý bol podpredsedom ruskej vlády v rokoch 2012 – 2018, tento týždeň v rozhovore pre americký magazín Mother Jones uviedol: „Vojny sú najhoršou z vecí, akým možno v živote čeliť... vrátane tejto vojny. (...) V myšlienkach som s civilistami na Ukrajine,“ dodal.      

Bývalý poradca Kremľa Dvorkovič pôsobil ako šéf nadácie Skolkovo od roku 2018. Nadácia Skolkovo sídli na predmestí Moskvy a sama seba prirovnáva k ruskej obdobe amerického Silicon Valley. (tasr. reuters)

❗️ 12.48 Ruský prezident Vladimir Putin obvinil Kyjev z pokusov o zdržovanie mierových rokovaní s Moskvou. Povedal to v telefonáte nemeckému kancelárovi Olafovi Scholzovi a dodal, že Rusko je stále pripravené hľadať spôsoby riešenia situácie. 

Nemecký kancelár v takmer hodinovom telefonáte s ruským prezidentom zdôraznil, že je potrebné zlepšiť humanitárnu situáciu na Ukrajine a čo najskôr dosiahnuť pokrok v hľadaní diplomatického riešenia, informuje agentúra Reuters.

Kremeľ po telefonáte uviedol, že „Kyjev sa všetkými možnými spôsobmi snaží oddialiť rokovania a predkladá stále viac a viac nerealistických návrhov“. Putin zdôraznil, že ruské jednotky robia „všetko, čo je v ich silách“, aby na Ukrajine zachránili civilistov, a to aj prostredníctvom poskytnutia humanitárnych koridorov. Kremeľ informoval, že vo štvrtok bolo z mesta Mariupol evakuovaných 43-tisíc ľudí. (tasr)

12.15 Česko je pripravené na debatu o návrhu Poľska, ktoré chce na summite NATO požiadať o vyslanie mierovej misie na Ukrajinu, povedala ministerka obrany Jana Černochová (ODS). (čt24)

11.53 Na území Ukrajiny by malo byť v piatok otvorených deväť humanitárnych koridorov na evakuáciu ľudí z lokalít obkľúčených ruskými inváznymi jednotkami a na prepravu humanitárnej pomoci.

Podľa agentúry Reuters o tom informovala podpredsedníčka ukrajinskej vlády a ministerka pre záležitosti dočasne okupovaných území Iryna Vereščuková.

Na brífingu, monitorovanom on-line agentúrou TASR, Vereščuková uviedla, že s druhou stranou konfliktu sa podarilo dohodnúť deväť koridorov na dodávku humanitárnej pomoci a na evakuáciu obyvateľstva z troch oblastí.

Spresnila, že v Doneckej oblasti sa uskutoční evakuácia ľudí z mesta Mariupol do Záporožia.

V Sumskej oblasti je pripravená evakuácie z mesta Sumy do Poltavy, ako aj z lokalít Trosťanec, Lebedyn, Konotop, Krasnopilľa a Velyka Pysarivka do Poltavy.

V Charkovskej oblasti sa v piatok plánuje dodávka humanitárnej pomoci do miest Balaklija a Izium.

Vereščuková ďalej uviedla, že sa pracuje na trasách pre doručenie humanitárnej pomoci do miest Chersonskej a Luhanskej oblasti naplánované na sobotu. (tasr)

❗️ 11.43 Nemecký kancelár Olaf Scholz v telefonáte opäť vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina k prímeriu na Ukrajine. Putin počas takmer hodinového hovoru obvinil Kyjev, že sa snaží brzdiť mierové rozhovory, informuje agentúra Reuters. V piatok by mal Putin hovoriť aj s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.

❗️ 11.20 Poľsko na budúcotýždňovom summite NATO navrhne zriadenie mierovej a humanitárnej misie NATO na Ukrajine. Oznámil to poľský premiér Mateusz Morawiecki.

Návrh na zriadenie misie prišiel pôvodne od podpredsedu poľskej vlády Jaroslawa Kaczyňského, ktorý tento týždeň navštívil Kyjev spoločne s českým, poľským a slovinským premiérom.

Kaczyňski po rozhovoroch s ukrajinskými predstaviteľmi v Kyjeve povedal, že mierová a humanitárna misia by mala byť zriadená Severoatlantickou alianciou, prípadne inou organizáciou. Takáto misia by mala byť podľa neho "chránená ozbrojenými silami".

Morawiecki novinárom oznámil, že poľský minister obrany Mariusz Blaszczak predstavil tento plán na stretnutí s ministrami obrany členských štátov NATO. Na tento návrh reagoval pozitívne dánsky minister obrany Morten Bödskov, podľa ktorého je dánska vláda pripravená poslať vojakov na Ukrajinu ako súčasť mierovej misie, ak by to pomohlo k ukončeniu krviprelievania.

Morawiecki vo štvrtok vyzval amerického prezidenta Joea Bidena, britského premiéra Borisa Johnsona, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a nemeckého kancelára Olafa Scholza, aby taktiež navštívili Kyjev. (tasr)

❗️ 11.09 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že presun sovietskych systémov protivzdušnej obrany S-300 z iných krajín na Ukrajinu je nemožný a bude považovaný za nezákonný. Povedal o tom v rozhovore pre RT. Minister zdôraznil, že tieto systémy sa nachádzajú na určitých územiach v súlade s medzivládnymi dohodami a zmluvami a majú aj užívateľský certifikát, ktorý neumožňuje ich zasielanie do tretích krajín. „Môžem povedať, že nedopustíme, aby sa takéto riziká rozvinuli, nedopustíme, aby sa naplnili,“ uzavrel Lavrov.

Konvoje zbraní na Ukrajinu budú podľa neho legitímnym cieľom ruskej armády.

Slovensko prostredníctvom ministra obrany Jaroslava Naďa avizovalo pripravenosť poskytnúť Ukrajine svoj systém protivzdušnej obrany S-300, ak za to dostane od spojencov v NATO primeranú alternatívu. Ako pripomenul Naď, S-300 je v tejto chvíli jediným systémom protivzdušnej obrany Slovenska.

V prípade presunu systému na Ukrajinu však dosiaľ nebola dosiahnutá žiadna dohoda. Prebiehajúce rokovania v tejto záležitosti potvrdil počas štvrtkovej návštevy Slovenska aj americký minister obrany Lloyd Austin. (lenta.ru, tasr)

10.34 Pri útoku ruských síl na zariadenie na opravu lietadiel v západoukrajinskom meste Ľvov boli použité strely s plochou dráhou letu, odpálené z ťažkých strategických bombardérov v Čiernom mori. Informuje o tom stanica Sky News s odvolaním sa na ukrajinskú armádu.

Pravdepodobne išlo o rakety typu Ch-555, ktoré sú podľa korešpondenta Sky News Nicka Martina „veľmi sofistikovanými zbraňami“. Dodal, že ide o riadené strely s dlhým doletom.

Pri útoku, o ktorom sa najprv predpokladalo, že zasiahol medzinárodné letisko vo Ľvove, ale neskôr starosta Andrij Sadovyj spresnil, že terčom sa stala neďaleká budova, kde sa opravovali lietadlá, nikto nezomrel, avšak došlo k zničeniu budovy továrne.

Podobné zbrane boli zrejme použité pri nedeľnom útoku na vojenskú základňu Javoriv na východe Ukrajiny neďaleko poľských hraníc, dodáva britská spravodajská stanica. (tasr)

10.26 Starosta Kyjeva Vitalij Klyčko dorazil na miesto výbuchu vo štvrti Podiľskyj.

#Kyiv's mayor #Klitschko arrived at the scene of explosion in #Podilsky district.

According to preliminary information one person was killed and 19 injured, including four children.

Six residential buildings, a kindergarten and a school were damaged. pic.twitter.com/Yo1ER5c8MD

— NEXTA (@nexta_tv) March 18, 2022

10.15 Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že ruské jednotky a ich spojenci zo separatistických regiónov na východe Ukrajiny bojujú v centre mesta Mariupol. 

„Jednotky (samozvanej) Doneckej ľudovej republiky s podporou ruských ozbrojených síl v centre Mariupola uťahujú obkľúčenie a bojujú proti (ukrajinským) nacionalistom,“ uviedol rezort obrany v Moskve.

Ministerstvo dodalo, že separatisti z proruskej Luhanskej ľudovej republiky, ktorej nezávislosť Moskva spoločne s DĽR uznala 21. februára, „oslobodili viac ako 90 percent územia republiky“.

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) v piatok varoval, že Mariupol, strategický prístav na juhovýchode Ukrajiny, v dôsledku pretrvávajúcich ruských útokov padne v najbližších týždňoch, píše stanica BBC.

Mariupol už tri týždne neustále ostreľujú ťažkými zbraňami ruské jednotky, ktoré ho kompletne obkľúčili. Z mesta sa podľa tamojších úradov podarilo utiecť už približne 30 000 ľuďom, avšak vyše 300 000 ďalších je tam stále uviaznutých.

V stredu došlo k útoku na tamojšie divadlo, kde sa v protileteckom kryte ukrývalo vyše 1000 žien a detí. Dosiaľ sa z trosiek zničenej budovy podarilo zachrániť len približne 130 civilistov, uviedla vo štvrtok ukrajinská poslankyňu Oľha Stefanišynová. (tasr)

9.02 Rusko má problémy so zásobovaním vojakov v prvej línii, postúpilo iba minimálne.

Uvádza to americké ministerstvo obrany vo svojej najnovšej správe.

Pentagón tiež uvádza, že za uplynulý deň neboli zaznamenané ani prípady ostreľovania. Jeho správa však bola zverejnená ešte predtým, ako v piatok ráno dopadlo niekoľko rakiet do okrajových častí západoukrajinského mesta Ľvov.  

Pentagón zaznamenal zvýšenú aktivitu ruského námorníctva v severnej časti Čierneho mora a neďaleko prístavného mesta Odesa, ktoré sa už niekoľko dní pripravuje na ruský útok.

Podľa nemenovaného predstaviteľa amerického rezortu obrany „bezprostredné známky“ prípravy obojživelného útoku na Odesu neboli zaregistrované. Spojené štáty tiež uviedli, že majú určité neoficiálne dôkazy o poklese bojovej morálky ruských vojakov.

Nemenovaný predstaviteľ objasnil, že tento stav je spôsobený zlým velením, nedostatkom informácií, ktoré vojaci dostávajú o svojej misii a o jej cieľoch, ako aj dezilúziou, že narážajú na takú silnú obranu protivníka.

V správe sa tiež píše, že ukrajinské protiútoky nútia Rusko odkloniť veľký počet vojakov na obranu vlastných zásobovacích línií, čo „vážne obmedzuje útočný potenciál Ruska“. (tasr, sky news)

8.28 Rusko vyhlásilo nad územím východoukrajinského Donbasu bezletovú zónu. Informovala o tom televízia Sky News, ktorá sa odvolala na agentúru Interfax.

Donbas leží na východe Ukrajiny a tvoria ho Donecká a Luhanská oblasť. Na časti území týchto regiónov boli proruskými separatistami vyhlásené samozvané republiky, ktoré Rusko nedávno uznalo za nezávislé štáty.

Britská televízia Sky News pripomenula, že vyhlásenie bezletovej zóny znamená zákaz všetkých alebo určitých typov lietadiel lietajúcich cez určený vzdušný priestor.

Štáty, ktoré zavádzajú bezletovú zónu, by mali byť pripravené zostreliť každé lietadlo, ktoré naruší tento priestor. Vyhlásenie bezletovej zóny možno použiť napríklad na ochranu cieľov na zemi, napríklad civilistov utekajúcich do bezpečia.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj od úvodných dní vojenského konfliktu Ukrajiny s Ruskom nalieha na Západ, aby vyhlásil nad Ukrajinou bezletovú zónu.

V reakcii na to ruský prezident Vladimir Putin upozornil každého, kto by vyhlásil bezletovú zónu, že by to bol vstup do ozbrojeného konfliktu.

Väčšina predstaviteľov USA, NATO, ale i európskych štátnikov zavedenie bezletovej zóny odmieta. (tasr)

8.05 Starosta západoukrajinského mesta Ľvov Andrij Sadovyj na svojom účte v aplikácii Telegram v piatok ráno napísal, že rakety vypálené ruskou armádou nezasiahli priamo tamojšie medzinárodné letisko, ako sa pôvodne predpokladalo, ale neďalekú budovu, kde sa opravovali lietadlá.

Sadovyj spresnil, že budovu zasiahlo niekoľko rakiet a zničilo ju. Hlásené neboli nijaké obete, keďže práce v továrni boli prerušené ešte pred ostreľovaním. Sadovyj už predtým uviedol, že letisko „rozhodne“ nebolo zasiahnuté.

Dodal, že na miesto smerujú záchranári a ďalšie zložky. Vozidlá z ciest vedúcich na letisko na kontrolných stanovištiach boli vracané späť.

Z Ľvova ležiaceho približne 70 kilometrov od poľských hraníc boli v piatok ráno hlásené viaceré výbuchy. Podľa televízie Ukrajina 24 bolo počuť najmenej tri explózie.

Reportér britskej verejnoprávnej stanice BBC James Reynolds na Twitteri zdieľal fotografiu zachytávajúcu oblak dymu, ktorý sa podľa neho šíri z oblasti, v ktorej sa nachádza letisko. (tasr)

7.14 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v noci na piatok opäť prihovoril svojim krajanom. Informoval ich o svojom prejave v dolnej komore nemeckého parlamentu, rozhovoroch so svetovými lídrami a apeloval aj priamo na ruských občanov. Zdôraznil tiež, že ruská armáda nedobyla žiadne ďalšie kľúčové oblasti Ukrajiny. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian.

„Dnes som sa prihovoril parlamentu Nemecka, jednej z najvplyvnejších krajín sveta... Hovoril som nielen ako prezident, ale aj ako Ukrajinec, ako občan, ako Európan, ako niekto, kto dlhé roky pociťuje, že nemecký štát je od nás oddelený múrom, neviditeľným, ale pevným múrom,“ povedal Zelenskyj.

„Boli sme svedkami toho, ako Nemecko celé desaťročia bojovalo za svoju ekonomiku, za nové ruské plynovody a staré európske sny. Sníva o nejakej spolupráci, ktorú Rusko už dlho neberie vážne,“ dodal ukrajinský prezident s tým, že nemeckí občania chcú v tomto smere zmenu.

„Sme svedkami toho, ako väčšina Nemcov úprimne podporuje revíziu tejto starej politiky. Vidíme, že kancelár Olaf Scholz má veľkú šancu a veľkú misiu... Zaručte Európe mier. Dlhotrvajúci a hlavne poctivý,“ vyzval Zelenskyj vládu v Berlíne.

Ukrajinský líder tiež poznamenal, že po rozhovoroch s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a americkým prezidentom Joeom Bidenom má pocit, že svet "lepšie rozumie" Ukrajine.

„Mám pocit, že nám lepšie rozumejú. V Európe, vo svete, v rôznych krajinách. A to nám zabezpečuje stále väčšiu podporu. Takú, o akú sme žiadali,“ povedal Zelenskyj.

Vláda v Kyjeve má podľa Zelenského informácie, že ruská armáda verbuje žoldnierov zo zahraničia na boj na Ukrajine. Dodal, že ukrajinská armáda zadržala ďalších ruských brancov, pričom niektorí „sa odmietajú vrátiť naspäť do Ruska“.

„Neplánovali sme vziať tisíce zajatcov. Nepotrebujeme 13 000 alebo viac mŕtvych ruských vojakov. Túto vojnu sme nechceli. Chceme len mier,“ apeloval Zelenskyj na ruských občanov.

Zelenskyj, ktorý sa vo štvrtok virtuálne prihovoril poslancom dolnej komory nemeckého parlamentu, apeloval na Berlín, aby naďalej podporoval Ukrajinu. Kancelára Scholza vyzval, aby pomohol zrútiť nový múr, ktorý stavia v Európe putinovské Rusko. Odkazoval tým na niekdajší Berlínsky múr, ktorý bol v časoch studenej vojny symbolom rozdeleného Nemecka aj Európy.

Čo sa udialo vo štvrtok 17. marca

Vojna na Ukrajine Z obliehaného Mariupola podľa úradov utieklo už 30-tisíc civilistov

Postoj

Kryt divadla v Mariupole odolal bombardovaniu, väčšina ľudí podľa úradov prežila. Ukrajinské úrady sa snažia dostať ľudí z krytu von.