Vojna na Ukrajine Rusi obnovili útoky na Mariupol a Volnovachu, evakuácia sa nevydarila

Dianie sledujeme online

21.40 Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov uviedol, že zo zahraničia sa na Ukrajinu vrátilo 66 224 mužov, aby sa zapojili do boja proti ruskej invázii.

Reznikov spresnil, že z týchto mužov bude možné vytvoriť ďalších 12 „motivovaných bojových brigád“. „Ukrajinci, ste neporaziteľní!“ napísal Reznikov na sociálnych sieťach. (tasr)

20.00 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vyhlásil, že Ukrajina potrebuje na obranu pred ruskou inváziou bojové lietadlá a systémy protivzdušnej obrany.

Odmietavý postoj aliancie NATO k požiadavke Kyjeva vyhlásiť nad Ukrajinou bezletovú zónu Kuleba označil za „prejav slabosti“.

„Nie je žiadnym tajomstvom, že najviac potrebujeme  stíhačky, útočné lietadlá a systémy protivzdušnej obrany,“ povedal Kuleba ministrovi zahraničných vecí USA Antonymu Blinkenovi.

Ich rozhovor sa uskutočnil v sobotu, v 10. deň ruskej invázie, na poľsko-ukrajinskom hraničnom priechode Korczowa-Krakovec. Sprevádzali ho prísne bezpečnostné opatrenia, dodala agentúra AFP. (tasr)

19.50 Izraelský premiér Naftali Bennett v Moskve rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Nemenovaný zdroj uviedol, že Bennett z Moskvy odcestoval do Berlína na stretnutie s kancelárom Olafom Scholzom.

Podľa vyhlásenia izraelskej vlády rozhovor Bennetta s Putinom trval približne tri hodiny. Jeho návšteva v Moskve nebola vopred avizovaná. Tlačová služba Kremľa informovala, že Putin a Bennett diskutovali „o rôznych aspektoch situácie na Ukrajine“. (tasr)

18.40 Ruská armáda v sobotu večer oficiálne oznámila ukončenie krátkeho prímeria s cieľom umožniť evakuáciu humanitárnymi koridormi a obnovila útoky na ukrajinské mestá Mariupol a Volnovacha.

Informovala o tom agentúra DPA. Ukrajinské úrady plánovali počas prímeria z oboch miest evakuovať tisíce ľudí.

Ukrajinská ministerka pre reintegráciu dočasne okupovaných území Iryna Vereščuková vyhlásila, že za porušenie dohody o vytvorení dvoch evakuačných koridorov z miest Mariupol a Volnovacha nesie zodpovednosť Rusko.

Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov v sobotu podvečer na brífingu v Moskve informoval, že bezpečnými koridormi sa Mariupol a Volnovachu nepodarilo opustiť „ani jednému civilistovi“. Vyhlásil, že „obyvateľstvo týchto miest je nacionalistickými formáciami využívané ako ľudský štít“.

Ukrajinské „nacionalistické prápory využili prímerie na preskupenie a na opevnenie svojich pozícií“. Dodal, že pre neochotu ukrajinskej strany vyvinúť „tlak na nacionalistov alebo predĺžiť prímerie, boli útočné operácie obnovené od 18.00 h moskovského času“. (tasr)

18.30 Tretie kolo vyjednávania medzi Ruskom a Ukrajinou bude v pondelok 7. marca. Oznámila to ruská agentúra Interfax. Delegácie by sa mali opäť stretnúť v oblasti Brest v Bielorusku. (corriere.it)

16.30 Z východoukrajinského mesta Volnovacha a blízkych obcí sa počas krátkeho prímeria podarilo evakuovať len asi 400 ľudí.

S odvolaním sa na ukrajinské úrady o tom informovala spravodajská stanica BBC. Pôvodný plán počítal s tým, že od 8.00, keď malo prímerie začať platiť, sa počas dňa podarí evakuovať viac ako 15 000 civilistov. (tasr)

15.15 Akákoľvek krajina, ktorá vyhlási bezletovú zónu nad Ukrajinou, sa priamo zapojí do ozbrojeného konfliktu s Ruskom, vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin.

TASR o tom informovala na základe správy agentúry AFP.

„Akýkoľvek pohyb v tomto smere budeme považovať za účasť tejto krajiny na ozbrojenom konflikte,“ povedal Putin počas stretnutia so zamestnancami ruskej leteckej spoločnosti Aeroflot.

Šéf Kremľa zároveň dodal, že neplánuje v Rusku zaviesť stanné právo.

„Stanné právo by sa malo zaviesť iba v prípadoch, keď dôjde k vonkajšej agresii (voči Rusku)... momentálne sa to nedeje a dúfam, že sa ani nebude,“ povedal Putin. (tasr)

14.00 Poľský premiér Mateusz Morawiecki vyzval na ďalšie sprísnenie sankcií uvalených na Rusko vrátane odrezania všetkých ruských bánk od medzibankového platobného systému SWIFT.

Uviedol to po stretnutí s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom v meste Rzeszów na juhovýchode Poľska.

Morawiecki a Blinken sa rozprávali o ďalšom sprísnení sankcií a zmrazovaní aktív Moskvy, ktoré by podľa poľského premiéra mali mať „zdrvujúci“ účinok pre ruskú ekonomiku.

Morawiecki ďalej uviedol, že sa s Blinkenom dohodli na potrebe ešte posilniť východné krídlo NATO. Poľsko v tejto súvislosti žiada vyslanie ďalších amerických vojakov na svoje územie. Momentálne sa ich v Poľsku nachádza viac ako 10 000, pripomína AP. (tasr)

Čítajte tiež

Budeme musieť zmeniť závislosť od surovín z Ruska, vyhlásil Heger

TASR Postoj

Predseda vlády priznal, že rozhodnutie o vypnutí webu Hlavné správy by malo byť komunikované transparentnejšie.

13.00 Úrady juhoukrajinského mesta Mariupol sa v sobotu rozhodli odložiť plánovanú evakuáciu civilného obyvateľstva, pretože ruské vojská údajne nedodržiavajú dohodnuté dočasné prímerie.

 „Vzhľadom na skutočnosť, že ruská strana nedodržiava prímerie a pokračuje v ostreľovaní jednak samotného Mariupolu a aj jeho okolia, ako aj z bezpečnostných dôvodov bola evakuácia civilného obyvateľstva odložená,“ uviedli predstavitelia mesta vo vyhlásení zverejnenom na sociálnych sieťach. (tasr)

12.20 Intenzita ruských leteckých a delostreleckých útokov na Ukrajine sa za uplynulých 24 hodín v porovnaní s predošlými dňami znížila, oznámilo britské ministerstvo obrany.

Ukrajina zatiaľ ešte stále ovláda mestá Charkov, Černihiv a Mariupol, pričom prichádzajú informácie o pouličných bojoch v meste Sumy. (tasr)

11.35 Rusi pri meste Mariupol porušujú dohodnuté prímerie, tvrdí vedenie mesta. „Vyjednávame s ruskou stranou o potvrdení pokoja zbraniam popri celej evakuačnej trase,“ píše sa vo vyhlásení mestskej rady. Smer evakuácie vedie do regiónu Záporožia.

„Rusi nás stále ostreľujú. Je to šialené,“ povedal zástupca mariupolského starostu Serhij Orlov s tým, že momentálne je evakuácia civilného obyvateľstva nemožná.

Trasa tohto dohodnutého humanitárneho koridoru je Mariupol – Nikolske – Rozivka – Polohy – Orichiv – Záporožie, uvádza britský denník The Guardian. Mariupol a Záporožie sú od seba vzdialené zhruba 226 kilometrov. (tasr, čt24)

10.50 Počet ľudí, ktorí vstúpili na Slovensko z Ukrajiny od vypuknutia konfliktu, prekročil 100-tisíc, informuje polícia na sociálnej sieti.

10.40 Humanitárne koridory v oblasti Mariupola a Volnovache by mali byť otvorené do 15.00. Ruské sily sa zároveň približujú k ďalšej jadrovej elektrárni. Cez víkend sa očakáva tiež ďalšie kolo rokovaní. (corriere.it)

10.30 Bezpečnostná rada OSN v pondelok opäť absolvuje mimoriadne zasadnutie v súvislosti s inváziou ruských vojsk na Ukrajinu.

V noci na sobotu o tom informovala agentúra AFP s odvolaním sa na diplomatické zdroje.

Po pondelkovom verejnom zasadnutí sa táto 15-členná rada stretne aj za zatvorenými dverami, aby prediskutovala možné vypracovanie návrhu rezolúcie, povedal pre AFP diplomat pod podmienkou anonymity.

Túto neverejnú diskusiu údajne spoločne navrhli predstavitelia Mexika a Francúzska, ktorí chcú v návrhu rezolúcie vyzvať na vyhlásenie prímeria, ničím nerušený prístup pre humanitárnu pomoc a ochranu civilistov.

Spojené štáty však podľa diplomatov avizovali, že návrh rezolúcie nepodporia, pokiaľ v ňom nebude explicitne napísané, že humanitárnu krízu na Ukrajine spôsobilo Rusko.

Ľudia sa ukrývajú počas ruského útoku v Mariupole na juhovýchode Ukrajiny vo štvrtok 24. februára 2022. Foto: TASR/AP

9.20 Rusko vyhlásilo v dvoch oblastiach evakuačné prímerie, ktoré umožní civilnému obyvateľstvu, aby sa z nich mohlo vysťahovať.

Ruské ministerstvo obrany vo svojom vyhlásení, ktoré podľa AP priniesli agentúry RIA Novosti a TASS, uvádza, že dalo súhlas na vytvorenie evakuačných únikových ciest, ktoré od 10.00 moskovského času (08.00 SEČ) umožnia evakuáciu civilistov zo strategického prístavného mesta Mariupol na ukrajinskom juhovýchode a z mesta Volnovacha na východe Ukrajiny.

Ukrajinské ozbrojené sily túto informáciu bezprostredne nepotvrdili a nevedno zatiaľ ani to, dokedy budú tieto humanitárne koridory otvorené, približuje AP.

Na vytvorenie humanitárneho koridoru vyzval niekoľko hodín predtým mariupolský starosta Vadym Bojčenko. Na sociálnej sieti Telegram zároveň uviedol, že jeho mesto je po niekoľkých dňoch „bezohľadných“ útokov pod „blokádou“ ruskej armády.

„Našou prioritou je nastolenie prímeria, aby sme mohli obnoviť životne dôležitú infraštruktúru a zriadiť humanitárny koridor, ktorým sa do mesta dostanú potraviny a lieky,“ dodal.

Mariupol sa nachádza na pobreží Azovského mora a má približne 450 000 obyvateľov. Mesto, ostreľované ruskými silami, je fakticky odrezané od zásob pitnej vody aj elektrického prúdu, pričom jeho obyvateľov sužuje chladné počasie.

9.00 Bratislava pripravuje zriadenie veľkokapacitného centra pomoci. Oznámil to bratislavský primátor Matúš Vallo s tým, že sa chystajú aj na scenár, keď v meste bude nutné ubytovať rádovo tisícky ľudí z Ukrajiny. (tasr)

7:48 Ruská armáda na Ukrajine od 8:00 zastaví paľbu, aby umožnila prechod humanitárnymi koridormi z miest Mariupol a Volnovacha, oznámila Moskva. Dohoda na vytvorení humanitárnych koridorov bola jediným výsledkom štvrtkových rokovaní vyjednávačov. 

7:25 Ruské vojská po ovládnutí Záporožskej elektrárne smerujú aj k druhej najväčšej juhoukrajinskej atómovej elektrárni v Mykolajivskej oblasti. Sú od nej vzdialené asi 30 km. 

6:10 V niektorých ukrajinských mestách vrátane Kyjeva, Žytomyru a Černihiva sa nadránom opäť rozozneli sirény varujúce pred leteckými útokmi. (čt24)

V Žytomyre sa nachádza aj česká reportérka Lenka Klicperová.

6:00 V troskách zbombardovanej obytnej budovy v ukrajinskom meste Boroďanka neďaleko Kyjeva zrejme po stredajšom raketovom útoku uviazlo až 100 ľudí.

Informovala o tom v piatok spravodajská stanica CNN s odvolaním sa na Štátnu službu Ukrajiny pre mimoriadne situácie (DSNS). Hovorkyňa DSNS uviedla, že v troskách budovy „môže byť uviaznutých približne 100 ľudí“, avšak v tejto chvíli „nie je možné určiť presný počet“ uviaznutých ľudí.

„Záchranári pre neustále ostreľovanie nemajú prístup k týmto ľuďom. Sme pripravení ľudí evakuovať hneď, ako bude dosiahnutá dohoda o zelenom koridore,“ uviedla pre CNN hovorkyňa.

Boroďanka sa nachádza severozápadne od Kyjeva a v uplynulých dňoch v nej, rovnako ako v iných okolitých mestách, neustále dochádza k ostreľovaniu. V tejto oblasti sa v súčasnosti odohrávajú najťažšie boje odvtedy, čo Rusko 24. februára napadlo Ukrajinu.

5:20 Ukrajinské strategické prístavné mesto Mariupol je po niekoľkých dňoch „bezohľadných“ útokov pod „blokádou“ ruskej armády. Oznámil to v sobotu jeho starosta a vyzval na vytvorenie humanitárneho koridoru.

„Zatiaľ hľadáme riešenia humanitárnych problémov a všetky možné spôsoby, ako dostať Mariupol spod blokády,“ napísal na webovej komunikačnej sieti Telegram mariupolský starosta Vadim Bojčenko.

„Našou prioritou je nastolenie prímeria, aby sme mohli obnoviť životne dôležitú infraštruktúru a zriadiť humanitárny koridor, ktorým sa do mesta dostanú potraviny a lieky,“ dodal.

Mariupol sa nachádza na pobreží Azovského mora a má približne 450 000 obyvateľov. Mesto je ostreľované ruskými silami a odrezané od zásob pitnej vody aj elektrického prúdu, pričom jeho obyvateľov sužuje chladné počasie.

Obsadením Mariupolu by ruské invázne sily získali strategickú výhodu – spojilo by ich to s vojskami prichádzajúcimi z anektovaného Krymského polostrova, ako aj s jednotkami v proruskej separatistickej oblasti Donbas na východe Ukrajiny.

Ruská armáda už obsadila kľúčové strategické prístavné mestá Berďansk a Cherson.

Mariupolský starosta v priebehu tohto týždňa obvinil ruských vojakov z toho, že v meste zničili mosty a vlaky, aby tak zabránili obyvateľom odísť, informuje AFP.

„Naše domovské mesto a naše rodiny už päť dní čelia bezohľadným útokom,“ napísal v sobotu Bojčenko na Telegrame a vyzval obyvateľov na pokračujúci odpor. Mariupolské úrady tiež obvinili ruské vojská z vytvárania „humanitárnej katastrofy“, uvádza denník The Guardian.

„Toto je genocída nášho národa. Títo pokrytci prišli ,zachrániť‘ rusky hovoriacich občanov Mariupola a regiónu. Zariadili však vyhladenie Ukrajincov – obyvateľov Mariupola ruského, ukrajinského, gréckeho a iného pôvodu,“ vyhlásil predtým Bojčenko.

1.00 Zelenskyj skritizoval NATO za odmietnutie zriadiť bezletovú zónu nad Ukrajinou

Ukrajinský prezident povedal, že Aliancia vedela o pravdepodobnosti ruskej agresie. „Vediac, že nové útoky a obete sú nevyhnutné, NATO sa úmyselne rozhodlo neuzavrieť oblohu nad Ukrajinou. Vedenie tejto organizácie dnes dalo zelenú ďalšiemu bombardovaniu ukrajinských miest a obcí tým, že odmietlo vyhlásiť (nad Ukrajinou) bezletovú zónu,“ uviedol Zelenskyj vo videonahrávke.

„Všetci, ktorí od dnešného dňa zahynú, zomrú aj kvôli vám. Vďaka vašej slabosti. NATO dnes malo samit. Slabý samit. Zmätočný samit. Samit, ktorý ukázal, že nie všetci považujú boj za slobodu v Európe za svoju najväčšiu prioritu,“ citovala z prejavu BBC. 

Až 74 percent Američanov je za zavedenie bezletovej zóny na Ukrajine. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos/Reuters. 80 percent opýtaných Američanov uviedlo, že USA by mali prestať kupovať ruskú ropu a 81 % chce voči Rusku dodatočné sankcie.

Čo sa udialo v piatok 4. marca:

Vojna na Ukrajine Ak padne Ukrajina, padne celá Európa, povedal Zelenskyj na proteste

Postoj

Po ruskom útoku na Záporožskú jadrovú elektráreň zomreli traja ukrajinskí vojaci, elektráreň však ovládli ruské jednotky. Zelenskyj hovorí o jadrovom terorizme.