Eduard Heger Budeme musieť zmeniť závislosť od surovín z Ruska, vyhlásil premiér

Treba sa rozprávať o zmene závislosti od surovín z Ruska. Súčasťou diskusií o ďalších sankciách voči Rusku bude v najbližších dňoch aj strategická závislosť či odpojenie všetkých ruských bánk od systému SWIFT.

V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to povedal premiér Eduard Heger.

Premiér zdôraznil potrebu prijatia ďalších sankcií. „Ešte stále čerpáme suroviny z Ruska, to je tiež ešte oblasť, do ktorej sa dá ísť, ak sa na nej dohodneme,“ skonštatoval s tým, že už uvalené sankcie majú tiež svoj „dobeh“.

Cieľom je podľa neho vyslať ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi signál, že ho budeme musieť ekonomicky úplne izolovať. „Vidíme, že Putin neustupuje, budeme musieť pokračovať v rokovaniach,“ dodal. Heger súhlasí, aby sa ďalšie sankcie zavádzali aj pre Bielorusko.

V súvislosti so stopnutím nákupu ropy a plynu od Ruska povedal, že otázkou je skôr zabezpečenie ďalšej zimy. Súčasnú situáciu by sme podľa neho mali zvládnuť. „Zvládneme to, už sme o tom diskutovali na vláde, máme pripravené alternatívne plány. V rámci Európy by sme to tento rok do jesene bez problémov vedeli zvládnuť. Diskusia sa uberá skôr z hľadiska strategickej závislosti, čiže ako ju zmeniť,“ dodal.

Ochranu našej východnej hranice podľa premiéra posilnilo zaktivizovanie členských štátov NATO do plnej pohotovosti. Posunuli sa rokovania v súvislosti s predsunutou prítomnosťou vojsk na našom území. Heger súhlasí, že Slovensko v minulosti podcenilo financovanie obrany, v dôsledku čoho nemáme zmodernizovanú techniku.

Vojenská technika, ktorú ponúkli niektoré krajiny Slovensku na ochranu východnej hranice, je v hodnote jednej miliardy eur, povedal. Pomoc podľa jeho slov ponúkli napríklad Česká republika, Nemecko, Holandsko a Slovinsko.

V reakcii na natretie bratislavského vojenského pamätníka Slavín modrou a žltou farbou povedal, že „takéto veci určite nie je potrebné robiť“. Ťažko podľa neho povedať, či išlo o nejakú iniciatívu alebo cieľavedomú provokáciu. „Emócie sú vybičované, netreba na každú emóciu hneď prehnane reagovať, treba to dať do poriadku,“ povedal s tým, že sa treba sústrediť na pomoc Ukrajine.

Ukrajina potrebovala silný politický signál na svoju požiadavku vstúpiť do EÚ. Teraz ide podľa premiéra o to, ako ho pretaviť do konkrétnych krokov. „Intenzívne sa na tom pracuje v rámci členských štátov EÚ a Európskej komisie. Len čo to budeme mať, predstavíme to,“ povedal.

V súvislosti so zdržanlivosťou NATO pri zriadení bezletovej zóny nad Ukrajinou premiér povedal, že „na stole je všetko“. Treba však podľa neho hovoriť o postupnosti krokov. Dodal, že zriadenie bezletovej zóny je predposledný krok. „Pretože vieme, že krajiny NATO by sa museli priamo zapojiť do konfliktu,“ priblížil s tým, že sa eskalujú politicko-ekonomické sankcie.

Nemyslí si, že Putin si trúfne na útok na Pobaltie. Podľa Hegera na to nie je pripravený a ani by to nezvládol vzhľadom na mobilizáciu NATO.

Premiér tiež uviedol, že nemáme právo vstupovať do mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom. „Toto musíme nechať na ukrajinských občanoch, aby sa rozhodli, čo urobia,“ povedal s tým, že treba vytvárať tlak, aby mierové rokovania nastali. Vidí nádej, že sa obe strany budú vedieť dohodnúť, no nebude to ľahké vzhľadom na veľké odhodlanie Putina.

Predseda vlády tiež priznal, že rozhodnutie o vypnutí webu Hlavné správy by malo byť komunikované transparentnejšie. Podľa neho v najbližšom období budú prezentované bližšie informácie o tom, prečo k tomu prišlo.