KOMENTÁR: Šťastie? Nešťastie? Iba Pán Boh vie!

Výsledky 1. kola prezidentských volieb boli názorovým spektrom občanov Slovenska. V týchto voľbách bolo z čoho vybrať. Od pokračovateľov ideí komunizmu, klientelizmu, cez socialistov, liberálov, až ku konzervatívcom. A tú sú výsledky.

Podstatná časť voličov vyberala medzi dvomi kandidátmi, ktorí postupujú ďalej. V prepočte na celkový počet oprávnených voličov pre Ivana Gašparoviča dalo hlas 20,38 %. Ivete Radičovej dalo svoj hlas 16,60 % oprávnených voličov. Je to signál zamyslieť sa nad retrospektívou pôsobenia kresťansko-konzervatívnych politikov, prečo takmer 37 % voličov vybralo takto.

Zo všetkých oprávnených voličov 2,36 % volilo Františka Mikloška, ktorý svojimi postojmi povýšil tému výhrady svedomia na principiálnu otázku a stojí na strane kultúry života. Pomerne vyrovnane 2,23 % volilo Zuzanu Martinákovú, ktorá na svojej kandidátke v minulých voľbách do parlamentu NR SR mala ľudí hodnotovo z úplne iného okruhu, hlásiaceho sa k liberalizmu a slobode voľby, na rozdiel od Mikloška.

Ostatní - 2,05 % volili Dagmar Bollovú, Milana Sidora, ktorí sú hrdí na svoju komunistickú minulosť a podľa mediálnej kampane slušného, ale neznámeho Milana Melníka.

Spolu je to 43,63 % voličov, ktorí vyjadrili svoj názor, akého chcú mať prezidenta.

Voliči sa v prvom kole rozhodli, čo chcú. V demokratickej spoločnosti, v ktorej chcem žiť, som sa s tým zmierila a rešpektovala tento fakt. Je to realita, z ktorej začínam vychádzať. Zároveň je to výzva nie len pre mňa, ale aj zodpovednosť každého z nás, ktorí sa hlásime k 2,36 %-nej skupinke. Nemôžeme byť pasívni, ale aktívni vo svojom okolí, aby naše jasné postoje a konanie presvedčili ľudí, že sa oplatí takto žiť - v rôznorodosti, ale aj v jednote.

Druhé kolo o ťažkej voľbe

Druhé kolo prezidentských volieb bolo už od podstaty o niečom inom. Minimálne znova názorovo roztrieštilo a oslabilo kresťansko-konzervatívnych voličov. Cieľ bol jasný – zvoliť si prezidenta, ktorý svojimi právomocami je náš reprezentant. Pre mňa to bolo veľmi ťažké. V prvom kole prezidentskej kampane som bola aktívnou podporovateľkou Františka Mikloška, ktorý bol kresťansko - konzervatívnym kandidátom na post prezidenta Slovenskej republiky. Ochrana života od počatia po prirodzenú smrť a zachovanie osobitného postavenia tradičnej rodiny v spoločnosti sú kľúčovými hodnotami v mojom živote a mojou osobnou zodpovednosťou za budúcnosť mojich detí a vnukov nielen pre mňa, ale aj pre mnohých kresťanov a konzervatívcov. Nebolo jednoduché rozhodnúť sa, ktorému kandidátovi dať svoj hlas v druhom kole prezidentských volieb, pretože tieto dve kľúčové hodnoty nezdieľa ani Iveta Radičová, ani Ivan Gašparovič.

Obidvaja kandidáti legislatívne podporujú umelé potraty a zasadzujú sa za homosexuálne manželstvá. Iveta Radičová to však hovorí slobodne, otvorene, no Ivan Gašparovič tvrdí v médiách to, čo chceme aj my, konzervatívci a kresťania počuť. No v skutočnosti napr. pri osobných stretnutiach s gay lídrami sa vyjadrí inak ako pred verejnosťou (zdroj: "Vonku za, doma proti" z 25.1.2009 na TV Markíza).

Som zakladateľka neziskovej organizácie Áno pre život, v ktorej konkrétne pomáhame riešiť ťažké životné situácie v živote ženy už 11 rokov. Bola som iniciátorkou vzniku Fóra života a naďalej chcem žiť a konať v občianskej demokratickej spoločnosti v prospech rodiny a ľudského života.

Profesionálne sa venujem ekonomike a financovaniu mimovládnych organizácií, ktoré svojimi verejnoprospešnými, všeobecne prospešnými a vzájomne prospešnými činnosťami pôsobia ako súkromný sektor neziskový v našej spoločnosti. V poslednej dobe veľmi silno vnímam potláčanie občianskych aktivít a upevňovanie štátnej moci cez financovanie, prerozdeľovanie verejných financií (sociálne služby, neštátne školstvo).

Otázky neistej budúcnosti

Prehodnocovať výsledok v druhom kole prezidentských volieb sa neoplatí. Je to holý fakt. Hodnoty, ktoré sa snažím žiť vo svojej rodine a na miestach, kde pôsobím, nemal vo svojich prioritách žiaden postupujúci kandidát. Ja som znova volila kompromis! Každý z nás, ktorí sme volili Františka Miklošku v prvom kole, mál tri možnosti. Každá z troch možnosti má svoje pozitívum, ale aj negatívum.

1. Nepristúpiť k voľbám bola pre pokoj v duši najjednoduchšia cesta, ktorá ale otvorila, resp. utvrdila ďalšie dve voľby.
2. Sloboda pôsobenia a prejavu, vytváranie občianskej spoločnosti, sociálne cítenie, vzájomná solidarita a národné povedomie bola ďalšia možnosť s obrovským rizikom nevyspytateľnosti pôsobenia a vplyvu pro choice organizácií a jednotlivcov, ktorí rozbehli obrovskú nátlakovú kampaň.
3. Centralizácia štátnej moci, nespravodlivé prerozdeľovanie verejných financií, klientelizmus súčasnej politickej garnitúry a prehnaný nacionalizmus je vôľa väčšiny. Všetko sa dá vybaviť a presadiť, ak máš správnych známych.

Neviem, či súčasný stav je šťastie, alebo nešťastie. Mám ale vážne obavy z budúcnosti. Objavujú sa už nové bilboardy, ktoré zasa veštia názorový boj v kresťanských a konzervatívnych kruhoch. Presne o dva mesiace bude nová voľba, kde sa znova objaví Fero Mikloško, ktorý už svoju víziu predstavil. Ale bude tam aj Anna Záborská, ktorá presne túto víziu v Európskom parlamente napĺňa. Len bude na kandidátke inej strany. Je mi z toho smutno. Ostáva mi len pevne veriť, že volič Františka Mikloška rozmýšľa a prispeje k zjednocovaniu sa, aby naša spoločnosť v pravde získala nový impulz pre ďalší rozvoj a podstatne lepšie podmienky pre dôstojný život ľudí nielen na Slovensku, ale aj v Európe.

Marcela Dobešová
Autorka je zakladateľkou neziskovej organizácie Áno pre život.