Zuzana Čaputová nebude opätovne kandidovať | Na ďalší mandát nemám dosť síl, osud Slovenska nezávisí len od jedného človeka

Prezidentka Zuzana Čaputová v utorok popoludní oznámila, že nebude opätovne kandidovať v prezidentských voľbách. Vyhlásenie označila za jedno z najťažších, aké v živote urobila. „Mám za sebou štyri profesijne aj ľudsky najťažšie roky môjho života a čaká ma piaty, ktorý zrejme nebude o nič ľahší,“ uviedla.

„Osud Slovenska však, samozrejme, nezávisí od jedného človeka,“ vyhlásila Zuzana Čaputová s tým, že „múdri a empatickí ľudia“ kandidovali v komunálnych voľbách a budú kandidovať aj v parlamentných, a preto nie je dôvod, aby tak nebolo aj vo voľbách prezidentských.

Celé vyhlásenie prezidentky Zuzany Čaputovej:

„Vážené občianky, vážení občania,

toto vyhlásenie je jedno z najťažších, aké som v živote urobila a zrejme aj urobím.

Mám za sebou štyri profesijne aj ľudsky najťažšie roky svojho života a čaká ma piaty, ktorý zrejme nebude o nič ľahší.

Všetci vieme, že posledné štyri roky boli spojené s mnohými krízami, covidom, vojnou na Ukrajine, energetickou krízou, rekordnou infláciou. Vykonávala som mandát so štyrmi vládami za štyri roky a na jeseň vymenujem piatu.

Veľmi si vážim dôveru všetkých vás, ktorí ju voči mne cítite, a verte mi, že si tento záväzok dôvery plne uvedomujem. Nesklamať ju však znamená robiť túto prácu s plným nasadením a silami. Inak by sa mohlo stať, že prezidentský post bude slúžiť mne a nie ja jemu a krajine.

Pred oznámením tohto svojho rozhodnutia som musela odhadnúť svoje sily na ďalších oddnes potenciálne šesť rokov. A po veľmi poctivom zvažovaní dnes viem, že by tých síl na ďalší mandát nebolo dosť. Dokončím teda posledný rok svojho mandátu a moja služba v tejto funkcii bude naplnená. Ďalej sa už o druhé volebné obdobie nebudem uchádzať.

Čo som vám pred štyrmi rokmi sľúbila, teda dokončením svojho mandátu splním. Aj naďalej sa budem snažiť byť pilierom pokoja, slušnosti, vecnosti a ústavnosti. Mrzí ma pritom, ak sklamem tých, ktorí očakávali aj moju opätovnú kandidatúru.

Osud Slovenska však, samozrejme, nezávisí od jedného človeka. Múdri a empatickí ľudia s dostatkom energie viesť Slovensko kandidovali v komunálnych voľbách, kandidujú v parlamentných voľbách a nie je dôvod, aby tak nebolo aj vo voľbách prezidentských.

Samozrejme, pár slov tohto vyhlásenia nemôže obsiahnuť všetky najhlbšie dôvody môjho rozhodnutia, medzi ktoré patrí aj ohľad na moju rodinu. Napriek tomu sa uchádzam o vaše pochopenie a dôveru v tom, že som rozhodnutie zvažovala veľmi poctivo a že dôvody preň sú naozaj silné.

Neberte, prosím, moje rozhodnutie nekandidovať ako dôkaz toho, že so slušnosťou sa nedá uspieť. Dajú sa s ňou vyhrať voľby, vykonávať mandát a ostať pritom najdôveryhodnejším politikom. Slušnú a hodnotovú politiku porazí len to, keď jej prestaneme veriť. Ja v ňu stále verím. Moje rozhodnutie je rozhodnutím osobným, keďže dostatok síl je to, čo významne určuje kvalitu verejnej služby.

Svojím rozhodnutím nekandidovať sa nevzdávam ideálov ani dôvery v hodnoty, ktorým som podriaďovala celý svoj doterajší profesijný aj osobný život. Demokracii a spravodlivosti na Slovensku som sa snažila pomáhať pred prezidentským mandátom, počas neho a budem aj po ňom.

Naďalej budem robiť svoju prácu s ľudskosťou a empatiou, lebo je to práca pre ľudí. Aj keď práve za ľudskosť platíte vysokú cenu svojou zraniteľnosťou.

Som rada, že sa počas uplynulých štyroch rokov podarilo veľa dobrého, a verím, že aj v tom poslednom roku môjho mandátu urobím so svojím tímom veľa užitočného pre Slovensko.“

Zuzana Čaputová sa stala prezidentkou v roku 2019 po tom, čo zvíťazila v prvom aj druhom kole volieb. Pomohlo jej k tomu aj vzdanie sa kandidáta Roberta Mistríka v jej prospech. Pred zvolením bola podpredsedníčkou Progresívneho Slovenska, predtým advokátkou Via Iuris.

Počas funkčného obdobia prezidentky Čaputovej sa vystriedali štyria premiéri. Začínala v úrade v čase, keď vládu viedol Peter Pellegrini. Po voľbách v roku 2020 viedol vládny kabinet Igor Matovič, ktorého však po sporoch nahradil v roku 2021 Eduard Heger.

Pád Hegerovej vlády a jej následné fungovanie v poverení dospelo do štádia, keď prezidentka bola nútená odvolať vládu a nahradiť ju úradníckym kabinetom odborníkov, ktorý v súčasnosti vedie Ľudovít Ódor.

Terč opozície

Prezidentka bola častým terčom opozičných politikov. Nenávisť voči hlave štátu sa preniesla aj na námestia. Na protestoch proti obrannej dohode s USA či na „slovenských pochodoch za mier“ mali účastníci podobizeň prezidentky Čaputovej oblečenej v americkej zástave, ktorá vždy žala úspech medzi účastníkmi a bola terčom nevhodných narážok.

Slová o vlastizradkyni, americkej agentke či osobe, ktorá je v područí cudzích štátnych záujmov, počúvala prezidentka najmä z úst poslanca Ľuboša Blahu zo Smeru. Čaputová sa obrátila pre tieto tvrdenia na súd, ktorý vyhrala, poslanec totiž nepodložil svoje tvrdenia žiadnymi dôkazmi. Sudcovia prikázali Blahovi vymazať zavádzajúce statusy a zároveň je povinný zdržať sa ďalších verbálnych útokov a šírenia nepravdy voči prezidentke.

Podobizeň prezidentky na „slovenskom pochode za mier“. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Na prezidentku útočil aj šéf Smeru Robert Fico. V máji dokonca spochybňoval jej psychický stav. „Snáď sa nejdeme teraz zaoberať psychickým stavom prezidentky. V tejto krajine sú vážnejšie problémy,“ vravel Fico, pričom Čaputovú často spájal s miliardárom Georgeom Sorosom a označoval ju za jeho dieťa.

Smer tiež kritizuje prezidentku za chaos v štáte a obviňuje ju z porušovania princípov parlamentnej demokracie za zostavenie vlastného úradníckeho kabinetu.

„Oni vedia, že to nie je pravda. Rozhodli sa ma vytýčiť ako terč svojho politického boja, pre mňa z pochopiteľných dôvodov – chcú získať do budúcnosti kreslo prezidentského úradu a nalepili mi nálepku, ktorá so mnou nijakým spôsobom nesúvisí,“ uviedla Čaputová v televízii TA3.

„Dokonca v jednej tlačovej konferencii 76-krát spomenuli moje meno. To je obsesia. Sú ako keby posadnutí tým, že musia politicky zlikvidovať môj kredit, a robia to cez túto vymyslenú legendu, ktorá sa absolútne nezakladá na pravde,“ dodala Čaputová.

Náboje s vygravírovanými menami

Čaputovej na jar 2023 prišli po útokoch Roberta Fica na jej adresu štyri náboje s vygravírovanými menami. Jeden bol určený prezidentke, ďalší jej partnerovi Jurajovi Rizmanovi a ďalšie dva jej dcéram. Písal o tom Marek Vagovič v novej knihe mapujúcej posledné tri roky vládnutia Igora Matoviča.

Polícia okrem toho viedla viacero ďalších trestných konaní vo veci nebezpečného vyhrážania sa hlave štátu. V troch prípadoch prezidentku vypočuli ako poškodenú.

Pravidelne si Čaputová číta odkazy o tom, ako ju znásilnia či rozštvrtia. Dostáva tiež správy o tom, ako sa to dotkne aj jej rodinných príslušníkov.

V jednej chvíli bola stredobodom prezidentkina dcéra, ktorú na Facebooku zdieľal poslanec Tomáš Taraba. Išlo o fotografiu vtedy neplnoletého dievčaťa z módnej prehliadky. „Po včerajšom dni vieme, že máme na Slovensku novú topmodelku,“ písal poslanec. Polícia vtedy Tarabov status označila za šikanu a podnecovanie k nenávisti.

Prezidentka Čaputová počas vystúpenia so Správou o stave SR v roku 2021. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Po vražde na Zámockej prezidentka vyzvala prokurátorov a sudcov, aby sa zaoberali už aj slovným útokom voči komukoľvek. „Tri roky hovorím, že aj slová sú zbraň. Že my politici sme zodpovední za každé jedno slovo, ktoré vyslovíme. Napriek tomu tu mnohí bezohľadne zapĺňajú priestor nenávisťou. Hnevá ma, že ani niektorí prokurátori a sudcovia verbálnym trestným činom neprikladajú dôležitosť a nepovažujú ich za nebezpečné,“ upozornila.

Prezidentku ostro kritizoval aj bývalý premiér a exminister financií Igor Matovič. Líder OĽaNO ju označil za falošnú a zákernú, pričom uviedol, že Slovensko by malo hľadať lepšieho kandidáta na prezidenta. Podľa neho existuje „100-tisíc hodnotovo lepších žien“ ako Zuzana Čaputová.

Počas vládnej krízy v roku 2021, keď štyria ministri prišli odovzdať svoje demisie do prezidentského paláca, Čaputová vyzvala Matoviča, aby odstúpil z postu premiéra a svojím odchodom tak umožnil uzavrieť dohodu koaličných partnerov na rekonštrukciu vlády.

Neskôr bol problémom aj spor o prorodinný balík, pripravení ľuďmi na ministerstve financií, ktorému šéfoval Matovič. Čaputová označila balík za protiústavný a obrátila sa s ním na ústavný súd. Matovič preto opakoval, že jej na deťoch a rodičov vôbec nezáleží.

Matovič však odsúdil vulgarizmy na adresu prezidentky, aké dostávala od politikov Smeru či Republiky.

Dôvera v prezidentku klesá

Zuzana Čaputová po zvolení do funkcie začínala s dôveryhodnosťou 49 percent. Dôvera jej potom rástla, ľudia jej najviac dôverovali na jeseň 2020.

Neskôr jej síce dôveryhodnosť klesala, no tento trend poklesu zaznamenávali aj ostatní politici. Dôvera sa jej rapídne znížila počas toho, čo sa na Slovensku diskutovalo o obrannej zmluve slovenskej vlády s vládou USA.

V posledných prieskumoch agentúry Focus ju tesne predbehol Peter Pellegrini z Hlasu, inak zostávala stále najdôveryhodnejšou političkou na Slovensku.

Čaputová vykonávala svoj mandát počas náročného obdobia. Svet zasiahli mnohé krízy. Vyrovnávali sme sa s pandémiou koronavírusu a sme tiež svedkami vojny bezprostredne za našimi východnými hranicami. Nehovoriac aj o turbulentných vnútropolitických problémoch.

Prezidentka mala podporu medzi voličmi. Až 30 percent respondentov by ju „určite volilo“ a pre ďalších 18 percent opýtaných by bola jedným z ich kandidátov, vyplýva z nedávneho prieskumu agentúry Ipsos. Nevoliteľná by bola pre 43 percent ľudí.

Prezidentka je po bývalom prezidentovi Andrejovi Kiskovi druhou hlavou štátu, ktorá opätovne nekandiduje.

Rozhodnutiu nekandidovať rozumie aj bývalý disident a kandidát KDH vo voľbách František Mikloško. „Prezidentka má dve dospelé deti a predstavme si, že musia mať 24 hodín denne ochranu, lebo sa im stále vyhrážajú. Čo je to za mladosť?“ pýtal sa Mikloško vo videu .týždňa. Zároveň však povedal, že prezidentka opúšťa loď v najťažších chvíľach.

Kto bude kandidovať?

Aj keď prezidentské voľby doteraz neboli témou číslo jeden, médiá už skloňujú pár mien, pri ktorých je kandidatúra možná.

Intenzívne sa hovorilo o exministrovi zahraničia Ivanovi Korčokovi, ktorý nechcel o prezidentský palác súperiť so súčasnou prezidentkou. Po tom, čo prezidentka oznámila, že sa nebude opätovne uchádzať o dôveru voličov, sa Korčokovi otvorili dvere.

Nad kandidatúrou podľa informácií denníka Postoj rozmýšľa aj europoslankyňa Miriam Lexmann z KDH, ktorá nie je na kandidačnej listine hnutia do nadchádzajúcich predčasných parlamentných volieb.

Otázne je, koho postaví Smer. Ak by parlamentné voľby síce vyhrala strana Roberta Fica, ale zostala by mimo vlády, tak je možná aj opätovná kandidatúra šéfa Smeru. Kandidoval už v roku 2014, keď ho v druhom kole porazil Andrej Kiska.

Kto môže nahradiť prezidentku Čaputová uvoľnila cestu Korčokovi, Kubišovi aj Mistríkovi. O kom rozmýšľa KDH?

Lukáš Kekelák

Opätovne bude kandidovať aj bývalý šéf Najvyššieho súdu a exminister spravodlivosti Štefan Harabin, ktorý vo februári avizoval zber 15-tisíc podpisov, keďže sa chce o dôveru voličov uchádzať ako občiansky kandidát.

Špekulovalo sa aj o prezidentskej kandidatúre bývalého ľavicového politika a diplomata Petra Weissa či zakladateľa SaS Roberta Mistríka, ktorý kandidoval už v roku 2019, no mesiac pred voľbami sa vzdal v prospech Zuzany Čaputovej.

pred 12 minútami

Futbalisti Portugalska prekvapujúco iba remizovali vo svojom úvodnom vystúpení na MS 2026 s Konžskou demokratickou republikou 1:1. V zápase K-skupiny v Houstone poslal favorita už v 6. minúte do vedenia Joao Neves, tesne pred prestávkou vyrovnal takisto hlavičkou Yoane Wissa. (tasr)

pred 19 minútami

Donald Trump na tlačovej konferencii po skončení summitu G7 vyhlásil, že Benjamin Netanjahu mohol v Libanone postupovať „miernejšie“. „Netanjahu je vlastne dobrý človek, len sa občas trochu dá uniesť,“ povedal americký prezident novinárom.

pred 41 minútami

Súhrn udalostí v stredu 17. júna:

Dôležité pred 47 minútami

Administratíva Donalda Trumpa zverejnila memorandum o porozumení medzi USA a Iránom. Cieľom 14- bodového memoranda je dosiahnuť „okamžité a trvalé ukončenie vojenských operácií na všetkých frontoch vrátane Libanonu“. Strany sa jeho podpisom zaväzujú „rešpektovať vzájomnú zvrchovanosť a územnú celistvosť a zdržať sa zasahovania do vnútorných záležitostí druhej strany“.

pred hodinou

Kancelária predsedu Európskej rady Antónia Costu nadviazala krátke diplomatické kontakty s Kremľom. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním na nemenovaného európskeho predstaviteľa.

pred 3 hodinami

Premiér Robert Fico potvrdil, že vláda zajtra požiada parlament o dôveru. Na rokovaní sa plánuje osobne zúčastniť. Tvrdí, že už hovoril s predstaviteľmi poslaneckých klubov aj s nezaradenými poslancami, ktorí podporujú koalíciu. „O nič nejde, je to obyčajná formalita. Je to jedno hlasovanie o dôvere vláde,“ dodal.

Dôležité pred 4 hodinami

Mimoriadna schôdza k návrhu na vyslovenie dôvery vláde bude zajtra o 10.00 h. Oznámil to predseda parlamentu Richard Raši s tým, že schôdzu zvolá po tom, čo bude doručený materiál z vlády. Zároveň informoval, že ešte dnes bude k návrhu zasadať vláda.

pred 4 hodinami

„Zostať s niekým v tichu je často oveľa náročnejšie než povedať vtip,“ hovorí predsedníčka občianskeho združenia Vŕby Viktória Vasilenková, ktoré sa venuje onkologickým pacientom. „Nie je to o tom, že prinášame smiech a dobrú náladu. Niekedy je to o bytí s človekom v jeho strachu a bolesti,“ vysvetľuje v rozhovore. Prečo záujemcovia o dobrovoľníctvo prechádzajú prísnym výberom a ako sa pri ňom vyhnúť vyhoreniu?

pred 4 hodinami

Migrácia mení reprezentácie Takmer štvrtina hráčov na majstrovstvách sveta sa narodila mimo krajiny, ktorú reprezentujú.

Ide o najvyšší podiel takýchto hráčov v dejinách turnaja.

pred 5 hodinami

V SNS sa ešte nerozhodli, či do parlamentu za Miroslava Radačovského nastúpi Ján Krišanda alebo Zdenko Čambal. Líder strany Andrej Danko hovorí, že prvým v poradí je Krišanda, ktorý je aktuálne štátnym tajomníkom na ministerstve školstva. „Budeme sa o tom ešte rozprávať v septembri,“ vraví Danko.

Rubriky

Ostatné