Antigénové testy sú podľa českej štúdie nespoľahlivé. My nimi otestujeme celé Slovensko

Tí, ktorí stále pochybujú o senzitivite antigénových testov, po zverejnení českej štúdie váhajú ďalej.

Tím pracovníkov Ústavu lekárskej mikrobiológie 2. lekárskej fakulty Karlovej univerzity v spolupráci s odberovým miestom fakultnej nemocnice v pražskom Motole v priebehu minulého týždňa (21.10. – 24.10.) vykonal porovnávaciu štúdiu, či PCR testy možno nahradiť antigénovými rýchlotestami. Stalo sa tak ešte pred pilotným testovaním na Slovensku  

Štúdia vznikla z dôvodu, že v rámci príprav slovenského experimentu sa aj v Česku preberalo, nakoľko efektívne môže byť použitie antigénových testov v celoplošnom testovaní. Štúdia prebiehala aj na type testov, ktoré pre prípad celoplošného testovania zakúpilo i Slovensko.

Na vzorke 591 jedincov sa skúmala celková citlivosť antigénnych testov u bezpríznakových jedincov a aj u tých, ktorí majú aspoň jeden z uvádzaných príznakov choroby Covid-19. Vekový priemer testovaných osôb bol 40 rokov (vekové rozpätie bolo medzi 11 až 78 rokov).

Jeden alebo viac príznakov ochorenia COVID-19 malo 290 jedincov (49 percent), zvyšných 301 bolo bezpríznakových.

Česi v štúdii porovnávali dva typy antigénového testu. Prvý si vyžadoval odpočítanie výsledku voľným okom, kým v prípade druhého bol potrebný prístroj pre odčítanie fluorescenčného signálu. 

A aký bol výsledok? Podľa profesora Pavla Dřevínka, prednostu Ústavu lekárskej mikrobiológie 2. LF UK a FN Motol, bol „ďaleko za očakávaniami“. Celková senzitivita antigénových testov sa podľa českých zistení pohybuje pod hranicou 70 percent (a to aj v prípade testovania pacientov s príznakmi), hoci senzitivitu pôvodne odhadovali na približne 85 percent. 

„Dá sa povedať, že 3 z 10 covidových pacientov, a to dokonca aj ak majú príznaky, antigénové testy vôbec nerozpoznajú!“ komentuje výsledok Pavel Dřevínek.

Keď sa novinári pýtali premiéra Igora Matoviča pred pilotným testovaním na Orave a v Bardejove, aká je presnosť nakúpených testov, tvrdil, že je takmer stopercentná. Hoci svetlo sveta dodnes neuzreli konkrétne výsledky našej validačnej štúdie a možno sa domnievať, že pre istotu už radšej ani neuzrú, otázkou stále zostáva, ako je možné, že Čechom a Slovákom vyšli také diametrálne odlišné výsledky.

Nehovoriac o tom, čo to znamená pre plošné testovanie asymptomatických a o špecificite testov, ktorá je v prípade plošného testovania kľúčová. A ak by malo ministerstvo zdravotníctva chuť odpovedať, mohlo by tiež vysvetliť, prečo odmietlo overenie antigénových testov počas pilotného testovania.

Časť odborníkov totiž mala záujem okrem pozitívne testovaných na antigénové rýchlotesty pretestovať PCR metódou aj reprezentatívnu vzorku, na základe čoho by vznikla veľmi hodnotná validačná štúdia. Dnes sme tak mohli byť v súvislosti s celoplošným testovaním značne múdrejší.

Potom to pôsobí tak, že nápad plošného testovania je nie celkom premyslený individuálny politický úlet, ktorý nevyšiel z hodnoverného vedeckého podkladu. To, aký veľký bude mať tento typ testovania prínos, žiaľ, uvidíme až po tom, ako si ho všetci vyskúšame. A to je vzhľadom na všetky vynaložené zdroje a úsilie trochu neskoro.

FOTO TASR/AP