Zmena pamiatkových úradov Pamiatkari sa dočkali diskusie s ministerstvom. Tvrdia, že prišla neskoro

Správcovia slovenských hradov a zámkov, historických budov a rôznych pamiatok sa minulý týždeň spojili do tichého protestu. Zhasnutím osvetlenia pamiatok či vyvesením čiernych vlajok nám všetkým kládli otázku, ako by vyzeralo Slovensko, keby jeho pamiatky zmizli.

Veľká časť odbornej obce z radov pamiatkarov a archeológov tak totiž vníma dosah novely stavebného zákona, ktorá má pamiatkovým úradom pridať aj úlohy stavebných úradov. Kým podľa ministerstva kultúry je táto zmena pre pamiatkarov prínosom, oni ju vidia ako ohrozenie ochrany pamiatok vo všeobecnosti.

V dôsledku nových kompetencií, ktoré často nemajú s ich prácou nič spoločné, budú mať ešte viac práce ako doteraz. Počúvajú síce prísľuby o tom, že zároveň dostanú viac peňazí, vďaka ktorým budú môcť zamestnať viac ľudí. Kým však prísľuby nie sú na papieri, sú skeptickí.

Novela sa minulý utorok v parlamente dostala do druhého čítania, počas ktorého môže prejsť ďalšími zmenami.

Pamiatkari aj archeológovia, a nielen oni, majú k zákonu ešte stále veľa pripomienok a dúfajú, že sa dopracujú k zmene, ktorá bude pre nich aspoň trochu uspokojivá.

Rokovania sa začali päť minút po dvanástej

Minulý štvrtok sa riaditelia pamiatkových úradov stretli s ministerkou kultúry Natáliou Milanovou aj zástupcom autora novely Štefana Holého. Bolo to ich prvé stretnutie k tejto téme a pozvánka z ministerstva kultúry prišla až po protestoch z radov odbornej aj laickej verejnosti.

Stretnutie bolo podľa účastníkov konštruktívne. „Ak by sa uskutočnilo pred niekoľkými mesiacmi, tak sme spokojní, pretože by sme videli ochotu rokovať a ochotu vypočuť si naše argumenty,“ uviedla riaditeľka Krajského pamiatkového úradu v Trnave Gabriela Kvetanová. Na zhodnotenie výsledkov chce počkať do ukončenia rokovaní.

To, že k rozhovorom na pôde rezortu došlo až teraz, bolo veľmi neskoro aj podľa krajského riaditeľa zo Žiliny Miloša Dudáša. „Je nepochopiteľné, že sme sa stretli až teraz. Až keď sa to začalo veľmi medializovať.“ Predstavitelia ministerstva ho nepresvedčili a nerozptýlili jeho obavy. 

Téma je aktuálne živá a kompromisné riešenie musia pamiatkari s ministerkou nájsť v priebehu najbližších týždňov, keďže zákon pôjde do druhého čítania v marci.

Poverený generálny riaditeľ Pamiatkového úradu SR Radoslav Ragač hovorí, že štvrtková diskusia na ministerstve bola pomerne rozsiahla a pamiatkari upozorňovali na viaceré možné úskalia.

„Opakovane sme boli ubezpečovaní, že nebude problém s jej komplexným finančným zabezpečením v rozpočtovej kapitole od roku 2023 a zmení sa aj časový rámec účinnosti zákona,“ skonštatoval Ragač.

Bolo podľa neho zrejmé, že jedným z dôvodov problému bola „nešťastná“ komunikácia s ministerstvom, čo priznal aj štátny tajomník Kutaš. Ďalšie stretnutie plánujú v stredu.

Pomoc, ale nie taká, akú by pamiatkari potrebovali

Kým ministerka kultúry Natália Milanová dookola hovorí o tom, že táto zmena bude pre pamiatkarov pozitívna, oni to vidia inak. Už teraz sú v situácii, keď majú málo ľudí. Navyše, v rámci „zoštíhľovania štátnej správy“ ani ich neobišiel plán znížiť počet zamestnancov o 10 %.

„Nie že by sme nechceli kompetencie. My ich máme pomerne veľa a pomerne silné už teraz, akurát ich nevieme napĺňať, pretože sme personálne poddimenzovaní,“ pripomína Dudáš.

Aktuálne prísľuby ministerstva kultúry sú preňho sklamaním, pretože deklarovaných „viac peňazí a viac ľudí“ má podľa neho riešiť iba potreby nového zákona, teda pomáhať pri výkone činnosti stavebných úradov.

„Toto nie je reálna pomoc pre odbornú pamiatkovú činnosť, po ktorej voláme už niekoľko rokov. My potrebujeme odborníkov na odborné činnosti,“ dodáva Dudáš. Hlavnou agendou pamiatkových úradov má byť podľa neho historická architektúra, nástenné maľby či archeológia.  

Napríklad na jeho úrade pracuje 16 ľudí. Spolu majú na starosti 1 000 národných kultúrnych pamiatok a 20 pamiatkových území. Starajú sa aj o Čičmany či Vlkolínec. „Ak máme byť ešte aj stavebným úradom, tak to sa skončí reálna pamiatková ochrana,“ myslí si.

O výhradách kolegov z krajov hovorí aj Ragač. Podľa neho sa cítia byť v procese prípravy zákona obídení a majú obavu, že sa stanú súčasťou nefunkčného systému, ktorý nebude plnohodnotne fungovať.

Na absenciu diskusie s ministerstvom kultúry upozorňovala ešte počas prvého čítania aj poslankyňa Vladimíra Marcinková. „Pri takejto fatálnej zmene týkajúcej sa ochrany pamiatok by mala prebehnúť poctivá diskusia o tomto riešení s pamiatkarmi a širšou odbornou verejnosťou. Mrzí ma, že v tomto prípade sa tak nestalo,“ skonštatovala.

Čo môže novela zmeniť?

Na Slovensku aktuálne funguje 8 krajských pamiatkových úradov a jeden centrálny Pamiatkový úrad SR. Dokopy zamestnávajú približne 200 zamestnancov. Ich profesia nie je „pamiatkar“, väčšinou ide historikov, historikov umenia, archeológov, reštaurátorov alebo architektov.

Ich úlohou je zachovanie a ochrana pamiatkových hodnôt pre súčasné aj budúce generácie. Vznešený cieľ, ktorý sa v praxi prejavuje ako detailné bdenie nad opravami nehnuteľností, prítomnosťou v teréne a diskusiami s vlastníkmi pamiatok, odbornou vedeckou činnosťou či pozorným reštaurovaním historických artefaktov.

Osud pamiatkovej ochrany je však podľa pamiatkarov novelou stavebného zákona ohrozený.

Tá totiž aktuálne hovorí o tom, že krajské pamiatkové úrady sa pretransformujú na špeciálne stavebné úrady v prvom a Pamiatkový úrad SR na špeciálny stavebný úrad v druhom stupni všade tam, kde pôjde o národné kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a územia zapísané v UNESCO.

Namiesto ochrany pamiatkových hodnôt tak budú títo odborníci riešiť stavebné konania, hoci aj zatepľovanie bytoviek či výšku plotov alebo počet parkovacích miest pred domami. Na to, že z odborných pracovníkov sa v podstate zo dňa na deň stanú úradníci, upozorňoval v rozhovore pre Postoj ešte v novembri minulého roka aj pamiatkar Pavol Ižvolt.

Na zmenu je ešte nádej, hoci pamiatkari predpokladajú, že práve oni budú tí, ktorí sa budú musieť situácii prispôsobiť. Zatiaľ sa zúčastňujú na viacerých stretnutiach a snažia sa vyrokovať zmeny, ktoré by boli priaznivé pre ochranu pamiatok.

„Textácia návrhu zákona o výstavbe, okrem jeho základného pôdorysu štátnych stavebných úradov na krajskej úrovni, zrejme ešte prejde (prechádza) podstatnými zmenami a situácia sa v súčasnosti dynamicky mení. Je zrejmé, že sa diskutuje aj o zmene termínu jeho účinnosti,“ uzavrel pre Postoj Ragač.