Konzervatívny výber Prvý dojem klame. Nová šéfka europarlamentu nie je žiadna pro-liferka (+podcast)

Novou predsedníčkou Európskeho parlamentu je Malťanka Roberta Metsolová. Liberálne kruhy síce stihla vydesiť svojimi dávnejšími hlasovaniami proti potratom. Lenže prvý dojem klame. 

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) navrhuje skrátiť rodičovskú dovolenku na Slovensku. Z dôvodu, že nám starne populácia a ženy potrebujeme v práci, aby nám rástlo HDP.

Green deal sa má čoskoro dostať aj do učebných osnov už od materskej školy. Všetci totiž musia prispieť k budovaniu nového, lepšieho sveta.

V texte týždňa sa Sean Gabb, britský libertarián a niekdajší tajomník premiéra Jána Čarnogurského, zamýšľa nad tým, prečo medzi anglickou mládežou rastie popularita východoázijských jazykov. Vo videu týždňa diskutuje Jordan Peterson s Rusmi o Rusoch, o Bohu aj o ľudskej duši.

Konzervatívny výber si môžete aj vypočuť:

S Metsolovou je to komplikovanejšie

Po zvolení Roberty Metsolovej za predsedníčku Európskeho parlamentu zavládli vo všeobecnosti dve emócie. Na jednej strane znepokojenie liberálnych kruhov, že do tejto funkcie bola zvolená konzervatívna žena, ktorá sa zastáva absolútnej ochrany nenarodených detí vo svojej vlasti. Z toho istého dôvodu zavládla na druhej strane ideového spektra prekvapená spokojnosť až nadšenie. 

Ale spokojnosť s tým, že na čelo inštitúcie, ktorá za normálnych okolností chrlí progresívne ladené dokumenty, sa dostala politička s pro-life postojom, však treba krotiť.

Metsolová je síce proti potratom, nie však nejako viditeľne, doteraz k tejto téme nijako nevystupuje. Pravdou však je, že vždy, keď sa o témach spojených s potratmi v europarlamente hlasovalo, bola proti. 

Tu je však dôležité chápať kontext, z ktorého vychádza: Malta je známa tým, že má celosvetovo jeden z najstriktnejších antipotratových zákonov. Malta totiž neumožňuje legálny výkon potratu za žiadnych okolností, hoci porušenie zákazu trestne stíha len zriedkakedy. V každom prípade platí, že v porovnaní s Maltou má liberálnejšiu legislatívu aj Poľsko, ktoré pripúšťa výnimky, keď sú potraty legálne.

Maltskú pro-life legislatívu podporuje jasná väčšina Malťanov, proti potratom sú tak nielen tamojší konzervatívnejší politici, ale aj vládna ľavica (labouristi). 

Metsolová tak patrí v tejto otázke k mainstreamu svojej krajiny. 

Pri hlasovaní ju za šéfku Európskeho parlamentu podporilo 458 poslancov. Hlasy dostala nielen od svojej „domovskej“ Európskej ľudovej strany, ale aj od socialistov a liberálnej frakcie Obnovme Európu. Ešte pred voľbou si ju však predvolali sociálni demokrati, od ktorých jej úspech v hlasovaní závisel.

Hoci rokovanie klubu bolo neverejné, podľa viacerých medializovaných správ bol hlavnou témou vypočutia práve jej názor na potraty. Metsolová reagovala opatrne s tým, že v tejto otázke bude rešpektovať názor väčšiny a že táto otázka patrí do výlučnej kompetencie členských štátov. Podobne zdržanlivo reagovala aj na otázky novinárov po stretnutí so socialistickým klubom. Pre francúzske noviny Le Figaro tiež nedávno povedala, že z osobného hľadiska nemá s potratmi problém. Stačilo by, keby vyhlásila, že na svojom pro-life presvedčení trvá, hoci ho nebude vnucovať zvyšku Európy, a mala by zrejme oveľa väčší problém. 

Mimochodom, Roberta Metsolová si vo funkcii čerstvo zvolenej predsedníčky vypočula prejav Emmanuela Macrona, ktorý za potlesku mnohých europoslancov žiadal zavedenie takzvaného práva na potrat do európskej legislatívy. Macron pritom Metsolovú pri kandidatúre na šéfku parlamentu osobne podporoval.

Metsolová pôsobí v štruktúrach europarlamentu už od roku 2013, angažovala sa vo viacerých výboroch. Bola hlavnou postavou Európskej ľudovej strany pri príprave nezáväzného plánu EÚ proti homofóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a genderovej identity.

Takisto sa podieľala na správe o migračnej kríze, ktorej cieľom bolo presadiť aj povinné kvóty na presídľovanie migrantov medzi jednotlivé členské krajiny.

Samozrejme, tento postoj k prerozdeľovaniu migrantov sa zo strany maltských politikov vrátane Metsolovej nedá a priori chápať ako „vítačská“ politika. Pre Maltu ide o čisto pragmatický prístup. Spolu s talianskym ostrovom Lampedusa sú totiž Malťania prvými na rane, kam mieria člny prevádzačov. A samotný ostrov nemá dosť zdrojov, aby dokázal sám riešiť tento migračný problém. Preto sa doň snaží zapojiť aj ďalšie krajiny EÚ.

Matka štyroch synov s bohatou politickou kariérou sa môže javiť ako prototyp konzervatívnej političky. Ale platí to len v kontexte „konzervativizmu“ Európskej ľudovej strany. Podobne je viacnásobnou matkou aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá sa navyše definuje ako veriaca kresťanka.

No len čo príde na vyjadrenie zásadného postoja napríklad na ochranu nenarodených či exkluzivity manželstva ako zväzku muža a ženy, eurokonzervatívci až neznesiteľne ľahko pristupujú na kompromisy. A ak sú aj proti, tak len potichu a nenápadne, len aby nevzbudili nevôľu bruselských kruhov a neohrozili svoje kariéry.

Slovenské ženy sa príliš dlho starajú o deti

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vyzýva Slovensko, aby skrátilo rodičovskú dovolenku. Súčasná dĺžka totiž podľa OECD vytvára bariéry pre návrat (najmä) žien do práce, brzdí ich kariérny rast a spôsobuje platové rozdiely medzi mužmi a ženami na rovnakých pozíciách.

V tej istej správe však hovorí aj o riziku starnutia populácie a o tom, že v najbližších 30 rokoch sa podiel dôchodcov oproti ľuďom v produktívnom veku zdvojnásobí. Ako riešenie navrhuje predĺženie priemerného veku odchodu do dôchodku, napríklad aj zrušením možnosti predčasného dôchodku pre matky. Návrh kritizuje napríklad KDH.

Na Slovensku odchádzajú do dôchodku muži v priemere vo veku 61,1 roka a ženy vo veku 59,9 roka. Priemerný vek odchodu do dôchodku v krajinách OECD je 65,4 roka u mužov, a 64,2 roka u žien.

Problém starnutia populácie, s ktorým zápasia takmer všetky vyspelé krajiny, je však v prvom rade problémom nízkej pôrodnosti. Predlžovanie veku odchodu do dôchodku je tak len čiastočným, hoci nevyhnutným riešením. 

Je pritom nespochybniteľné, že finančná podpora žien na rodičovskej dovolenke je u nás slabá a treba hľadať zdroje, ako ju zvýšiť, a obzerať sa aj po ďalších možnostiach motivácie rodín, aby sa rozhodli mať viac detí. Aj na pracovnom trhu sa dajú nájsť nástroje, aby boli zamestnávatelia motivovaní vytvárať pre matky viac čiastočných úväzkov, tak aby mohli skĺbiť starostlivosť o deti a potrebu zárobku. Dôležité je aj budovanie predškolskej infraštruktúry, keďže v niektorých regiónoch je problém umiestniť dieťa v škôlke.

Navyše, dĺžka rodičovskej dovolenky nie je u nás povinná. Žena sa môže rozhodnúť, že sa do práce vráti aj skôr, ako dieťa dovŕši tri roky (ak chce či musí).

Ekonomickí experti takýchto organizácií by napríklad mohli konečne vytvoriť vzorec na výpočet toho, čo výkon ženy pri výchove dieťaťa ekonomike prináša.

Green deal už od škôlky

Európska komisia pripravila odporúčania pre členské štáty, ako transformovať svoje vzdelávanie tak, aby bolo v súlade s cieľmi definovanými v programe známom ako Green deal.

Cieľom je už od škôlky dosiahnuť, „aby sa všetci jednotlivci mohli pripraviť na zelenú transformáciu a aktívne k nej prispievať a aby mohli podniknúť kroky smerom k dosiahnutiu environmentálne udržateľného, obehového a klimaticky neutrálneho hospodárstva a spravodlivej spoločnosti“.

Nie, nejde o niečo ako ekologickú výchovu, kde sa deti učia napríklad o kolobehu vody alebo o tom, aké zvieratká žijú v našich lesoch či aký odpad patrí do žltého alebo modrého kontajnera. To už dnes existuje.

Deťom sa má už od útleho veku prezentovať stav sveta, ktorý je v takmer neodvratnej kríze, zároveň s vytváraním poradenských pozícií, ktoré budú riešiť „strach a pocit bezmocnosti“, ktoré v deťoch tieto informácie vyvolajú. (Inak deti sú v dokumente Komisie paušálne označované newspeakovým slovným spojením „učiace sa osoby“.) Deklarovaný rozvoj kritického myslenia tak nesmie smerovať ku kritike predpokladov a záverov Green dealu.

Proces však neobíde ani pedagógov. Bez ohľadu na to, akému odboru či predmetu sa venujú, majú doň zahrnúť tzv. princípy udržateľnosti. No a od toho, ako sa im to bude dariť, bude závisieť aj ich ohodnotenie a kariérny postup. Na to majú slúžiť hodnotitelia – tzv. koordinátori udržateľnosti.

Na ideologicky správne vzdelávanie majú poslúžiť aj výmenné programy, ako napríklad Erazmus. A toto je len zopár najžiarivejších bodov z celého dokumentu.

Nepripomína vám to niečo? Ja si napríklad spomínam na Skazky o Lenine zo škôlky či „odporúčanie“ zapísať sa na svetonázorový krúžok na základnej škole.

……………………………………………………...

Text týždňa: Únik z degenerácie

Študenti prichádzajúci z Ďalekého východu do britského štipendijného systému prejavujú nečakané nadšenie pre štúdium latinčiny a gréčtiny. Píše učiteľ klasických jazykov Sean Gabb, britský libertarián, ktorý pôsobil aj na Slovensku, keď bol tajomníkom premiéra Jána Čarnogurského. Okrem toho si u nás našiel aj manželku.

Jav, ktorý Gabb opisuje, nie je nijako prekvapivý. Európska kultúra predchádzajúcich tisícročí je zdrojom poznania pre celý svet. Čo ho však prekvapuje, je opačný proces. Čoraz viac mladých Angličanov študuje východoázijské jazyky – japončinu, kórejčinu, čínštinu. Samozrejme, Ďaleký východ zažil v uplynulých desaťročiach obdobie veľkej konjunktúry a jeho vplyv nie je zanedbateľný ani v popkultúre, ktorá láka adolescentov.

No za záujmom o východoázijské reálie je podľa Seana Gabba aj niečo iné. „Mám podozrenie, že to súvisí skôr s odpudivosťou moderného Západu ako s vábením Východu. Najmenej posledných päťdesiat rokov smeruje západná kultúra, ktorá je väčšinou americká a čiastočne britská, do stoky. Dochádza k čoraz väčšiemu kolapsu vzdelávacích štandardov a rastúcej oslave morálnych nedostatkov a intelektuálnej degenerácie,“ píše.

Čoraz viac dominujúci wokeprogresivizmus sa podľa Gabba vyznačuje nenávisťou a presadzovaním zjavných lží o podstate človeka a spoločnosti. A nielen neformálnymi (ostrakizáciou), ale už aj inštitucionalizovanými (hate speech) trestami voči všetkým, ktorí tieto lži pomenujú ako lži. Bolo by naivné myslieť si, že mladí tieto trendy nevnímajú.

„Pre inteligentných mladých je odpoveďou mlčky hľadieť na Východ. Hoci majú veľa toho, čo sa dá ťažko obdivovať, zdá sa, že si východné národy vážia tvrdú prácu a vzdelanie a ľudí povyšujú podľa talentu. Zdá sa, že sú menej naklonení morálnej panike a slepej poslušnosti ako my. A keď hovoria o pokroku, nemajú na mysli ideológiu, ale vzdelanie a vedu,“ dodáva Sean Gabb.

………………………………………………………

Video týždňa: S Rusmi o Rusku, o Bohu a o ľudskej duši

Jordan Peterson diskutuje so svojím ruským kolegom Michailom Avdejevom. Napríklad o tom, čo ukázal Alexander Solženicyn svetu o Rusku, ale aj čo o ňom ukázal samotným Rusom a ako sa tí, ktorí sa snažia objektívne pozerať na svoju históriu, vyrovnávajú s hrôzami komunizmu.

Téma však neobíde ani Dostojevského, brilantného znalca ľudskej duše, v ktorom má Peterson ako klinický psychológ mimoriadnu záľubu.

Komunizmus sa „hrdil“ vedeckým ateizmom. Aké je miesto Boha v duši moderného človeka? A kam sa ateizmus posunul od Nietzscheho až po Dawkinsa?