Tmavá výzva nenávisti

V piatok večer sa na pravom brehu Dunaja stal nepochopiteľný, neospravedlniteľný zlý čin. Bol zabitý chalan, ktorý mal minulý štvrtok seminár o Parmenidovi a potom šiel na obed. Možno už rozmýšľal nad témami seminárok, cestou na internát si v duchu spieval Love her madly. Mladý, túžiaci, hľadajúci muž nachádzajúci radosť i smútok, zmysel i nezmysel. Žil s chybami i talentami.

Človek nad tým rozmýšľa a k ničomu neprichádza, hľadá odpovede a nič nenachádza. Zdá sa, že keby niet etických zábran, tak zostáva odsúdený iba na vlnu vulgarizmov. A tak v tichom zarazení prijíma tento bolestivý fakt.

Počul som názor, že v štruktúrach týchto skupín existuje zásada červených šnúrok. Tie može mať na topánkach iba ten, kto je vyššie v hierarchii. Značia krv. Preliatu krv druhého človeka. Zvrátené, ale, žiaľ, prítomné. Jeden bol mojím spolužiakom na strednej škole, ďalší zasa sused môjho kamaráta. Danielov vrah je možno tým tvojím. A možno si práve viaže na topánky nové červené šnúrky...

„Neonacisti, neofašisti, pravicoví radikáli,“ odznelo protestným zhromaždením na Hodžovom námestí. Do mikrofónu hovorili viacerí. Umelci, zástupca Amnesty International, študenti. „Vyzývame ministra Palka, aby...“ zaznelo viackrát a faktom asi je, že v prístupe polície sú chyby. „Dobro je odpoveďou,“ zadefinoval Peter Konček, celkom prekvapivo a celkom presne. Nad protestným slovom sa vznášalo i slovo tolerancia, ktorá však zle poňatá môže byť podobnou hrozbou pre život ako skupinka bezcharakterných násilníkov. „Nebýva dosť vysoko na to, aby mu do okna nevletel molotov koktejl,“ povedal nám všetkým mladý antifa bojovník z Plaveckého Štvrtka. Nesprávny postoj.

Nie je tažké odsúdiť ministerstvo, ani nadávať na vládu, a vôbec nie je tažké nenazvať tých vrahov ľuďmi. Nie je tažké pískať a ani tlieskať, ani hovoriť o tolerancii a láske. Nie je tažké plakať.
Ťažké je pochopiť našu každodennú výzvu konať dobro. Ťažké je vidieť potreby súrodencov, rodičov, kamarátov, spolužiakov, ľudí na ulici i seba samých a na to všetko odpovedať kladne. Ťažké je priznať si chybu a zachovať sa morálne bez ohľadu na situáciu. Ťažko je pochopiť, že piatkoví vrahovia sú tiež ľudmi hľadajúcimi. Ľuďmi, ktorým láska počas ich života v nejakom bode musela chýbať, ľuďmi, ktorí ju potrebujú pocítiť aspoň tak jednoznačne ako odsúdenie ich hrozného činu.

Sme vyzvaní meniť náš svet po častiach, hľadaním a realizovaním dobra.

Toto je výzva krutej a nespravodlivej smrti Daniela Tupého.

František Kolek