Madame en rouge

„Chcem pre každé dieťa narodené v tejto krajine to, čo by som chcela pre moje vlastné dieťa.“ Krásne, nie?

Segolene Royal hrá rolu modernej političky. Pôsobí dobre, nevyhýba sa populárnym témam, je žena a vie pekne hovoriť. Tiež sa zdá, že sladká spomienka na dobu Francoisa Mitteranda si akoby žiadala prevrátenie misky váh zo strany kvázi pravice na stranu ľavice.

„Ľudia s touto ženou nezachádzajú fér... v skutočnosti sa nepodobá na ľavicovú sochu,“ hovorí Bernard-Henri Lévy. Áno, ako socha skutočne nepôsobí. Ale o tom, že to s tým lavičiarstvom myslí vážne, nenecháva madame Royal na pochybách nikoho.

Prvý rozmer jej presvedčenia je vidieť v otázkach kultúrnych. Tam na všetky z takzvaných citlivých tém, ( „o ktorých je potreba hovoriť i na Slovensku“ D.Čaplovič) odpovedá zvrátené áno. „Nastal čas odštartovať verejnú debatu o tejto otázke. Hľadala by som zákon, ktorý by umožnil ľuďom dôstojne čeliť najintenzívnejšiemu utrpeniu.“ (Postoy 22/02/2007) Takže áno nielen eutanázii, ale aj rozšíreniu možností homosexuálnym jednotlivcom (či dvojiciam). Madame Royal sa vie vhodne pohybovať i v dnes tak obľúbenej genderovej otázke. Mementom pre to je fakt, že namiesto výrazu les droits de l’ homme používa výstižnejšie a korektnejšie les droits des hommes. Neviem, či by s ňou Saint-Simon súhlasil, ale v každom prípade sa pokrok (i vo vyjadrovaní) zastaviť nedá (s tým by asi súhlasil).

La Liberatión kričí „Konečne!“ a my sa môžeme presvedčiť o tom, že Segolene Royal nedeklaruje svoje ľavicovosť iba v otázkach kultúrnych, ale aj ekonomických. Je rozhodnutá zvýšiť minimálnu mzdu na 1500 euro. Taktiež by chcela bezúročnú požičku 10 000 euro pre každého 18-ročného občana Francúzska. Podpora v nezamestnanosti by mala dosahovať 90% z predchádzajúceho platu a minimálna miera zvýšenia dôchodkov by bola 5%. Taktiež by chcela prinavrátiť do vlastníctva štátu Electricité de France a Gaz de France a tie potom zlúčiť. Na boj s národným dlhom, ktorý dnes dosahuje takmer 65% HDP, sa okrem už spomenutého bodu pokúsi použiť i penalizáciu firiem, ktoré sa rozhodnú vydať zisk do dividend a nie do reinvestície. Súčet týchto návrhov skutočne hovorí o pater/mater/parens-nalistickom* prístupe, za ktorý sa určité nehanbí ani Sophie Bouchet-Petersen, bývalá aktivistka trockistickej skupiny, súčastný volebný poradca Segolene Royal.

Je síce pravdepodobné, že agenda pred prvým kolom je o niečo radikálnejšia ako tá pred kolom druhým. V každom prípade šance Segolene Royal nie sú malé.

„Que’est-ce qui se passe, chére Natión de la raison?“

František Kolek
Autor je študent Fif UK

------------------------------------------------
*Jedná sa tu o korektnú verziu slova paternalizmus. Preto, aby nebola ukrátená ženská časť ľudskej populácie, pridal som koreň mater (mater), skončiac tu by sme ale nezahrnuli v skupine otcov a matiek adopotívnych rodičov homosexuálnej orientácie, preto som priložil alternatívu parens- čiže rodič, tu sa moje problémy žial nekončili, pretože slovo parens je odvodené od slovesa pario, čiže rodiť a tam sa adoptívni, homosexuálni jednotlivci žijúci v pároch kopirujúc pred zákonom štruktúru manželstva muža a ženy zahrnúť nedajú, preto prosím cteného čitateľa, aby potrebný uzáver celej problematiky spravil sám.

Zdroje informácií: The Economist, denník SME, La Libération
Foto: www.cantv.net

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho navybrali.sme.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo