Nepokoje v Kazachstane V Alma-Ate sa opäť strieľalo. Štátna moc zatkla bývalého premiéra

Situácia v kazašskom meste Alma-Ata je naďalej veľmi napätá. Niektorí miestni obyvatelia aj napriek tomu vyšli do ulíc, aby si pozreli, čo spôsobili násilné nepokoje v krajine.

Reportéri agentúry AFP uviedli, že civilisti videli výjavy, ktoré dovtedy považovali za nepredstaviteľné. Pozerali sa na zhorené autá a domy či kaluže krvi na cestách a chodníkoch.

Ekonomické hlavné mesto Kazachstanu sa tak zmenilo na bojové pole. V Alma-Ate sa opäť strieľalo. Štátna polícia a vojenské bezpečnostné zložky často pália do vzduchu, čím upozorňujú ľudí, aby sa nezhromažďovali.

V hlavnom meste zároveň v sobotu znovu začalo fungovať pevné internetové pripojenie. Mobilné zatiaľ v krajine stále nespustili. Podľa kazašského ministerstva obchodu začali v piatich najväčších mestách krajiny fungovať aj platby kartou. Obchodné reťazce mali transakcie prostredníctvom terminálu vypnuté.

„Som len obyčajný obyvateľ mesta. Chcel som vidieť, čo sa s mojím mestom deje,“ povedal 47-ročný Gavit pre AFP, ktorú cituje ČTK. Chcel aby jeho priezvisko zostalo anonymné.

Ľudia v Alma-Ate vyrabovali viacero obchodov. Na sociálnych sieťach sa tiež objavili zábery, ako bager prerazil výklad obchodu s cieľom dostať sa k potravinám alebo ďalším tovarom.

Ako baranidlá pri obsadzovaní vládnych budov slúžili aj ukradnuté hasičské vozidlá. Kazašským hasičom ich zmizlo sedem.

Rabuje sa, podpaľuje a kradne

Jeden z dobrovoľníkov agentúre AFP povedal, že sa rozhodol prísť kvôli výzve na sociálnych sieťach. Úrady v nej žiadali o pomoc s ochranou mesta pred výtržníkmi, z ktorých niektorí sa zameriavajú na supermarkety, lovecké obchody a záložne, kde chcú získať zbrane alebo kradnúť.

„Chcem mestu pomáhať. Udalosti troch alebo štyroch posledných dní sú hrozné,“ povedal zamestnanec banky Aziz Baltabajev. „Malo by to uštedriť lekciu ľuďom aj vláde,“ dodal.

Otvorené obchody sú skôr výnimkou a ľudia začínajú mať obavy, ako si zaobstarajú zásoby. Uprostred obchodov s rozbitými výkladmi sa ešte nájdu nejaké otvorené, no regály s potravinami sú v nich takmer prázdne. Niekde nemajú ani základné jedlo ako chlieb, upozorňujú reportéri.

Obyvatelia sa počas piatka nahrnuli k niekoľkým otvoreným čerpacím staniciam, tvorili sa tu dlhé rady. Funguje tiež len hŕstka reštaurácií.

Pred podobnými prevádzkami si obyvatelia rozprávajú o potýčkach medzi vojakmi a demonštrantmi alebo si rozprávajú, komu sa čo prihodilo počas uplynulých dní. „Na začiatku týždňa som dal telefón do záložne. Obchod však medzitým vykradli. Myslím, že už svoj telefón nikdy neuvidím,“ povedal jeden z obyvateľov Kazachstanu.

Prvý prezident mal ujsť do Kirgizska

Prvý prezident Kazachstanu Nursultan Nazarbajev, podľa ktorého pred tromi rokmi parlament zmenil názov hlavného mesta krajiny, údajne odletel s dcérami a ich rodinami do metropoly Biškek v susednom Kirgizsku, písala agentúra TASR.

Nazarbajev bol v stredu svojím nástupcom Kasym-Žomartom Tokajevom zbavený funkcie predsedu republikovej Bezpečnostnej rady. Túto funkciu momentálne zastáva samotný Tokajev, ktorý to oznámil v televíznom prejave k národu.

Nazarbajev ako prezident stál na čele Bezpečnostnej rady takmer 30 rokov a od roku 2019, keď odišiel z postu hlavy štátu, to bola jeho posledná „nereprezentatívna funkcia“.

Елбасы находится в столице Казахстана городе Нур-Султане. Просим не распространять заведомо ложную и спекулятивную информацию. Елбасы проводит ряд консультативных встреч и находится на прямой связи с Президентом Казахстана Касым-Жомартом Токаевым.

— Aidos Ukibay (@Aidos_Ukibay) January 8, 2022

Prvý prezident nezávislého Kazachstanu však v sobotu prostredníctvom tlačového úradu oznámil, že sa stále nachádza v hlavnom meste Nur-Sultan a vôbec z tejto stredoázijskej krajiny počas aktuálnych protivládnych nepokojov neodišiel. Informácie o svojom úteku pokladá za fámy.

Exprezidentov hovorca Ajdos Ukibaj na twitteri napísal, že Nazarbajev je „v priamom kontakte“ s kazašským terajším prezidentom Kasymom-Žomartom Tokajevom, ktorého si Nazarbajev sám v roku 2019, keď odstúpil z funkcie hlavy štátu, vybral za svojho nástupcu.

Nazarbajev „vyzýva každého, aby – s cieľom vyriešiť súčasnú zložitú situáciu v štáte a zabezpečiť integritu krajiny – vyjadril podporu prezidentovi Kazachstanu,“ uviedol v tweete Ukibaj.

Hovorca zároveň vyzýva, aby sa prestali úmyselne rozširovať nepravdivé a špekulatívne informácie, ktorých typickým príkladom sú neoverené správy o tom, že Nazarbajev zo svojej vlasti odišiel.

Súčasný prezident Tokajev vyjadril názor, že za nepokojmi v krajine stoja „finančne motivovaní sprisahanci“, ktorí majú „starostlivo premyslený plán“.

Tokajev avizoval, že ako hlava štátu a predseda Bezpečnostnej rady má v úmysle „konať čo najtvrdšie“. Počas týždňa povolil aj ostrú streľbu do demonštrantov, ktorí sa nevzdajú.

Vo svojom prejave súčasne poprel správy o svojom úteku a vyhlásil, že „nech sa deje čokoľvek“, zostane v hlavnom meste Alma-Ata, pričom avizoval, že „čoskoro príde s novými návrhmi na politickú transformáciu Kazachstanu“. Ubezpečil, že je naďalej prívržencom dôsledných reforiem.

O tom, ako stabilizovať situáciu v Kazachstane, sa rozprával aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, oznámil Kremeľ.

Tokajev Putina informoval, že v najbližších dňoch plánuje iniciovať videokonferenciu štátov Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB).

V Kazachstane zahynuli podľa BBC už desiatky ľudí. Zomrelo minimálne 18 vojakov a policajtov. Medzi civilnými obeťami je aj zamestnanec mestského TV kanála v Alma-Ate. Agentúra Interfax tiež informovala, že 5. januára bolo počas prechádzky s rodičmi smrteľne postrelené 11-ročné dieťa.

Český portál ČT24 napísal, že od začiatkov nepokojov zadržali štátne bezpečnostné zložky takmer 4 300 ľudí. Medzi zadržanými majú byť aj cudzinci, podľa kazašského ministerstva vnútra „občania susedného štátu“.

Zatknutý bývalý premiér Masimov

Pre podozrenie z velezrady zatkli bývalého šéfa tajných služieb Karima Masimova. Napísala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na sobotné oznámenie Výboru národnej bezpečnosti (KNB), na ktorého čele stál Masimov od roku 2016 až do stredy tohto týždňa, informuje TASR.

Masimov, blízky spolupracovník Nazarbajeva, bol v rokoch 2007 – 2012 a 2014 – 2016 aj predsedom kazašskej vlády. Funkcie šéfa kontrarozviedky bol zbavený počas turbulentných udalostí.

„Šiesteho januára tohto roku začala národná bezpečnostná rada predbežné vyšetrovanie velezrady,“ oznámila bezpečnostná rada.

„V rovnaký deň bol predbežne zatknutý bývalý riaditeľ KNB K. K. Masimov, ktorý je podozrivý zo spáchania tohto zločinu, spoločne s ďalšími osobami,“ uviedla rada bez toho, aby menovala ďalších zatknutých.

Situácia v Kazachstane sa vyhrotila 2. januára, keď sa v Žanaozen na západe krajiny začali zhromaždenia proti prudkému zvýšeniu cien skvapalneného plynu.

Tie potom prerástli do masívnych protestov po celej krajine s ekonomickými a politickými požiadavkami. Štvrtý a piaty januárový deň došlo v Alma-Ate k potýčkam demonštrantov s bezpečnostnými silami. V stredu bola odvolaná vláda. V krajine platí výnimočný stav.

Najväčšia stredoázijská krajina s 19 miliónmi obyvateľov, v ktorej už viac ako tri desaťročia vládne autoritársky režim, bola dlho spájaná s bohatými prírodnými zdrojmi a stabilitou.

V krajine pôsobí mnoho diplomatov. Tým americkým, ktorí nie sú nevyhnutní pre chod generálneho konzulátu, umožnili Spojené štáty odísť aj spoločne s rodinami.

„Americkí občania by si mali byť vedomí toho, že násilné protesty môžu výrazne ovplyvniť konzulárne služby poskytované veľvyslanectvom Spojených štátov, a to vrátane pomoci americkým občanom, ktorí odchádzajú z Kazachstanu,“ upozornilo americké ministerstvo zahraničia.

Zbrane z Nemecka už neprídu

Svoj vývoz zbraní do Kazachstanu zatiaľ zastavilo Nemecko vzhľadom na tamojšie aktuálne nepokoje. Tieto nevyhnutné kroky boli podniknuté so zámerom, aby sa do tejto stredoázijskej republiky nedostával takýto tovar, informovala v sobotu tlačová agentúra DPA.

Minulý rok bolo udelených 25 licencií na dodávky zbraní do Kazachstanu v celkovej hodnote približne 2,2 milióna eur. To je pomerne nízka hodnota, ale zastavenie vývozu sa vzhľadom na súčasnú situáciu považovalo za potrebné.

Najväčšie kazašské mesto Alma-Ata, ktoré je i ekonomickým centrom krajiny, sa v uplynulých dňoch zmieta v nepokojoch vrátane podpaľovania vládnych budov a masového rabovania.

Najväčšiu vlnu protestov za ostatné roky vyvolala nevôľa obyvateľov nad výrazne zvýšenými cenami pohonných hmôt na čerpacích staniciach. Nepokoje sa čoskoro premenili na násilné protivládne demonštrácie. Kazachstan je pritom bohatý na ropu a zemný plyn.

Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev medzitým rozpustil vládu. V stredu večer zasiahla v Alma-Ate armáda. Vojenská aliancia bývalých sovietskych štátov pod velením Ruska – Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) – vyslala do krajiny výsadkárov ako súčasť mierových síl.

Tokajev vydal v piatok rozkaz na streľbu do ozbrojených demonštrantov ohrozujúcich prežitie jeho autoritárskej vlády. Medzinárodná ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch podľa rozhlasovej stanice Azattyk vyzvala kazašské úrady, aby okamžite odvolali rozkaz „strieľať bez varovania“. Informovala TASR.

Organizácia upozorňuje, že tento rozkaz „porušuje medzinárodné právne záväzky Kazachstanu,“ ktoré prisľubujú „rešpektovať a chrániť právo na život“.

Tokajev podľa rozhlasu Azattyk tvrdil, že v Alma-Ate „útočilo 20-tisíc militantov“. Rozhlasová stanica pripomenula, že prezident už predtým tvrdil, že udalosti v meste majú „organizovaný“ charakter a sú do nich zapojené „vonkajšie sily“. K týmto svojim tvrdeniam však doteraz neposkytol žiadne dôkazy.

Okrem toho Tokajev vo svojom prejave obvinil zo zodpovednosti za chaos a rabovanie, ktoré zachvátili najviac najväčšie mesto krajiny, „takzvané slobodné médiá“, „osobnosti zo zahraničia“, ako aj „takzvaných ochrancov ľudských práv a aktivistov“, ktorí „sa stavajú nad zákon a sú presvedčení, že majú právo zhromažďovať sa, kde chcú, a rozprávať, čo chcú“.

Pravoslávni oslavujú Vianoce

Tokajev ohlásil na pondelok 10. januára deň štátneho smútku za obete nepokojov v krajine. Na celom území krajiny platí výnimočný stav, ktorý zakazuje akékoľvek hromadné akcie. Nepovoľuje ani konanie bohoslužieb.

Pravoslávni kresťania, ktorí práve v tieto dni slávia Vianoce, sa tak na bohoslužby nedostali. Agentúra AP píše o rane pre početnú skupinu kazašských ortodoxných kresťanov.

Kazašský biskup s nemeckým pôvodom Athanasius Schneider ale v sobotu na Twitteri napísal, že katolíci v Kazachstane sú počas nepokojov v bezpečí, a aj naďalej pokračujú v sláveniach svätých omší či eucharistických adoráciách.

The Catholics in Kazakhstan are thanks to God safe. In our churches we continue to celebrate the Holy Mass, doing Eucharistic Adoration and praying particularly for peace in our country and for harmony in the social live, which the Kazakh people desire.

— Bishop Athanasius Schneider (@BishopAthanas1) January 8, 2022

„Modlíme sa najmä za pokoj v našej krajine a za harmóniu v spoločenskom živote, po ktorej kazašský ľud túži,“ napísal Schneider.

V krajine žije asi 250-tisíc pravoslávnych kresťanov, z ktorých mnohí sú etnickí Poliaci, Nemci či Litovčania. Katolícka populácia tu značne vzrástla po deportáciách za sovietského vodcu Josifa Stalina, napísala agentúra Catholic News Agency.

Väčšina kazašských kresťanov sa zúčastňuje latinského obradu, existuje však aj menšina byzantského obradu s približne tromi tisíckami členov.

Foto AP/Vasily Krestyaninov​ alebo NUR.KZ