Lekári odpovedajú na otázky:
Napriek tomu, že nevieme presne povedať, na koľko percent bude ochrana voči omikronu, keďže klinické pozorovania na výraznom počte ľudí ešte nie sú spoľahlivo nahlásené – existuje malá štúdia, ktorá sa pokúsila o predikciu, ktorá nebude úplne nespoľahlivá.
V nej sa predpokladá, že dve dávky ochránia proti symptomatickému omikronu na 35 % a proti ťažkému priebehu na 77 %. Vieme, že v skúmavkových testoch je protilátková ochrana po dvoch dávkach nedostatočná (aspoň čo sa týka neutralizujúcich protilátok), ale po tretej dávke stúpne na úroveň, kde už omikron dokáže zneutralizovať.
Kršák: Môže a asi aj bude. Môže to byť len o trochu, ale aj o dosť. Nie je však stále jasné, či je to hlavne vlastnosťami omikronu alebo skôr kombináciou vlastností omikronu dokopy s premorenosťou a mierou zaočkovanosti.
Z tohto pohľadu je preto férové povedať, že na miernejší priebeh sa môžu spoliehať skôr očkovaní a prekonaní, avšak nie nevyhnutne tí, ktorí sa s vírusom ešte nestretli a nie sú ani očkovaní. Taktiež nevieme, ako počet hospitalizácií ovplyvní obrovská infekčnosť omikronu, keďže omnoho vyššie počty nakazených denne môžu stále preťažiť nemocničný systém a výsledky priebehu choroby budú tak, samozrejme, tiež horšie.
Visolajská: Prvotné údaje z Juhoafrickej republiky naznačovali, že infekcia omikronom by mohla mať miernejší priebeh. Údaje sú však skreslené nižším priemerným vekom, premorenosťou populácie (aj variantom beta, ktorý u nás necirkuloval) a letom na južnej pologuli. Preto na presnejšie dáta si musíme ešte počkať.

Kršák: Ťažko odpovedať, pretože to závisí od konkrétneho človeka (mladý vs. starší, zdravší vs. chorľavejší), priebehu predošlého ochorenia a aj od toho, či nás zaujíma ochrana voči ochoreniu všeobecne (tá trvá kratšie) alebo ochrana voči ťažšiemu priebehu, ktorá síce trvá dlhšie, ale už nechráni až tak dobre proti prenosu na ďalších, vrátane blízkych, s ktorými človek trávi väčšinu času. Všeobecne sa zatiaľ zdá, že ochrana trvá dlhšie ako len po vakcinácii, ale s časom tiež výrazne klesá.
Visolajská: V prípade omikronu nemáme zatiaľ žiadne spoľahlivé dáta ani k tejto otázke. Predbežne sa predpokladá, že zvýšený stupeň ochrany poskytuje tretia dávka očkovania, dve dávky očkovania plus prekonanie infekcie alebo aj nedávne prekonanie infekcie s dostatočnými príznakmi.
Kršák: Na toto ešte naozaj nie sú štúdie, ale pokiaľ to človeku nevadí a má o to záujem, tak ja hovorím, že áno, choďte – škodu si tým nenapáchate, keďže už jednak viete, ako na vás vakcína pôsobí. Nebudete prvý, kto tak urobí, a bezpečnosť tohto postupu už poznáme. Na základe toho, čo vidíme v niektorých štúdiách, je však, zdá sa, v poriadku, aj keby chcel človek chvíľu počkať.
Na základe dostupných dát by som si pri mladších a zdravších v tejto situácii trúfol povedať, že keby odložili ďalšiu dávku po dvoch a chorobe aj o 6 mesiacov od poslednej imunizácie (či už vakcínou, alebo chorobou), tak by to nemal byť výrazný problém. Avšak znovu pripomeniem, že odhadov je zatiaľ málo a aj u tých, ktorí prekonali ochorenie a podstúpili vakcináciu, je ochrana proti symptomatickému priebehu odhadovaná na približne 73 % a proti ťažkému priebehu až 95 %.
Visolajská: Hybridná imunita sa javí byť ako dostatočná. Dôležitý je aj čas od posledného „ataku“, teda od posledného očkovania alebo prekonania, lebo imunita časom klesá. Tretiu dávku očkovania pred nástupom omikronu u nás rozhodne odporúčam, čo znamená zaočkovať sa hneď teraz.
Kršák: Pointou imunity je vyhnúť sa ochoreniu. Myšlienka, že ochoriem preto, aby som sa chorobe v budúcnosti vyhol, vyzerá hneď v úvode problematická. Už aj preto, že cieľom je nielen nezomrieť a/alebo nemať trvalé následky a poškodenia po covide, ale aj nebyť zbytočne vyradený z práce, posilňovne alebo pravidelného behania na 1-2 týždne.
Ak teda človek ochorie, tak sa vyššie uvedeným rizikám v podstate už vystavil. Krátkou odpoveďou na pôvodnú otázku teda je – nie, navrhujem radšej zaočkovať sa treťou dávkou, ako čakať už po druhej len na chorobu.

Jej účinnosť proti prvotnému vírusu sa pohybuje okolo 90 percent, voči omikronu je otázna. Slovensko získa 340-tisíc dávok.
Samozrejme, treba uznať, že po dvoch dávkach, a teda existujúcej bunkovej imunite (nielen protilátkovej), sú tie riziká výrazne nižšie, ale pokiaľ neviete svoju tretiu dávku presmerovať niekomu, kto ešte nie je zaočkovaný vôbec, tak je lepšie dať si ju, ako čakať na chorobu. Očkovanie je pri omikrone vhodnejšie aj preto, že väčšina momentálne dostupných monoklonálnych protilátok na Slovensku proti omikronu účinkovať nebude – čiže riskovať sa neoplatí ani z tohto dôvodu.
Visolajská: V pandémii nejde o súťaž o najlepšiu imunitu proti covidu, ale o zachovanie zdravia a životov ľudí. Pre jednotlivca je z pohľadu zdravia najvýhodnejšie sa trikrát zaočkovať a zároveň sa vyhnúť maximálnej infekčnej dávke nosením respirátora, vetraním a odstupmi.
Kršák: Ako som už odpovedal na predchádzajúcu otázku vyššie, keďže vieme, že aj hybridná imunita časom klesá, a keďže nevieme presmerovať dávky tým, ktorí by ich chceli, ale nevedia ich zohnať – tak v tejto situácii by som asi poradil dať sa po 6 a viac mesiacoch zaočkovať. Báť sa už nie je čoho, už ste si to všetko vyskúšali, a pokiaľ je vakcín dostatok, tak načo riskovať akúkoľvek peripetiu s ďalším ochorením.
Visolajská: Takýto človek istý stupeň ochrany pravdepodobne má, avšak absolútne sa nedá naň spoľahnúť. Zároveň platí, že v tejto situácii je vhodné sa zaočkovať treťou dávkou, nevidím dôvod, prečo tak nespraviť. Vlna omikronu bude taká rýchla, že sa s vírusom stretneme skôr, ako sa vôbec začne vyrábať aktualizovaná vakcína proti omikronu, v prípade, že sa vyrábať vôbec začne.
Foto – TASR/Ján Krošlák a Lukáš Grinaj
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.