Štúdia o protilátkach Viac ako polovica neočkovaných na Slovensku nemá protilátky proti covidu

Viac ako polovica ľudí neočkovaných proti covidu nie je chránená protilátkami. Vyplýva to zo štúdie, ktorá sa realizovala vo viacerých lokalitách Slovenska takmer so 4000 účastníkmi.

Zároveň polovica ľudí, ktorá protilátky mala, ich mala iba nízkej hodnoty. V utorok o tom informovala epidemiologička Alexandra Bražinová spolu s predstaviteľmi inštitúcií, ktorí sa na štúdii podieľali.

Tretina bezpríznakových nemá žiadne protilátky

Štúdia ukázala aj to, že tretina z tých, ktorí prekonali koronavírus bez príznakov, nemala žiadne protilátky. Polovica ľudí, ktorá mala symptomatický priebeh ochorenia, mala stredne vysoké alebo vysoké hodnoty protilátok. 

„Úroveň protilátok sa pohybovala okolo 50 percent v čase, keď jednotlivé okresy prechádzali vrcholom svojej delta vlny. To znamená, že tá vlna dosiahla len asi polovičnú časť populácie, ktorá nebola zaočkovaná,“ vysvetlil matematik Richard Kollár.

Upozornil však, že pokles protilátok nastáva pomerne rýchlo a nízke hladiny protilátok pri variante omikron nemusia stačiť. Kollár dodáva, že výsledky štúdie môžu ukázať, kde bude počas ďalšej vlny väčší nápor na nemocnice.

Vyššie riziko môže byť napríklad v Lučenci, kde je nízka imunizácia. Naopak, najvyššia imunizácia je v Bratislave. 

MZ SR

Zber vzoriek uskutočnili vedci v novembri a decembri v mestách Bratislava, Košice a v okresoch Čadca, Považská Bystrica, Komárno, Kežmarok a Lučenec v populácii od 12 rokov. Účasť bola dobrovoľná.

Protilátky sa vyhodnocovali z kvapiek krvi. Ľudia s hodnotou nad 1,1 majú pozitívnu prítomnosť protilátok, nad 3,5 ide o vysokú hodnotu. Zbierali sa aj údaje o prekonaní ochorenia COVID-19.

Milión ľudí nie je chránených očkovaním či prekonaním

Strednú alebo vysokú hodnotu protilátok mali podľa Mišíka najmä ľudia (44 percent), ktorí prekonali ochorenie COVID-19 so symptomatickým priebehom. „Je veľké množstvo ľudí, ktorí nemajú ochranu pred COVID-19 ani v podobe vakcíny, ani v podobe prekonania ochorenia,“ zhodnotil. 

Mišík ďalej hovorí, že ak by sa výsledky štúdie premietli na celé obyvateľstvo, tak okolo milióna ľudí na Slovensku nie je proti covidu chránených očkovaním či prekonaním.

Vedecký riaditeľ Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied Juraj Kopáček zároveň upozornil, že ani prítomnosť protilátok neznamená ochranu proti ochoreniu. „Protilátky sú len jedna časť imunity. V čase nám klesajú,“ uviedol.

Bražinová vníma individuálny prínos štúdie, keďže jednotlivci získali údaje o svojej hodnote protilátok. Zároveň na populačnej úrovni sa podarilo zmapovať prítomnosť protilátok v danej lokalite. Kopáček víta aj spojenie inštitúcií a vytvorenie logistiky celého procesu.

Štúdia sa uskutočnila v gescii ministerstva zdravotníctva, vzorky zbierala Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave a Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, diagnostikovalo ich Biomedicínske centrum SAV, dátovú analýzu mala na starosti Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK a Inštitút zdravotných analýz.