Kto by sa v týchto dňoch prechádzal Kyjevom, uvidel by špinavé bezútešné mesto, ktoré vyvoláva smútok a beznádej. Keď sa v mysli vraciam späť k svojim predchádzajúcim návštevám, mám pocit, že je to deja vu. Toto mesto mi také pripadalo vždy. Vždy v ňom bol kus melanchólie, ktorá prechádzala až do depresie. Keď sa zadívate do očí miestnych ľudí, uvidíte únavu a smútok. Ani si nepamätám, či som niekedy v nich videl radosť a iskru. Možno v tých pár dňoch tesne po Majdane na jar 2014, keď sa nádejali, že sa všetko zmení k lepšiemu. Potom stratili Krym, vypukli boje v Donbase a nádej sa začala vytrácať. Dnes by sme ju na Ukrajine hľadali márne.

Čo sa stalo, že už nikto neverí, že bude lepšie? Jeden môj známy mi sprostredkoval názor svojho starého otca, jedného z mála etnických Nemcov, čo tu prežili celý svoj život. Podľa neho Ukrajina potrebuje aspoň tri revolúcie v rade, pri ktorých „budú elity vystrieľané“, aby bola nádej, že Ukrajina dostane dobrú vládu. Starý pán vyjadril hlbokú frustráciu ukrajinskej spoločnosti zo súčasných reformátorov. V krajine sa toho mení veľmi málo. Obyčajný Ukrajinec vníma rastúcu infláciu či nezamestnanosť, pretrvávajúcu korupciu a byrokraciu, neustále boje o moc medzi novou reformnou elitou a pozitív vníma minimum, ak vôbec. To všetko spôsobuje rozčarovanie a dezilúziu.

Avakov vs. Saakašvili ako vrchol ľadovca

Zhmotnením všetkého negatívneho sa stal premiér Arsenij Jaceňuk. Jeho strana radšej ani nešla do komunálnych volieb, aby nezakúsil totálnu porážku. Muž, ktorý stál pred necelými dvomi rokmi na Majdane a bol jedným z lídrov protestov, nie je dnes ďaleko od nepopularity zvrhnutého prezidenta Janukovyča.

Videozáznam hádky Avakova a Saakašviliho v plnej nahote ukázal stupeň vzájomného zhnusenia a opovrhnutia medzi ľuďmi premiéra a prezidenta. Zdieľať

Vnútorný boj hlavne medzi ľuďmi premiéra a prezidenta Porošenka je starého dáta, ale vždy sa ho darilo krotiť či aspoň zakrývať pred verejnosťou. Video spred pár dní, kde sa hádajú silní muži oboch strán – minister vnútra Avakov a gubernátor Saakašvili – ukázalo v plnej nahote stupeň vzájomného zhnusenia a opovrhnutia. Je potrebné dodať, že táto hádka sa konala za účasti premiéra i prezidenta, ktorí sa viac-menej mlčky prizerali. Predsedajúci prezident Porošenko sa iba pro forma snažil hádajúcich sa umravniť. Na videu vidno unudených ďalších vládnych predstaviteľov, ako sa nezúčastnene prizerajú. To všetko vyvoláva dojem, že ide o bežný spôsob komunikácie ukrajinskej elity.

Videozáznam zo zasadnutia ukrajinskej Národnej rady pre reformy zo 14. decembra 2015 počas prejednávania privatizácie v Odesskej gubernii a podozrení z korupcie, ktorá má byť riadená z vlády. Saakašvili (prezidentov človek) na zázname kričí na Avakova (človek Jaceňuka), že je zlodej a celá krajina to vie, ten v čase 2.37 na neho hodí pohár s vodou.  

Ak nespokojná ulica čoraz viac hovorí o treťom Majdane, nie je sa čomu diviť. Čo však by znamenal ďalší Majdan? Kto by na ňom stál proti komu a pomohol by vlastne?

Môj starý učiteľ na Kyjevskej univerzite hovoril, že Ukrajina bude dovtedy „majdanovať“, kým bude Ukrajina. Otázka znie, či by už ďalší Majdan nebol tým posledným.

Pravdepodobne aj predstavitelia Spojených štátov si uvedomujú, aká je situácia na Ukrajine krehká. Odkaz viceprezidenta Bidena bol jasný. Prezident a premiér musia držať spolu a zachovať status quo. Za každú cenu. Lebo iné možnosti sú pre Američanov a dosluhujúcu Obamovu administratívu iba horšie. Otázka je, či je status quo lepší aj pre Ukrajinu.

Pomohlo by obmeniť vládu?

Vymeniť premiéra nemusí byť také ťažké. Jeho strana je síce v parlamente druhá najsilnejšia, ale ukrajinskí poslanci sú veľmi tvárni a určite by sa našla široká koalícia, ktorá by podporila novú vládu. Táto koalícia by však bola nestabilná, keďže by pozostávala zo strán, z ktorých mnohí členovia si želajú nové voľby. Tie sú veľkým riskom pre prezidenta a samovraždou pre premiéra Jaceňuka. To, čo teda spája týchto dvoch mužov, je strach z výsledkov predčasných volieb a straty vlády. Inými slovami je tu silná motivácia dohodnúť sa a vládnuť ďalej až do riadnych volieb na jeseň 2018.

Viceprezident USA Joe Biden a ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk (foto: TASR/AP)

Dohoda však nemôže vyzerať ako status quo. Ukrajinci chcú zmenu vo vláde a ak nepríde, môže to nadobro zničiť šance prezidenta Porošenka na znovuzvolenie. Vláda musí byť reformovaná a pravdepodobne aj bude.

Ak je táto vláda kritizovaná za to, že nie je vládou odborníkov, ale poväčšine straníkov, tak v tej ďalšej odborníci nebudú žiadni. Nová vláda musí byť detailne politicky vyskladaná a vyvážená. Tam pre odborníkov miesto nie je. Bude teda nová vláda lepšia ako tá súčasná? S veľkou pravdepodobnosťou nie.

Nová vláda premiéra Jaceňuka bude iba pokračovaním tej starej so všetkými problémami medzi tábormi prezidenta a premiéra. Vznik takejto vlády teda problém Ukrajiny nevyrieši, iba ho posunie v čase. Pravdepodobne na obdobie, keď silný zahraničný mentor bude mať iné problémy ako Ukrajinu, teda za prezidentské voľby v USA.

Dovtedy sa ukrajinská kríza bude prehlbovať. Ekonomika sa určite nezlepší, korupčných škandálov či zneužívania moci bude pribúdať. S nimi bude rásť hnev ulice a sila radikálov. To všetko v krajine, ktorá je vnútorne rozorvaná, jednotlivé jej časti ovládajú oligarchické klany, na východe zúri občianska vojna, medzi ľuďmi je množstvo nelegálne držaných zbraní a žijú tu desaťtisíce mužov s čerstvými bojovými skúsenosťami z vlastnej krajiny.

Radikáli proti elitám

Radikáli sú samostatnou kapitolou ukrajinskej spoločnosti. Ich sila spočíva v tom, že Ukrajinci sa nevyrovnali so svojou minulosťou. Vyzdvihujú všetko dobré a ignorujú všetko zlé. Ak hovoria o svojich tragédiách, tak v zmysle, že ich zapríčinil niekto iný. Majú klasickú triádu: Rusi, Poliaci a Nemci. Teraz vedú Rusi, ale to sa môže rýchlo otočiť.

Keby teraz prišiel nový Majdan, stáli by na ňom radikáli proti prozápadným liberálom. Zdieľať

Na Majdane radikáli ukázali, že sú akčnou silou, ktorá neváha vziať do rúk zbrane a namieriť ich na vládne ozbrojené zložky i proti sebe navzájom, ak je to nutné pre dosiahnutie cieľa. Odvtedy sa stali ešte silnejšími, lepšie vyzbrojenými a vycvičenými a ich apetít a zápal rastie.

Radikáli posilňujú v ľuďoch neodôvodnené presvedčenie, že ich elity nie sú odrazom národa, ale jeho hlavným škodcom. Podporujú vieru, že keď bude dosť veľa úspešných Majdanov, nakoniec príde dobrá vláda.

Keby teraz prišiel nový Majdan, stáli by na ňom radikáli proti prozápadným liberálom.

Ak si niekto myslí, že v Kremli si budú nad takýmto vývojom mädliť ruky, tak má asi pravdu. Ukrajinci sami napravia ruskú chybu z roku 2014, keď si mysleli, že stačí poslať zelených mužíkov a Ukrajinci povstanú s cieľom pripojiť sa k Moskve. Stal sa skôr opak a Moskva posunula Ukrajincov bližšie k sformovaniu sa ako moderného politického národa.

Treba vybudovať novú západnú Ukrajinu

Keď sa pozeráme na Ukrajinu dnes, vidíme zlyhávajúci štát, ktorého problematickosť rastie a budúcnosť je neistá. Ukrajine chýba zjednocujúca idea. Je to iba súbor regiónov v starých rozpadajúcich sa sovietskych hraniciach. Je možné, že už čoskoro to nebude Sýria, čo nás bude trápiť, ale Ukrajina. Podotýkam, že Ukrajina má dvakrát toľko obyvateľov ako Sýria a už dnes skoro dva milióny z nich stratili svoje domovy a sú vyhnancami vo vlastnej zemi. Ak sa krajina prepadne do chaosu, títo a ďalší zamieria za hranice.

Už dnes sú skoro dva milióny Ukrajincov vyhnancami vo vlastnej zemi. Ak sa krajina prepadne do chaosu, títo a ďalší zamieria za hranice. Zdieľať

Ešte je čas na odvrátenie katastrofy. Neverím, že Ukrajinci majú dosť síl to dokázať sami. Svoju šancu dostali a zlyhali. Neverím, že na stabilnej Ukrajine skutočne záleží jej súčasným či minulým hlavným spojencom. Sú iba ďalšou šachovnicou hry zvanej geopolitika. Komu by na tom záležať malo, sme my, národy strednej Európy. Keď Ukrajina nezvládne svoje problémy a skolabuje, bude pre nás, našu bezpečnosť a náš spôsob života najväčšou hrozbou.

Neviem, či sa dá zachrániť jednotná Ukrajina. Skôr o tom pochybujem. Svoj čas zrejme premárnila. To, čo sa zachrániť dá, je stabilita na našich východných hraniciach skrz vybudovanie novej západnej Ukrajiny.

Michal Považan
Autor vyučuje na Univerzite Komenského v Bratislave, v minulosti pôsobil na Ukrajine.