Pakt z COP26 nie je vôbec ambiciózny, tvrdí zástupkyňa Slovenska

Hlavným a mimoriadne dôležitým bodom, ktorý sa nepodarilo dostať do finálnej dohody na nedávnej Klimatickej konferencii OSN v škótskom Glasgowe (COP26), je prísun peňazí pre krajiny náchylné na klimatickú krízu.

Pre TASR to uviedla Radka Slebodníková, ktorá sa pod záštitou Detského fondu OSN (UNICEF) zúčastnila na konferencii ako pozorovateľka a Slovensko reprezentovala aj na 16. Klimatickom samite mladých.

Glasgowský klimatický pakt nadväzuje na Parížsku dohodu a Kjótsky protokol. Postavený je na najnovšej správe Medzinárodného panelu pre klímu (IPCC). Na jej základe by sa mal boj proti klimatickej kríze zrýchliť, pričom výsledky by mali byť viditeľné už v roku 2030 namiesto 2050, ako sa pôvodne plánovalo.

„Dodržiavanie dohody sa má ukázať už budúci rok. Dúfam, že zvýšený diplomatický tlak, spôsobený aj ambicióznejšou slovnou formuláciou oproti Parížskej dohode, spôsobí priamu akciu väčšiny krajín,“ vyjadrila sa pre TASR Slebodníková.

Za najsilnejšiu stránku paktu považuje dohodu o znížení emisií metánu, ktorú pretláčali najmä EÚ a USA. Metán má ako skleníkový plyn až 30-krát silnejší efekt v porovnaní s oxidom uhličitým.

Expertka na klimatickú politiku Barbara Marianiová z Európskej environmentálnej kancelárie (EEB) ako pozitívum paktu vidí aj jasný signál pre klimatických skeptikov. „Je už nesporné, že vplyvom človeka sa klíma otepľuje rýchlosťou, ktorá nemá obdobu prinajmenšom za posledných 2000 rokov, a každá tona emisií prispieva ku globálnemu otepľovaniu,“ povedala pre TASR.

„Pakt ustanovuje za hlavný zdroj klimatickej krízy fosílne palivá. Znie to ako mierne trpkosladké víťazstvo, keďže o tom vedci hovoria roky. Podľa môjho názoru dohoda určite ambiciózna nie je, skôr presný opak,“ komentuje Slebodníková.

Marianiová s ňou súhlasí. „Glasgowský pakt o klíme obsahuje generický záväzok urýchliť úsilie o postupné znižovanie spotreby energie z uhlia a neefektívnych dotácií na fosílne palivá,“ uviedla.

Cieľom COP26 bolo dohodnúť sa na opatreniach, ktoré by udržali otepľovanie pod 1,5 stupňa Celzia, to však podľa Slebodníkovej nie je reálne.

„Už teraz sme v stave oteplenia o 1,1 stupňa Celzia oproti predindustriálnej dobe. Ak neuvidíme – a to v horizonte mesiacov – plnenie jednotlivých častí dohody, tak nemáme šancu,“ povedala pre TASR.

Marianiová z EEB upozorňuje, že súčasné klimatické záväzky pravdepodobne povedú k otepleniu o 2,4 stupňa Celzia.

COP26 sa konal od 31. októbra do 12. novembra v škótskom Glasgowe. Ďalšia klimatická konferencia, s názvom COP27, sa uskutoční na budúci rok v Egypte.