Klimatický samit COP26 Johnson vyzval svetových lídrov, aby podnikli dôrazné kroky na ochranu klímy

Britský premiér Boris Johnson otvoril v pondelok zasadnutie svetových lídrov na klimatickom samite OSN (COP26) varovaním, že svet musí konať proti globálnemu otepľovaniu teraz, inak smeruje ku katastrofe.

Budúce generácie podľa neho vystavia lídrom odsudzujúci verdikt, ak nebudú konať rozhodne, informovali o tom agentúry AFP a televízia Sky News.

Hnev bude nezastaviteľný

„Hnev a netrpezlivosť sveta budú nezastaviteľné, pokiaľ neurobíme z tejto konferencie COP26 v Glasgowe moment, keď začneme brať klimatickú zmenu vážne a postavíme sa reálne k uhliu, autám, peniazom a stromom,“ vyhlásil Johnson v úvodnom prejave.

Britský líder spomenul fiktívneho agenta Jamesa Bonda, keď uviedol, že filmy o ňom sa často končia tak, že je pripútaný k bombe a snaží sa ju deaktivovať.

„Sme dnes zhruba v rovnakej pozícii… ako James Bond,“ povedal Johnson účastníkom. „Tragédiou však je, že toto nie je film a tá bomba je skutočná,“ zdôraznil s tým, že svet je v súčasnosti na hodinách súdneho dňa „minútu pred polnocou“.

Johnson hovoril aj o takmer apokalyptickom svete, ak globálne teploty stúpnu nad dva stupne Celzia oproti úrovni spred priemyselnej revolúcie – niekoľkonásobne totiž vzrastie výskyt sucha i vĺn horúčav, pričom pri ničivom oteplení o štyri stupne Celzia by zmizli celé mestá.

Cena bude čím ďalej, tým vyššia

„Čím dlhšie budeme konať, tým vyššia bude cena,“ vyhlásil Johnson.

Konferenciu COP26 budú podľa neho ostro sledovať mladšie generácie. Priemerný vek lídrov na samite je 60 rokov, konštatoval s tým, že ľudia, ktorí budú vystavení najhorším dôsledkom klimatickej zmeny, sa ešte ani nenarodili.

„Ak zlyháme, neodpustia nám,“ apeloval a dodal, že Parížska klimatická dohoda z roku 2015 poskytla svetu záchranný čln a tomu teraz treba dať silný impulz a vyslať ho na cestu k ekologickejšej svetlejšej budúcnosti.

Konferencia COP26 pritom nie je koncom tohto úsilia – aj v prípade jej úspechu bude znečisťovanie ovzdušia pretrvávať –, musí však byť „začiatkom konca“ devastujúcej klimatickej zmeny, dodal britský premiér.

Klimatický samit COP26 Šancu na zmenu máme, chýba nám však politická vôľa, tvrdí kardinál Parolin

Postoj Vatican News

Generálny tajomník OSN António Guterres v pondelok povedal, že svetoví lídri musia na klimatickom samite konať tak, aby „zachránili ľudstvo“ a ochránili planétu.

Zároveň varoval, že v súčasnosti si spaľovaním fosílnych palív a ničením životného prostredia „kopeme vlastné hroby“. Guterres sa takto podľa agentúry AFP vyjadril v prejave, ktorý predniesol v úvode zasadnutia svetových lídrov na COP26.

Obmedziť otepľovanie na 1,5 stupňa

Guterres uviedol, že na vrchole jeho zoznamu priorít pre samit COP26 je požiadavka, aby krajiny dodržiavali záväzok obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia oproti hodnotám spred priemyselnej revolúcie vyplývajúci z Parížskej klimatickej dohody z roku 2015.

Generálny tajomník OSN zároveň podotkol, že šesť rokov, ktoré prešli od dosiahnutia Parížskej klimatickej dohody, bolo vôbec najteplejších šesť rokov v histórii meraní.

Guterres ďalej lídrov svetových ekonomík vyzval na tzv. dekarbonizáciu a postupné ukončenie používania uhlia na výrobu elektriny. Uviedol tiež, že svetoví lídri musia prejaviť „maximálne ambície“, aby bol aktuálny klimatický samit úspešným.

„Je čas povedať dosť. Dosť už bolo surovosti voči biodiverzite. Dosť bolo zabíjania sa uhlíkom. Dosť bolo zaobchádzania s prírodou ako so záchodom. Dosť bolo pálenia, vŕtania a ťažby… Kopeme si vlastné hroby,“ povedal v prejave. Ten predniesol hneď po britskom premiérovi Borisovi Johnsonovi, ktorý zasadnutie otvoril.

Guterres zároveň vyzval bohaté krajiny, aby plnili svoj záväzok poskytovať ročne 100 miliárd dolárov na pomoc chudobnejším krajinám zasiahnutým klimatickými zmenami. Na svetových lídrov zároveň apeloval, aby robili viac na ochranu zraniteľných spoločenstiev.

Dodal, že katastrofy súvisiace s klimatickými zmenami ovplyvnili za posledné desaťročie životy takmer štyroch miliárd ľudí.

Biden sa ospravedlnil za Trumpovo odstúpenie od parížskej dohody

Americký prezident Joe Biden sa na samite verejne ospravedlnil za to, že jeho predchodca Donald Trump odstúpil od parížskej klimatickej dohody z roku 2015.

Biden zároveň pripustil, že veľkú časť zodpovednosti za odvrátenie klimatickej krízy nesú Spojené štáty a ďalšie rozvinuté krajiny.

„Nemal by som to robiť, ale ospravedlňujem sa za skutočnosť, že predchádzajúca (americká) administratíva odstúpila od parížskej dohody, čím nás dostala do veľmi nepríjemnej situácie,“ vyhlásil Biden pred účastníkmi glasgowskej konferencie.

Súčasný demokratický šéf Bieleho domu, ktorý ihneď po nástupe do funkcie opäť pristúpil k parížskej dohode, dlhodobo kritizuje Trumpovu politiku v oblasti ochrany klímy.

Americký prezident Joe Biden. Foto - AP/Yves Herman

Za odstúpenie od parížskej dohody sa však v pondelok ospravedlnil vôbec po prvý raz, uvádza AP.

Biden vo svojom vystúpení v Glasgowe pripustil, že bohaté krajiny, ktoré sa výrazne podieľali na odlesňovaní a ďalších formám ničenia životného prostredia nesú v súčasnosti „obrovské“ bremeno zodpovednosti voči chudobným krajinám. Tie podľa neho produkujú oveľa menej emisií, ale napriek tomu sú ťažko postihnuté dôsledkami globálneho otepľovania.

Podľa amerického prezidenta sú však snahy o obmedzenie emisií skleníkových plynov, napriek vysokým finančným nákladom, zároveň aj príležitosťou na vznik pracovných miest v rámci prechodu na obnoviteľné zdroje energie a využívanie elektromobilov namiesto fosílnych palív.

Merkelová a Macron podporili razantnejšie opatrenia

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval najväčších svetových producentov emisií, aby okamžite zvýšili svoje záväzky v oblasti boja proti klimatickým zmenám.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová zasa apelovala na globálne spoplatnenie emisií skleníkových plynov a ukončenie spaľovania uhlia.

Macron obhajoval ciele Parížskej klimatickej dohody z roku 2015, avšak priznal, že krajiny sveta ani zďaleka nespĺňajú svoj záväzok obmedziť globálne otepľovanie na maximálne 1,5 stupňa Celzia oproti hodnotám spred priemyselnej revolúcie. „Vieme, že tam ešte nie sme,“ povedal.

„Kľúčovým počas nasledujúcich 15 dní (konferencie) bude, aby najväčší producenti emisií ... posilnili svoje ambície,“ povedal Macron bez toho, aby spomenul konkrétne krajiny.

Francúzsky prezident Emanuel Macron s libanonským premiérom Najibom Mikatiom. Foto - AP/Evan Vucci

Dosluhujúca nemecká kancelárka Angela Merkelová. Foto - AP/Phil Noble

„Je to jediný spôsob, ako urobiť našu stratégiu vierohodnou ... a urobiť z hodnoty 1,5 stupňa Celzia dosiahnuteľný cieľ,“ skonštatoval Macron.

Francúzsky prezident zároveň varoval, že domorodí obyvatelia sú často prvými obeťami klimatických zmien a že obzvlášť zasiahnutými sú niektoré regióny v Afrike, Tichomorí a Karibiku.

Dosluhujúca nemecká kancelárka Merkelová označila globálne spoplatnenie emisií skleníkových plynov za efektívny nástroj boja proti zmene klímy. „Európska únia už takéto spoplatnenie zaviedla a zavádza sa už aj v iných krajinách, napríklad v Číne,“ uviedla.      

Merkelová tiež vyzvala na celosvetové ukončenie spaľovania uhlia pre potreby výroby elektrickej energie.

Podľa kancelárky, ktorá sa po 16 rokoch na čele nemeckej vlády chystá - zrejme v prvej polovici decembra - odísť do politického dôchodku, stojí pred svetovým spoločenstvom v otázkach ochrany klímy stále veľa práce. Konferencia COP26 je podľa nej pravdepodobne posledným veľkým summitom, na ktorom sa zúčastňuje ako šéfka vlády.

Čaputová rokovala s princom Charlesom

V Glasgowe má zastúpenie aj Slovensko. V rámci klimatickej konferencie sa stretla slovenská prezidentka Zuzana Čaputová s britským princom Charlesom, s ktorým diskutovala o opatreniach na ochranu klímy.

Čaputová s Charlesom diskutovala o tom, ako Slovensko a Spojené kráľovstvo prispievajú k ochrane klímy, aj o tom, že naliehavosť klimatickej krízy pociťujú najmä mladí ľudia.

Zároveň sa zhodli, že potreba ochrany klímy nepredstavuje iba náklady, ale môže byť spojená aj s veľkými ekonomickými príležitosťami.

Prezidentka tiež oznámila, že sa na glasgowskej konferencii stretla aj s viacerými ďalšími svetovými lídrami a osobnosťami. Rozlúčila sa napríklad s dosluhujúcou nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, ktorej poďakovala za jej dlhoročné pôsobenie v politike.

Prezidentka Zuzana Čaputova s britským princom Charlesom. Foto AP/Jane Barlow

Čaputová zdraví britského premiéra Borisa Johnsona. Foto AP/Christopher Furlong

Hovorila aj so šéfkou Európskej komisie Ursulou Von Der Leyenovou, pričom vyjadrila potešenie, že EÚ oznámila klimatické ciele, ktoré patria medzi tie najambicióznejšie.

Čaputovú potešilo aj jej stretnutie so známym britským prírodovedcom Davidom Attenboroughom, ktorého dokumenty podľa jej slov výrazne ovplyvnili naše nazeranie na prírodu.

S islandskou premiérkou Kathrín Jakobsdóttir diskutovala slovenská prezidentka o tom, ako môže byť Island pre SR vzorom v transformácii na tzv. zelenú ekonomiku.

Čaputová odcestovala do Škótska v nedeľu popoludní bežnou komerčnou linkou, s prejavom na konferencii vystúpi v utorok.

Klimatický samit OSN, známy pod skratkou COP26, ktorý má stanoviť nové globálne ciele pre znižovanie emisií, sa začal v nedeľu v škótskom Glasgowe. Konferencia potrvá do 12. novembra.

Dvojtýždňové podujatie odštartovalo Fórum svetových lídrov, ktoré sa koná 1. a 2. novembra. V týchto dňoch bude Prezidentský palác v Bratislave večer osvetlený symbolicky nazeleno.

Zapojí sa aj Rusko, na samit však Rusi neprišli

Kremeľ v pondelok uviedol, že Moskva sa chce naďalej plne angažovať v celosvetovom úsilí o obmedzenie klimatickej zmeny, aj keď sa ruský prezident Vladimir Putin nezúčastní na klimatickej konferencii. Informovala o tom agentúra AP.

Putinov hovorca Dmitrij Peskov novinárom povedal, že formát konferencie v škótskom Glasgowe neumožnil ruskému prezidentovi vystúpiť s príhovorom prostredníctvom videospojenia.

Dodal však, že Putin sa nahratým videoposolstvom pripojí ku konferencii o využívaní lesov a pôdy, ktorá bude súčasťou podujatia COP26.

Peskov uviedol, že Rusko sa bude držať svojho cieľa dosiahnutia tzv. uhlíkovej neutrality do roku 2060. USA a EÚ naliehajú na Moskvu, aby v tomto smere stanovila ambicióznejší cieľ do roku 2050.

Peskov zároveň vyhlásil, že Rusko už predstihlo niektoré západné krajiny, pokiaľ ide o podiel nízkouhlíkových zdrojov výroby elektriny. Zdôraznil okrem toho nutnosť venovať pri plánovaní globálneho klimatického úsilia osobitnú pozornosť potrebám rozvojových krajín a zohľadňovať ich nízke emisie z minulosti.

Na samit nepríde ani Erdogan

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan oznámil, že sa nezúčastní na klimatickom summite. Organizátori totiž podľa jeho slov nevyhoveli bezpečnostným požiadavkám Turecka, uvádza agentúra DPA.

Očakávalo sa, že Erdogan na summit v Glasgowe pricestuje v pondelok, keď sa tam začalo zasadnutie svetových lídrov.

Turecký prezident však v nedeľu večer povedal novinárom na palube lietadla, ktorým odchádzal zo summitu krajín G20 v Ríme, že sa rozhodol zmeniť svoje plány a namiesto Glasgowu sa vracia domov. Ako dôvod podľa tureckej agentúry Anadolu uviedol, že neboli splnené bezpečnostné štandardy, o ktoré žiadala Ankara a ktoré sa uplatňujú pri všetkých zahraničných cestách prezidenta.

Erdogan dodal, že britská strana ho o tejto skutočnosti informovala „na poslednú chvíľu“. „Ide o záležitosť, ktorá sa týka nie len našej vlastnej bezpečnosti, ale aj reputácie našej krajiny,“ povedal Erdogan novinárom, pričom nesplnené požiadavky Ankary nekonkretizoval.

Turecký prezident však Britániu ako hostiteľskú krajinu klimatickej konferencie obvinil z toho, že v tomto smere vyhovela požiadavkám iných krajín, nie však Turecku.

„Ani toto nebolo v súlade s diplomatickou praxou. To sme nemohli akceptovať,“ dodal.

Agentúra DPA dodáva, že Erdogan sa tak pridal k svetovým lídrom ako čínsky prezident Si Ťin-pching, ruský prezident Vladimir Putin či brazílsky prezident Jair Bolsonaro, ktorí sa na klimatickej konferencií v Glasgowe taktiež osobne nezúčastňujú. Viacerí neprítomní lídri sa prihovoria k účastníkom glasgowskej konferencie virtuálne zo svojich domovských krajín.