Návšteva pápeža Františka na Slovensku mala veľký ohlas medzi veriacimi katolíkmi, ale aj medzi ľuďmi, ktorí nepatria k cirkvi. Aký však bude jej dlhodobejší vplyv na krajinu? Viacerých osobností sme sa opýtali nasledovné otázky:
1. Aký najsilnejší odkaz pre našu krajinu zanechala návšteva pápeža Františka?
2. Bolo pre vás v posolstvách pápeža niečo natoľko silné, že máte teraz potrebu spraviť aj zmenu v osobnom živote?
Odpovedajú Martin Luterán, Milan Kňažko, Dagmar Babčanová, Viliam Karas, Oľga Gyárfášová, Karol Lovaš, Matej Tóth, Renáta Vinczeová a Štefan Bučko.

Martin Luterán, rektor a spoluzakladateľ Kolégia Antona Neuwirtha
1. Pápež František skoro v každom príhovore opísal aj nejakú peknú vlastnosť Slovenska. Myslím, že tým mohol chcieť povzbudiť Slovákov k zrelej láske k svojej vlasti. Slovensko má veľký potenciál byť poslom pokoja, svedkom viery či pohostinným miestom pre všetkých, ktorí ním prejdú. Všetky tieto črty už Slovensko ukázalo a môže ukázať znova, ak ich prijme ako svoje vlastné, ako vzácny dar, ktorý môžeme ponúknuť iným. Myslím, že nám Slovákom zdravý patriotizmus chýba a dosť by nám pomohlo, keby sme tento impulz od pápeža z Argentíny zobrali vážne.
2. Áno. Viaceré jeho slová ťali do živého. Je to skutočný duchovný otec, pastier, ktorý pozná svoje ovce. Teraz už len nedovoliť, aby sila zážitku zo stretnutia s ním vybledla rýchlejšie, ako dokážem niečo naozaj zmeniť.

Milan Kňažko, herec
Ako malý chlapec som, nie celkom dobrovoľne prežil niekoľko rokov na juhu stredného Slovenska. Rád si na to spomínam. Vnímam tieto roky ako súčasť pekného detstva, lebo viem, že mnoho detí politických väzňov komunistického režimu nemalo také šťastie. Náš pán farár nám na náboženstve často zdôrazňoval, že skutočný kresťan nemá o viere iba hovoriť, ale musí podľa viery žiť.
S odstupom času si uvedomujem, že pokrytectvo je najväčším nepriateľom skutočnej viery a presvedčenia. Pokrytectvo spolu so šírením strachu zbavuje ľudí slobody a vháňa ich za ostnaté drôty totalitných režimov.
Pápež František vykročil na cestu otvorenosti viery a ľudskosti vo vzťahoch. Je to dlhá púť a bola by škoda, keby na tejto ceste zostal osamotený. Samotné konvencie cirkví a obyčajná ľudská malichernosť vytvárajú možno tie najväčšie prekážky na tejto ťažkej ceste. Veľmi prajem Františkovi, aby jeho návšteva na Slovensku nebola márna.
Je to z mojej strany určite aj trochu sebecké, ale my doma vieme, že vo vývoji medziľudských vzťahov ideme opačným smerom a pridávame do kroku. Vieme to, ale nevieme si to priznať. Myslím si, že netreba hľadať nejaké tajomné dôvody štvordňovej návštevy našej krajinky. Nebola to náhoda.

Dagmar Babčanová, bývalá veľvyslankyňa SR pri Svätej stolici
1. Ja vidím v príchode pápeža Františka na Slovensko dovŕšenie jeho pastoračnej snahy zmeniť zmýšľanie tohto sveta. Dokonca sa mi zdá, že slová a povzbudenia, ako i vhodné návody a napomenutia, prenášajú veľkú hodnotu jeho encykliky Fratelli tutti do praktického života. Jeho výzvy platia pre celý svet, ale on to prišiel povedať na Slovensko, čo vo mne vzbudzuje veľkú vďačnosť, ale zároveň aj veľkú obavu, aby sme pár dní po návšteve na tieto slová nezabudli.
Určite však v nás zostanú dotyky pápeža s našou krajinou naprieč jej rôznorodosti, ako aj citlivé zachytenie jej bolestivých miest. Poukazuje na symptómy chorej spoločnosti, ktorá sa snaží obracať chrbtom k bolesti. Hovorí: nemôžeme pripustiť, aby niekto žil na okraji spoločnosti.
Vnáša novú kultúru láskavosti a vľúdnosti používaním troch základných slovíčok: ďakujem, odpusť, prosím. Znižuje riziko nedorozumení využívaním dialógu a načúvania, čo sa v tejto dobe rýchleho internetu takmer stráca. Vyzýva nás, aby sme sa zúčastňovali na rehabilitácii a podpore zranenej spoločnosti.
2. Pápež František vložil evanjeliové posolstvo do kontextu celého sveta. Učí nás, ako naše problémy zjednodušiť na základný princíp lásky a milosrdenstva. V tomto chápaní sveta vidím aj ja osobne môj životný program, aby som nezapadla do uniformity a nehľadela na tých, čo nepoznajú Krista, ako na svojich nepriateľov, ale aby som dokázala svedčiť o Kristovej láske všade a vo všetkom, čo je náročná úloha pre každého z nás.

Viliam Karas, šéf advokátskej komory
1. Že sa máme prestať sťažovať a šomrať, pozdvihnúť zrak, vysúkať si rukávy a urobiť niečo dobré pre tých, čo sú okolo nás, pre naše deti, pre našich susedov. Že každý z nás je jedinečný a má svoje poslanie.
2. Ešte viac času venovať dialógu, načúvaniu a službe druhým, budovaniu mostov.

Oľga Gyárfášová, sociologička
1. Silných odkazov bolo viac, obávam sa však, že v hektike súčasných dní veľmi rýchlo vyprchajú. Ak mám vyzdvihnúť pre mňa najsilnejší, tak je to apel na toleranciu voči iným, výzva proti nenávisti, predsudkom, diskriminácii, antisemitizmu. Tieto posolstvá boli v každom verejnom príhovore, najsilnejšie však zneli na stretnutí so židovskou komunitou v Bratislave a rómskou v Košiciach.
Dobre vieme – ani na to nepotrebujeme sociologické výskumy – koľko predsudkov voči inakosti je hlboko zakorenených v našej spoločnosti a ako často sa takéto postoje politicky mobilizujú a inštrumentalizujú, vyvoláva sa nenávisť.
„Nech nikto nie je stigmatizovaný alebo diskriminovaný“, povedal pápež v prezidentskej záhrade. Silným odkazom, najmä do cirkevných radov a medzi tých, ktorí robia „kresťanskú“ politiku, bola veta o tom, že „viera nespočíva v horlivosti viesť kultúrne vojny...“. Pápež František potvrdil svoju charizmu a vzbudil rešpekt hádam u všetkých, aj medzi nekatolíkmi, neveriacimi či agnostikmi.
2. Krátkodobo asi nie, prinajmenšom si to neuvedomujem. Dlhodobo ma určite ovplyvní hlboko prežitý humanizmus a ľudskosť jeho mimoriadnej osobnosti.

Karol Lovaš, premonštrátsky kňaz a novinár
1. Pápež nie je všemohúci. Jeho moc, podobne ako moc Boha, končí pri našej slobode. Jediné, čo obaja môžu, je inšpirovať. O to sa snažil pápež František aj na Slovensku. Vniesť do našich životov nádej. Ponúknuť obraz slobodnej, odvážnej a otvorenej cirkvi pre všetkých. Pripomenul nám, že boj vyčerpáva.
2. Do kostola ku mne chodí mladý otec s trojročným synom. Minimálne raz cez omšu vyjdu von, aby sa malý chlapec vyčúral. Pred časom mal svoj veľký deň. Zvládol to prvý raz sám. Až na tie stiahnuté nohavice, s ktorými sa vrátil dovnútra. Tato mu s nimi pomohol. O pár rokov mu to Daník môže vrátiť. Ten chlapec mi objasnil, že život má tri obdobia.
Prvé - keď chodíme so stiahnutými nohavicami, tretie - keď znovu chodíme so stiahnutými nohavicami, a potom je obdobie medzi nimi, keď sa nad tým dokážeme pousmiať. V prvej ani v tretej fáze nám to totiž smiešne nepripadá. Myslím, že to je i jedno z hlavných posolstiev návštevy pápeža Fratiška. Žiť život naplno. Ako dar. Menej v ňom o Bohu rozprávať a viac ho ukazovať.

Matej Tóth, atlét
1. Z môjho pohľadu jednoznačne spájať sa. Nerozdelovať sa, neprehlbovať bariéry, naopak, hľadať k sebe cestu. Bez ohľadu na to, či sme naľavo alebo napravo, za alebo proti, bieli alebo čierni, vaxeri alebo antivaxeri.
2. Pri každom rozhodovaní pamätať na jeho vyššie spomenutý odkaz. Lebo len my môžeme ten odkaz svojimi skutkami naplniť. Ja sa o to budem snažiť.

Renáta Vinczeová, dozorkyňa Západného dištriktu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku
1. Pápež František sa počas svojej návštevy snažil osloviť rôznorodé skupiny obyvateľov a poukázať na viaceré súčasné problémy. Myslím, že každý, aj veriaci, aj neveriaci človek, si mohol v jeho posolstvách a výzvach nájsť niečo, čo zarezonovalo práve pre neho ako to „najsilnejšie".
Zo spoločenského pohľadu je silným odkazom jeho správanie - napriek tomu, že pápež je nielen hlavou katolíckej cirkvi, ale aj dôležitou osobnosťou spoločenského života svetového významu, jeho prejavy a spôsoby komunikácie svedčia o ľudskosti, pokore, láskavosti, spolupatričnosti, otvorenosti a bezprostrednosti.
Z kresťanského pohľadu je silným odkazom výzva k autentickému kresťanstvu, aby sme sa neuspokojili s obradmi a tradíciami, nezastali na ceste k Ježišovi, k Jeho krížu, ale otvorili Mu svoje srdce a nechali Ho vstúpiť do nášho života.
2. Pre môj osobný život najviac zarezonovala výzva, aby sme nezabúdali na osamelosť a izoláciu našich blízkych, či už v rodine, našom okolí, v rámci cirkevných spoločenstiev. Často aj krátky rozhovor, návšteva, telefonát, modlitba alebo iný prejav záujmu o svojho blížneho môže pre toho druhého znamenať veľmi veľa.

Štefan Bučko, herec
1. Výzva sv. otca Františka k otvorenosti a zároveň k zakorenenosti je pre mňa veľmi silným posolstvom, pretože ako mnohé, zdanlivo oxymorické spojenia, nesie v sebe hlbokú pravdu. V žitom kresťanstve sme stále odkázaní na hľadanie balansu a stále si musíme pripomínať to biblické, ako byť vo svete a nebyť tým svetom.
Rozpoznávať, kedy ešte áno a kedy už nie. U pápeža Františka je to prirodzená súčasť jeho života. Kráča s človekom v láske, chce ho pochopiť a byť mu nápomocný. Vie sa však aj pokojne postaviť proti relativizácii svojich postojov časťou verejnosti a proti ich nesprávnemu výkladu. A využije na to trebárs priestor medzi zemou a nebom a na palube lietadla povie jasné slová o manželstve a ochrane života.
2. Každý z deviatich príhovorov mal veľmi cenné posolstvo, každý mohol dať impulz na zmenu vnútorného postoja človeka. Príhovor k mládeži, k bratom Židom, výrazné ekumenické posolstvo atď.
Pre mňa ako človeka venujúceho sa celý život poézii bolo silné Františkovo prirovnanie Slovenska k básni. A tým ma nevdojak donútil pýtať sa samého seba, či som za svoj život dokázal rozšifrovať jeho básnický obraz, jeho metaforickú i skutočnú hodnotu, a akým spôsobom som osobne prispel k jeho výrazu a aká je to vlastne báseň?
Je to voľný verš alebo hľadá pre seba vyhovujúce metrum postavené na Božom zákone, v rámci ktorého sa môže tvorivo a slobodne pohybovať?

Rastislav Zubaj, rómsky aktivista a dobrovoľník
1. Pre mňa ako Róma bol najsilnejší odkaz Svätého Otca, ktorý zaznel na Luníku IX: „Príliš často ste boli predmetom predsudkov a nemilosrdných súdov. Diskriminačných stereotypov, hanlivých slov a gest. Vďaka tomu sme sa všetci stali chudobnejšími v ľudskosti. Na obnovu dôstojnosti potrebujeme prejsť od predsudkov k dialógu, od uzavretia k integrácii.“
2. Posolstvom pre mňa osobne je, že zmenu potrebujeme všetci, keďže často zabúdame na naše miesto v cirkvi, ktorá je zložená z nás všetkých, laikov aj predstavených, Rómov aj Slovákov, malých aj veľkých. Nezabúdať na Božie srdce, ktoré je tak veľké, že v ňom máme každý svoje miesto, tak ako aj v cirkvi.
Zdroj Foto - Postoj, TASR, TV Lux, NM.sk, Český rozhlas